Presne toľko totiž koncom tohto roka uplynie od vypuknutia kauzy Gorila. Najneskôr od momentu, keď Andrej Babiš začal v Česku nakupovať médiá – vplyvné aj imidžové zároveň – sa začalo šepkať, že toto jeho rozhodnutie má vplyv aj na ďalších superbohatých Slovákov, osobitne Jaroslava Haščáka. Či už je to klebeta, alebo nie, Haščák a Penta v uplynulých týždňoch kúpili bulvárny denník, bulvárny týždenník a ekonomický týždenník. Žiadna z týchto akvizícii ešte verejnosť príliš nevyrušovala, napokon, pri bulváre sa istý stupeň manipulácie predpokladá automaticky, pri ekonomickom týždenníku zase presadzovanie ekonomických záujmov nemožno nikdy celkom vylúčiť. Problém sa objavil až potom.
Hoci Jaroslav Haščák pri návšteve týždenníka Trend začiatkom septembra povedal, že k mediálnym nákupom sa bude „otvorene hlásiť“, jeho slová dlho neplatili a snaha ovládnuť denník Sme – ako sa ukázalo – sa odohrávala nepriamo, cez agentúru Sita. Získanie kontroly nad týmto denníkom a mediálnym domom nebolo ešte v čase písania tohto textu podľa dostupných informácií uzavreté. Zdá sa však, že ide len o otázku času a Penta bude ochotná ponúknuť za Petit Press aj nadhodnotenú sumu, čo môže potenciálnych „záchranných“ investorov (skloňuje sa najmä meno Miroslava Trnku, zakladateľa firmy Eset) odradiť. Napokon, prečo by mal niekto zaplatiť za Sme viac, než stojí založenie nového denníka? Najmä ak takéhoto záujemcu priveľmi nevzrušuje osud regionálnej tlače?
Ešte vážnejšou však môže byť ďalšia správa, o ktorej sa hovorí v zákulisí, a tou je údajná snaha skupiny Penta kúpiť od amerického vlastníka televíziu Markíza.
.poruší Penta zákon?
Ak by Penta okrem seriózneho denníka, ekonomického týždenníka a bulvárnych médií kontrolovala aj vplyvnú televíziu, bola by to najväčšia udalosť v našom mediálnom priestore od vzniku súkromnej televízie Markíza. O to viac, ak si uvedomíme, že niečo podobné dnes nie je možné, zakazuje to totiž zákon o vysielaní a retransmisii. Podľa tohto zákona vydavateľ periodickej tlače nesmie súčasne vlastniť televíziu alebo rozhlas: „Majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače sa zakazuje,“ znie paragraf 43 dotyčného zákona. Zdá sa teda, že je najvyšší čas, aby mediálne nákupy skupiny Penta začali zaujímať aj slovenské štátne orgány. V prvom rade Protimonopolný úrad a prípadne aj Radu pre vysielanie a retransmisiu. Na to, aby sa z nákupov Penty stala politická otázka, by mali byť podstatne aktívnejší politici aj zainteresovaná verejnosť. Z Plusky doteraz nebolo počuť o nijakom nesúhlase, z týždenníka Trend odišiel jeden človek. Klúčové preto bude, ako zareagujú kolegovia z denníka Sme.
Ospalý dojem z mediálnej dominancie potvrdil aj minulotýždňový barometer týždenníka Trend. Týždenník oslovil vyše sto slovenských biznismenov a podnikateľov s otázkou, ktorá sa týkala vstupu Penty do médií. Najviac z nich, dvadsaťosem percent, si myslí, že odpoveď na obavy dá až budúcnosť. Dvadsaťšesť percent tvrdí, že ide o prirodzený vývoj (vo výnimočných prípadoch k tomu naši podnikatelia dodali slovíčko „bohužiaľ“), rovnakých dvadsaťšesť percent to považuje za ohrozenie slobody tlače. Zatiaľ čo pri podnikateľoch istú opatrnosť možno pochopiť, ak už pre nič iné, tak preto, že Penta sa tým stane hlavným mediálnym partnerom pre reklamu, ako aj takzvané black PR, niečo iné sa týka politikov. Tí totiž z povahy veci nemôžu myslieť iba na svoje osobné záujmy, ale aj na záujmy krajiny a majú byť schopní preukázať suverenitu politickej triedy.
Keďže slovenskí politici tému doteraz nepovažovali za dostatočne vážnu, aby sa jej začali venovať, oslovili sme viacerých z nich a požiadali o odpoveď na dve otázky. Prvá z nich zisťovala možné politické dôsledky mediálnej dominancie Penty. Béla Bugár (Most-Híd) to považuje za „nebezpečný precedens a nebezpečnú koncentráciu moci“. Niečo podobné sa podľa Bugára odohralo aj v Maďarsku, a preto vie, ako to deformuje mediálny trh. Bugár si teda myslí, že to môže mať „veľmi vážne politické a spoločenské dôsledky“. Pavol Abrhan (KDH), člen výboru pre kultúru a médiá, tvrdí, že zatiaľ ide o komerčný proces, ktorý je vecou vlastníkov jednotlivých médií. Aj on si však myslí, že „finančné skupiny, ktoré presadzujú svoje politické a ekonomické záujmy tým ohrozujú nezávislosť mediálneho priestoru“. Radoslav Procházka (Sieť) odpovedal, že o motiváciách Penty „neviem zhola nič, preto nebudem mudrovať ani o ich prípadných budúcich dôsledkoch“. Domnieva sa však, že keďže je Penta po kauze Gorila tak exponovaná, „bude musieť viac dbať na redakčnú nezávislosť“.
Druhou otázkou, ktorú sme politikom položili, bolo vynútenie zákona, ktorý znemožňuje takzvané krížové vlastníctvo médií. Tu panuje väčšia zhoda aj isté odhodlanie. Radoslav Procházka hovorí, že „zákon treba uplatniť dôsledne, vždy a všade na každého rovnako. Vrátane sankcií“. Pavol Abrhan tvrdí, že „k takejto situácii nesmie vôbec prísť, keďže Rada pre vysielanie a retransmisiu musí prípadnú zmenu vlastníka televízie Markíza odsúhlasiť“. Béla Bugár dokonca navrhuje ďalšie sprísnenie zákona, aby „k jeho obchádzaniu nemohlo prísť“. Pre úplnosť dodajme, že sme oslovili aj ďalších politikov, vrátane vládnych, na položené otázky však neodpovedali.
Tak či onak, na slová Jaroslava Haščáka, že médiá bude Penta nakupovať „priamo“ a bude sa k nim otvorene hlásiť, sa nemožno spoliehať. Už preto, že tie slová môžu mať v jeho hlave iný význam, ako sa im bežne rozumie. A hoci sa Haščák v spise Gorila údajne vyjadril, že dohodnúť sa nebolo možné iba s tromi politikmi (Palko, Lipšic, Minárik), z ktorých už dvaja v politike nie sú, bude zaujímavé sledovať, či kauza Gorila na tom niečo zmenila, alebo nie.
.renesancia RTVS?
Dajme teraz bokom politiku a všimnime si, čo by dominancia Penty na slovenskom mediálnom trhu mohla spôsobiť. Možno predpokladať, že denník Sme po odchode dôležitejších novinárov prestane byť – podobne ako sa to stalo Lidovým novinám – zaujímavým printovým médiom. Ak sa nemecký spoluvlastník Petit Pressu skupina Rheinisch-Bergische-Druckerei (respektíve Rheinische Post Mediengrupp, ktorá má na starosti slovenský trh) rozhodne predať svoj podiel Pente, mala by za to čeliť kritike. Ukázali by totiž, že v rozhodujúcom momente rezignovali na verejnoprospešný záujem média, ktoré roky budovali. Do obzvlášť ťažkej situácie sa následne nedostanú len novinári, ale aj vydavateľ a menšinový vlastník Petit Pressu Alexej Fulmek. Ak by sa vo firme ocitol pod kontrolou Penty, len ťažko bude hľadať argumenty, prečo v nej zostať, aby tým súčasne nepoprel mnohé z toho, čo doteraz prezentoval. Najmä ak Penta nebude mať záujem vyplatiť ho spôsobom, ktorým podnieti vznik nového konkurenčného média.
Ešte vážnejšia je otázka, kto by dokázal mediálnemu konglomerátu Penty reálne konkurovať. Zdá sa, že jedinými médiami, ktoré na to majú predpoklady, a teda dostatok divákov a poslucháčov, sú verejnoprávne médiá. A práve tu sa dostávame k pointe – tou je totiž opäť návrat k zodpovednosti politickej triedy. Keďže RTVS je pod priamou kuratelou vlády, bude len a len na zodpovednosti politikov, ako veľmi bude slobodný a vyvážený, alebo monopolný slovenský mediálny trh. Je len prirodzené, že k totálnemu ovládnutiu mediálneho priestoru v dnešnej dobe prísť nemôže. To, o čo tu ide, je miera. Dominancia Penty by túto mieru výrazne presiahla. A skúsenosti okolitých krajín, nielen Česka, ale aj Maďarska a Poľska, kde vlastníci médií dlhodobo hrali dôležitejšiu rolu, ako to bolo u nás, sú v mnohom výstrahou.
Ak by sa takýto scenár naplnil, bol by to zvláštny príbeh. Z protigorilích protestov politicky najviac vyťažil Igor Matovič a po troch rokoch by najdôležitejšie médiá v štáte kontroloval hlavný aktér tohto spisu.
Hoci Jaroslav Haščák pri návšteve týždenníka Trend začiatkom septembra povedal, že k mediálnym nákupom sa bude „otvorene hlásiť“, jeho slová dlho neplatili a snaha ovládnuť denník Sme – ako sa ukázalo – sa odohrávala nepriamo, cez agentúru Sita. Získanie kontroly nad týmto denníkom a mediálnym domom nebolo ešte v čase písania tohto textu podľa dostupných informácií uzavreté. Zdá sa však, že ide len o otázku času a Penta bude ochotná ponúknuť za Petit Press aj nadhodnotenú sumu, čo môže potenciálnych „záchranných“ investorov (skloňuje sa najmä meno Miroslava Trnku, zakladateľa firmy Eset) odradiť. Napokon, prečo by mal niekto zaplatiť za Sme viac, než stojí založenie nového denníka? Najmä ak takéhoto záujemcu priveľmi nevzrušuje osud regionálnej tlače?
Ešte vážnejšou však môže byť ďalšia správa, o ktorej sa hovorí v zákulisí, a tou je údajná snaha skupiny Penta kúpiť od amerického vlastníka televíziu Markíza.
.poruší Penta zákon?
Ak by Penta okrem seriózneho denníka, ekonomického týždenníka a bulvárnych médií kontrolovala aj vplyvnú televíziu, bola by to najväčšia udalosť v našom mediálnom priestore od vzniku súkromnej televízie Markíza. O to viac, ak si uvedomíme, že niečo podobné dnes nie je možné, zakazuje to totiž zákon o vysielaní a retransmisii. Podľa tohto zákona vydavateľ periodickej tlače nesmie súčasne vlastniť televíziu alebo rozhlas: „Majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače sa zakazuje,“ znie paragraf 43 dotyčného zákona. Zdá sa teda, že je najvyšší čas, aby mediálne nákupy skupiny Penta začali zaujímať aj slovenské štátne orgány. V prvom rade Protimonopolný úrad a prípadne aj Radu pre vysielanie a retransmisiu. Na to, aby sa z nákupov Penty stala politická otázka, by mali byť podstatne aktívnejší politici aj zainteresovaná verejnosť. Z Plusky doteraz nebolo počuť o nijakom nesúhlase, z týždenníka Trend odišiel jeden človek. Klúčové preto bude, ako zareagujú kolegovia z denníka Sme.
Ospalý dojem z mediálnej dominancie potvrdil aj minulotýždňový barometer týždenníka Trend. Týždenník oslovil vyše sto slovenských biznismenov a podnikateľov s otázkou, ktorá sa týkala vstupu Penty do médií. Najviac z nich, dvadsaťosem percent, si myslí, že odpoveď na obavy dá až budúcnosť. Dvadsaťšesť percent tvrdí, že ide o prirodzený vývoj (vo výnimočných prípadoch k tomu naši podnikatelia dodali slovíčko „bohužiaľ“), rovnakých dvadsaťšesť percent to považuje za ohrozenie slobody tlače. Zatiaľ čo pri podnikateľoch istú opatrnosť možno pochopiť, ak už pre nič iné, tak preto, že Penta sa tým stane hlavným mediálnym partnerom pre reklamu, ako aj takzvané black PR, niečo iné sa týka politikov. Tí totiž z povahy veci nemôžu myslieť iba na svoje osobné záujmy, ale aj na záujmy krajiny a majú byť schopní preukázať suverenitu politickej triedy.
Keďže slovenskí politici tému doteraz nepovažovali za dostatočne vážnu, aby sa jej začali venovať, oslovili sme viacerých z nich a požiadali o odpoveď na dve otázky. Prvá z nich zisťovala možné politické dôsledky mediálnej dominancie Penty. Béla Bugár (Most-Híd) to považuje za „nebezpečný precedens a nebezpečnú koncentráciu moci“. Niečo podobné sa podľa Bugára odohralo aj v Maďarsku, a preto vie, ako to deformuje mediálny trh. Bugár si teda myslí, že to môže mať „veľmi vážne politické a spoločenské dôsledky“. Pavol Abrhan (KDH), člen výboru pre kultúru a médiá, tvrdí, že zatiaľ ide o komerčný proces, ktorý je vecou vlastníkov jednotlivých médií. Aj on si však myslí, že „finančné skupiny, ktoré presadzujú svoje politické a ekonomické záujmy tým ohrozujú nezávislosť mediálneho priestoru“. Radoslav Procházka (Sieť) odpovedal, že o motiváciách Penty „neviem zhola nič, preto nebudem mudrovať ani o ich prípadných budúcich dôsledkoch“. Domnieva sa však, že keďže je Penta po kauze Gorila tak exponovaná, „bude musieť viac dbať na redakčnú nezávislosť“.
Druhou otázkou, ktorú sme politikom položili, bolo vynútenie zákona, ktorý znemožňuje takzvané krížové vlastníctvo médií. Tu panuje väčšia zhoda aj isté odhodlanie. Radoslav Procházka hovorí, že „zákon treba uplatniť dôsledne, vždy a všade na každého rovnako. Vrátane sankcií“. Pavol Abrhan tvrdí, že „k takejto situácii nesmie vôbec prísť, keďže Rada pre vysielanie a retransmisiu musí prípadnú zmenu vlastníka televízie Markíza odsúhlasiť“. Béla Bugár dokonca navrhuje ďalšie sprísnenie zákona, aby „k jeho obchádzaniu nemohlo prísť“. Pre úplnosť dodajme, že sme oslovili aj ďalších politikov, vrátane vládnych, na položené otázky však neodpovedali.
Tak či onak, na slová Jaroslava Haščáka, že médiá bude Penta nakupovať „priamo“ a bude sa k nim otvorene hlásiť, sa nemožno spoliehať. Už preto, že tie slová môžu mať v jeho hlave iný význam, ako sa im bežne rozumie. A hoci sa Haščák v spise Gorila údajne vyjadril, že dohodnúť sa nebolo možné iba s tromi politikmi (Palko, Lipšic, Minárik), z ktorých už dvaja v politike nie sú, bude zaujímavé sledovať, či kauza Gorila na tom niečo zmenila, alebo nie.
.renesancia RTVS?
Dajme teraz bokom politiku a všimnime si, čo by dominancia Penty na slovenskom mediálnom trhu mohla spôsobiť. Možno predpokladať, že denník Sme po odchode dôležitejších novinárov prestane byť – podobne ako sa to stalo Lidovým novinám – zaujímavým printovým médiom. Ak sa nemecký spoluvlastník Petit Pressu skupina Rheinisch-Bergische-Druckerei (respektíve Rheinische Post Mediengrupp, ktorá má na starosti slovenský trh) rozhodne predať svoj podiel Pente, mala by za to čeliť kritike. Ukázali by totiž, že v rozhodujúcom momente rezignovali na verejnoprospešný záujem média, ktoré roky budovali. Do obzvlášť ťažkej situácie sa následne nedostanú len novinári, ale aj vydavateľ a menšinový vlastník Petit Pressu Alexej Fulmek. Ak by sa vo firme ocitol pod kontrolou Penty, len ťažko bude hľadať argumenty, prečo v nej zostať, aby tým súčasne nepoprel mnohé z toho, čo doteraz prezentoval. Najmä ak Penta nebude mať záujem vyplatiť ho spôsobom, ktorým podnieti vznik nového konkurenčného média.
Ešte vážnejšia je otázka, kto by dokázal mediálnemu konglomerátu Penty reálne konkurovať. Zdá sa, že jedinými médiami, ktoré na to majú predpoklady, a teda dostatok divákov a poslucháčov, sú verejnoprávne médiá. A práve tu sa dostávame k pointe – tou je totiž opäť návrat k zodpovednosti politickej triedy. Keďže RTVS je pod priamou kuratelou vlády, bude len a len na zodpovednosti politikov, ako veľmi bude slobodný a vyvážený, alebo monopolný slovenský mediálny trh. Je len prirodzené, že k totálnemu ovládnutiu mediálneho priestoru v dnešnej dobe prísť nemôže. To, o čo tu ide, je miera. Dominancia Penty by túto mieru výrazne presiahla. A skúsenosti okolitých krajín, nielen Česka, ale aj Maďarska a Poľska, kde vlastníci médií dlhodobo hrali dôležitejšiu rolu, ako to bolo u nás, sú v mnohom výstrahou.
Ak by sa takýto scenár naplnil, bol by to zvláštny príbeh. Z protigorilích protestov politicky najviac vyťažil Igor Matovič a po troch rokoch by najdôležitejšie médiá v štáte kontroloval hlavný aktér tohto spisu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.