Katolícku cirkev čaká na októbrovej mimoriadnej biskupskej synode o rodine zaujímavá výmena názorov. Aj keď pracovný dokument predkladá viacero pálčivých tém, pozornosť sa upiera najmä na jednu: pristupovanie rozvedených katolíkov k svätému prijímaniu.
Keďže František si uvedomuje, že diskusia o rodinnej problematike nebude krátka a jednoduchá, rozhodol sa vyhradiť jej čo najväčší priestor. Na októbrovú mimoriadnu synodu nadviaže o rok riadna biskupská synoda. Až po nej Svätá stolica zverejní záverečné stanovisko k diskutovaným témam.
.provokatér Kasper
O problémoch súčasných rodín sa kardináli rozprávali už vo februári, keď sa vo Vatikáne stretli na mimoriadnom konzistóriu. Pápež František požiadal 81-ročného nemeckého kardinála Waltera Kaspera, aby predniesol úvodný príhovor. Zadanie, ktoré dostal od pápeža, bolo jasné: zameraj sa na kladenie otázok, nie na predkladanie odpovedí.
Kasper sa svojej úlohy zhostil viac ako dobre – jeho slová vyvolali rozsiahlu polemiku. Keďže taliansky denník Il Foglio už niekoľko dní po odznení prednášky publikoval jej doslovný prepis – hoci bez Kasperovho súhlasu, ten ju neskôr vydal knižne pod názvom Evanjelium rodiny – do výmeny názorov sa mohli zapojiť nielen prítomní kardináli, ale aj teológovia po celom svete.
„Navrhujem prístup, ktorý nie je príliš prísny, ani príliš laxný. (...) Nie je proti morálke, nie je proti doktríne, ale skôr pre dobro realistickej aplikácie doktríny na aktuálnu situáciu veľkej väčšiny ľudí,“ zhodnotil Kasper svoje postoje pred mikrofónmi Vatikánskeho rozhlasu.
Dal si záležať na tom, aby zdôraznil, že nijakým spôsobom nemožno spochybňovať Ježišove slová o nerozlučiteľnosti manželstva. „Keď máme hovoriť o kráse manželstva, nemôžeme vychádzať len z nejakej romantickej predstavy. Musíme vidieť aj mnohé smutné a bolestné príbehy, ba i slzy mnohých rodín,“ povedal kardinál Kasper. Prítomných kardinálov požiadal, aby jeho slová vnímali aj z pohľadu mnohých ľudí, ktorí trpia a prosia o pomoc.
Kasper sa vo svojej prednáške pristavil pri niekoľkých dôležitých míľnikoch. Kým Kódex kánonického práva z roku 1917 považoval rozvedených a znovu zosobášených automaticky za exkomunikovaných, aktuálne platný kódex z roku 1983 skoncoval s takýmito trestami.
.benedikt XVI.: Cirkev má rada rozvedených
Revolučné boli slová Benedikta XVI., ktoré povedal počas svetového stretnutia rodín v Miláne v roku 2012. Rozvedení musia podľa emeritného pápeža v cirkvi cítiť, že „sú milovaní, prijímaní, že nie sú ,mimo´, aj keď nemôžu prijať rozhrešenie a eucharistiu“. Utrpenie rozvedených, ktoré je vnútorne prijaté, je podľa Benedikta XVI. darom pre cirkev. „Treba, aby vedeli, že práve tak slúžia cirkvi a sú v jej srdci.“
Na tieto slová nadviazal aj Kasper a rozvinul nasledujúcu úvahu: rozvedení nemôžu prijímať eucharistiu reálne, ale duchovne áno, keďže sú v srdci cirkvi a sú zjednotení s Ježišom. Čo teda bráni, aby po uznaní svojho zlyhania, obrátení a vnútornom pokání mohli opäť osobne pristupovať k prijímaniu?
Kasper pripomenul prax v prvotnej cirkvi, ktorá ľuďom po rozpade vzťahu neumožňovala vstúpiť do ďalšieho sviatostného manželstva, čiže nedostali novú loď, ale po období pokánia mohli aspoň v niektorých prípadoch nastúpiť na záchranný čln vo forme svätého prijímania.
Reakcie na Kasperov návrh nenechali na seba dlho čakať. Ako prvý verejne reagoval samotný pápež. Na druhý deň sa počas pokračujúceho konzistória priznal, že text nemeckého kardinála si večer opätovne prečítal. „Chcem sa mu poďakovať, pretože našiel hlbokú teológiu, aj meditatívne stíšené teologické uvažovanie,“ povedal pápež František a dodal: „Tomuto sa hovorí ,robiť teológiu na kolenách´.“
Ďalšie reakcie už kardinála Kaspera natoľko nepotešili. Do čela kritikov sa postavil ďalší Nemec, kardinál Gerhard Ludwig Müller, ktorý je prefektom Kongregácie pre náuku viery. V knižnom rozhovore Nádej rodiny zhrnul svoje argumenty proti zmenám v učení cirkvi. Problém nevidí v relatívne malom množstve rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, ale vo veľkom množstve párov, ktoré nerozumejú učeniu o sviatostnom manželstve. Udeľovanie prijímania rozvedeným jednoznačne odmietol.
.kontra Kasper
K Müllerovi sa pridal španielsky kardinál Fernando Sebastian Aguilar, ktorý v predhovore ku knihe Nádej sveta napísal, že cirkev nemôže na výzvy moderného sveta odpovedať prispôsobovaním sa. „Odmietnutím ľahkého pragmatického prispôsobenia sa sme pozvaní vybrať si prorockú odvahu mučeníctva,“ napísal Aguilar.
To však nebolo z Müllerovej strany všetko. V uplynulých mesiacoch prizval viacerých významných cirkevných predstaviteľov, aby prispeli do knihy Zostať v Kristovej pravde, ktorá má byť ďalším „nie“ Kasperovým návrhom. Okrem Müllera medzi autormi figuruje štvorica ďalších kardinálov: Taliani Carlo Caffarra a Velasio De Paolis, Američan Raymond Leo Burke a Nemec Walter Brandmüller.
V autorskom kolektíve sa nachádza aj slovenský arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý je v pozícii sekretára Kongregácie pre východné cirkvi najvyššie postaveným Slovákom v Rímskej kúrii. K ich názorom sa prihlásil aj milánsky kardinál Angelo Scola či prefekt Ekonomického sekretariátu Svätej stolice George Pell.
Do košatej diskusie sa zapojil aj profesor morálnej teológie na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. v Ríme José Noriega. Podľa neho nemožno proti sebe postaviť obhajovanie sviatosti a prejavovanie milosrdenstva, pretože ide o rozhodnutie „medzi dvoma rozličnými formami starostlivosti o osoby, medzi dvoma diagnózami a dvoma rozličnými terapiami na ich vyliečenie“. Podľa Noriegu zväzok s ďalšou osobou znamená len nové zranenie a protirečenie Ježišovmu príkazu o nerozlučnosti manželstva. „Nemôcť prijímať sväté prijímanie im pripomína potrebu vykročiť na cestu. (...) Neprijímať eucharistiu znamená opustiť túžbu, aby sa ich situácia považovala za dobrú a takto svedčiť, paradoxným spôsobom, o nerozlučnosti manželstva a konkrétnej možnosti lásky na celý život,“ dodal Noriega.
Na tému udeľovania eucharistie rozvedeným bude počas mimoriadnej biskupskej synody diskutovať 253 účastníkov, zo slovenska prídu biskupi Stanislav Zvolenský a Ján Babjka. Z nich 26 nominoval priamo pápež. Medzi nimi je nielen kardinál Kasper, ktorého teologické pohľady František oceňuje, ale aj kardináli Caffarra a Pell, ktorí problematiku vidia diametrálne ináč. Pápežov odkaz je jasný: diskutujme. Podnetov, ktoré predložili obe strany, je viac ako dosť. Jednoduché a univerzálne riešenia však podľa vatikanistu Andreu Tornielliho nemožno očakávať.
.autor tvorí portál svetkrestanstva.sk
Keďže František si uvedomuje, že diskusia o rodinnej problematike nebude krátka a jednoduchá, rozhodol sa vyhradiť jej čo najväčší priestor. Na októbrovú mimoriadnu synodu nadviaže o rok riadna biskupská synoda. Až po nej Svätá stolica zverejní záverečné stanovisko k diskutovaným témam.
.provokatér Kasper
O problémoch súčasných rodín sa kardináli rozprávali už vo februári, keď sa vo Vatikáne stretli na mimoriadnom konzistóriu. Pápež František požiadal 81-ročného nemeckého kardinála Waltera Kaspera, aby predniesol úvodný príhovor. Zadanie, ktoré dostal od pápeža, bolo jasné: zameraj sa na kladenie otázok, nie na predkladanie odpovedí.
Kasper sa svojej úlohy zhostil viac ako dobre – jeho slová vyvolali rozsiahlu polemiku. Keďže taliansky denník Il Foglio už niekoľko dní po odznení prednášky publikoval jej doslovný prepis – hoci bez Kasperovho súhlasu, ten ju neskôr vydal knižne pod názvom Evanjelium rodiny – do výmeny názorov sa mohli zapojiť nielen prítomní kardináli, ale aj teológovia po celom svete.
„Navrhujem prístup, ktorý nie je príliš prísny, ani príliš laxný. (...) Nie je proti morálke, nie je proti doktríne, ale skôr pre dobro realistickej aplikácie doktríny na aktuálnu situáciu veľkej väčšiny ľudí,“ zhodnotil Kasper svoje postoje pred mikrofónmi Vatikánskeho rozhlasu.
Dal si záležať na tom, aby zdôraznil, že nijakým spôsobom nemožno spochybňovať Ježišove slová o nerozlučiteľnosti manželstva. „Keď máme hovoriť o kráse manželstva, nemôžeme vychádzať len z nejakej romantickej predstavy. Musíme vidieť aj mnohé smutné a bolestné príbehy, ba i slzy mnohých rodín,“ povedal kardinál Kasper. Prítomných kardinálov požiadal, aby jeho slová vnímali aj z pohľadu mnohých ľudí, ktorí trpia a prosia o pomoc.
Kasper sa vo svojej prednáške pristavil pri niekoľkých dôležitých míľnikoch. Kým Kódex kánonického práva z roku 1917 považoval rozvedených a znovu zosobášených automaticky za exkomunikovaných, aktuálne platný kódex z roku 1983 skoncoval s takýmito trestami.
.benedikt XVI.: Cirkev má rada rozvedených
Revolučné boli slová Benedikta XVI., ktoré povedal počas svetového stretnutia rodín v Miláne v roku 2012. Rozvedení musia podľa emeritného pápeža v cirkvi cítiť, že „sú milovaní, prijímaní, že nie sú ,mimo´, aj keď nemôžu prijať rozhrešenie a eucharistiu“. Utrpenie rozvedených, ktoré je vnútorne prijaté, je podľa Benedikta XVI. darom pre cirkev. „Treba, aby vedeli, že práve tak slúžia cirkvi a sú v jej srdci.“
Na tieto slová nadviazal aj Kasper a rozvinul nasledujúcu úvahu: rozvedení nemôžu prijímať eucharistiu reálne, ale duchovne áno, keďže sú v srdci cirkvi a sú zjednotení s Ježišom. Čo teda bráni, aby po uznaní svojho zlyhania, obrátení a vnútornom pokání mohli opäť osobne pristupovať k prijímaniu?
Kasper pripomenul prax v prvotnej cirkvi, ktorá ľuďom po rozpade vzťahu neumožňovala vstúpiť do ďalšieho sviatostného manželstva, čiže nedostali novú loď, ale po období pokánia mohli aspoň v niektorých prípadoch nastúpiť na záchranný čln vo forme svätého prijímania.
Reakcie na Kasperov návrh nenechali na seba dlho čakať. Ako prvý verejne reagoval samotný pápež. Na druhý deň sa počas pokračujúceho konzistória priznal, že text nemeckého kardinála si večer opätovne prečítal. „Chcem sa mu poďakovať, pretože našiel hlbokú teológiu, aj meditatívne stíšené teologické uvažovanie,“ povedal pápež František a dodal: „Tomuto sa hovorí ,robiť teológiu na kolenách´.“
Ďalšie reakcie už kardinála Kaspera natoľko nepotešili. Do čela kritikov sa postavil ďalší Nemec, kardinál Gerhard Ludwig Müller, ktorý je prefektom Kongregácie pre náuku viery. V knižnom rozhovore Nádej rodiny zhrnul svoje argumenty proti zmenám v učení cirkvi. Problém nevidí v relatívne malom množstve rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, ale vo veľkom množstve párov, ktoré nerozumejú učeniu o sviatostnom manželstve. Udeľovanie prijímania rozvedeným jednoznačne odmietol.
.kontra Kasper
K Müllerovi sa pridal španielsky kardinál Fernando Sebastian Aguilar, ktorý v predhovore ku knihe Nádej sveta napísal, že cirkev nemôže na výzvy moderného sveta odpovedať prispôsobovaním sa. „Odmietnutím ľahkého pragmatického prispôsobenia sa sme pozvaní vybrať si prorockú odvahu mučeníctva,“ napísal Aguilar.
To však nebolo z Müllerovej strany všetko. V uplynulých mesiacoch prizval viacerých významných cirkevných predstaviteľov, aby prispeli do knihy Zostať v Kristovej pravde, ktorá má byť ďalším „nie“ Kasperovým návrhom. Okrem Müllera medzi autormi figuruje štvorica ďalších kardinálov: Taliani Carlo Caffarra a Velasio De Paolis, Američan Raymond Leo Burke a Nemec Walter Brandmüller.
V autorskom kolektíve sa nachádza aj slovenský arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý je v pozícii sekretára Kongregácie pre východné cirkvi najvyššie postaveným Slovákom v Rímskej kúrii. K ich názorom sa prihlásil aj milánsky kardinál Angelo Scola či prefekt Ekonomického sekretariátu Svätej stolice George Pell.
Do košatej diskusie sa zapojil aj profesor morálnej teológie na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. v Ríme José Noriega. Podľa neho nemožno proti sebe postaviť obhajovanie sviatosti a prejavovanie milosrdenstva, pretože ide o rozhodnutie „medzi dvoma rozličnými formami starostlivosti o osoby, medzi dvoma diagnózami a dvoma rozličnými terapiami na ich vyliečenie“. Podľa Noriegu zväzok s ďalšou osobou znamená len nové zranenie a protirečenie Ježišovmu príkazu o nerozlučnosti manželstva. „Nemôcť prijímať sväté prijímanie im pripomína potrebu vykročiť na cestu. (...) Neprijímať eucharistiu znamená opustiť túžbu, aby sa ich situácia považovala za dobrú a takto svedčiť, paradoxným spôsobom, o nerozlučnosti manželstva a konkrétnej možnosti lásky na celý život,“ dodal Noriega.
Na tému udeľovania eucharistie rozvedeným bude počas mimoriadnej biskupskej synody diskutovať 253 účastníkov, zo slovenska prídu biskupi Stanislav Zvolenský a Ján Babjka. Z nich 26 nominoval priamo pápež. Medzi nimi je nielen kardinál Kasper, ktorého teologické pohľady František oceňuje, ale aj kardináli Caffarra a Pell, ktorí problematiku vidia diametrálne ináč. Pápežov odkaz je jasný: diskutujme. Podnetov, ktoré predložili obe strany, je viac ako dosť. Jednoduché a univerzálne riešenia však podľa vatikanistu Andreu Tornielliho nemožno očakávať.
.autor tvorí portál svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.