.keď kontroverzný oligarcha Andrej Babiš vstúpil pred rokom do českého vydavateľstva Mafra, ktoré vlastnilo rešpektované denníky Mladá fronta Dnes a Lidové noviny, bolo len otázkou času, kedy sa začnú rokovania o predaji denníka SME. Bývalý nemecký vlastník Mafry – spoločnosť Rheinisch-Bergische Verlagsgesellschaft (RBVG) – totiž ovláda aj polovicu slovenského vydavateľstva Petit Press, pod ktoré spadá aj denník SME. „Bolo nám jasné, že budú chcieť vycúvať aj z Petit Pressu, lebo osamotená pozícia na Slovensku pre nich strácala akýkoľvek význam,” povedal novinárovi Tomovi Nicholsonovi riaditeľ Petit Press Alexej Fulmek.
Správa, že denník SME chce kúpiť finančná skupina Penta, ktorá nedávno vstúpila do mienkotvorného týždenníka Trend, bulvárneho denníka Plus 1 deň a spoločenského týždenníka Plus 7 dní, však bola pre ľudí okolo Fulmeka šokom. S Nemcami mali totiž džentlmenskú dohodu, že svoj 50-percentný podiel v Petit Press nepredajú firmám ako Penta. Aj preto sa ľudia okolo Jaroslava Hačšáka pokúsili získať SME okľukou: cez agentúru SITA. Jej väčšinový vlastník Igor Grošaft mal najskôr od Nemcov kúpiť polovicu Petit Press.
Penta by následne kúpila agentúru SITA, čím by de facto ovládla aj denník SME. Spojenectvo Grošaft – Haščák pritom nie je náhodné: podnikateľ Grošaft bol podľa spisu Gorila ako nominant SDKÚ predĺženou rukou Penty v prezídiu FNM. Dnes sa jeho meno spája aj s lídrom strany Sieť Radoslavom Procházkom. O tom, že Grošaft bol zrejme pri rokovaniach o kúpe SME len nastrčenou figúrkou, svedčí aj fakt, že agentúra SITA má desaťkrát menší obrat ako Petit Press. Ak je však pravda, že Grošaft ponúkol Nemcom v mene Penty 15 miliónov eur, tak fulmekovci sa ocitli v mimoriadne zložitej situácii.
Na akcie RBVG majú totiž predkupné právo Peter Vajda a Václav Foglar z Prvej slovenskej investičnej skupiny, ktorá vlastní druhú polovicu vydavateľstva Petit Press. Otázne však je, či sú schopní „dorovnať” ponuku Penty, aby sa denník SME nedostal do rúk oligarchom. Zohnať takúto sumu – napríklad formou úveru z banky – totiž nemusí byť jednoduché, keďže Petit Press má ročne zisk len na úrovni 500-tisíc eur. Podľa informácií .týždňa preto ľudia okolo Fulmeka oslovili aj podnikateľa Miroslava Trnku zo spoločnosti Eset. Výsledok rokovaní nebol do uzávierky tohto vydania známy.
.nové SME?
Ak sa oligarchovi Haščákovi napokon podarí ovládnuť aj denník SME, čo je najpravdepodobnejší scenár, tak to pocíti celý verejný život na Slovensku. Tieto noviny sú totiž aj napriek zaváhaniu, ktorého sa v minulosti dopustili v súvislosti so spisom Gorila, poslednou vplyvnou baštou serióznej žurnalistiky, ktorá sa snaží pozerať mocným na prsty. Väčšinu relevantných médií (televízií, denníkov aj týždenníkov) už totiž kontrolujú iní oligarchovia, z ktorých viacerí majú prepojenie aj na politickú stranu Smer.
Napriek tomu ešte nie je dôvod na totálnu skepsu: ľudia okolo šéfredaktora SME Matúša Kostolného a jeho zástupcu Tomáša Bellu sa zrejme pokúsia založiť nový projekt. Hovorí sa o spravodajskom portáli, ktorého jadro by tvorili súčasní redaktori SME. O tom, že v redakcii sa niečo deje, vypovedá aj fotka z porady, ktorú vo štvrtok zavesili na Facebook. Neobvykle veľký počet ľudí v miestnosti pripomenul časy, keď odišla zo Smeny časť redakcie na čele s Karolom Ježíkom, aby vzápätí založila denník SME.
Ak sa pre podobný krok rozhodne aj táto generácia SME, bude to úplne logický a pochopiteľný krok. Pracovať v novinách, ktoré vlastnia oligarchovia z Penty, je najmä pre ľudí, ktorí píšu o politike či ekonomike, prakticky nemožné. Každú chvíľu by totiž zakopli o Haščáka (a jeho ľudí), ktorý má záujmy doslova všade. Navyše, spolumajiteľ Penty podal pred dvoma rokmi žalobu, aby zabránil vydaniu knihy Gorila, ktorú zastrešil Petit Press. Ako by mohli redaktori o tejto kauze písať slobodne, a pritom nestratiť tvár?
Navyše je evidentné, že kúpou SME nejde Haščákovi o biznis. Svedčí o tom aj prehnaná suma, ktorú ponúkol cez Grošafta nemeckým spolumajiteľom Petit Pressu. Oligarchovia z Penty si nepotrebujú kúpiť ani rešpekt ako Babiš, ktorý vstúpil pred rokom do mienkotvorných médií najmä preto, aby ho začali elity brať vážne. Penta zrejme sleduje trochu iný cieľ: umlčať kritikov a vylepšiť si imidž, ktorý bol po kauze Gorila rozmlátený na kusy. Cez vplyvné noviny je možné meniť aj politické rozhodnutia.
.kríza stavu
Ak Penta ovládne aj denník SME, nebude to koniec slobody prejavu, hoci sa tým významne obmedzí pluralita názorov v tradičných médiách. Skorumpovaní politici, podnikatelia či sudcovia si však určite zhlboka vydýchnu. Ak mali totiž na krku nejaký škandál, tak si mohli byť istí, že najväčší tlak na to, aby ho vysvetlili, príde zo SME. Ale ak väčšina jeho redaktorov odíde, nemusí to mať jednoduché: veľká časť peňazí z inzercie bude totiž tiecť do novín pod vplyvom Penty. Nový projekt tak bude zrejme odkázaný hlavne na platený obsah, ktorý dnes funguje pod značkou Piano.
Či to bude stačiť, aby prežil, to je v tejto chvíli ťažké odhadnúť. Nové SME bude, prirodzene, ťažiť z odporu proti oligarchom: ak sa navyše poučí z vlastných chýb, viac sa sústredí na investigatívu a naučí sa tolerovať aj názory, s ktorými nesúhlasí, nemusí byť tento pokus o návrat do normálu márny. Pohľad na médiá, ktoré ovládajú ľudia ako Jaroslav Haščák, je totiž desivý.
Správa, že denník SME chce kúpiť finančná skupina Penta, ktorá nedávno vstúpila do mienkotvorného týždenníka Trend, bulvárneho denníka Plus 1 deň a spoločenského týždenníka Plus 7 dní, však bola pre ľudí okolo Fulmeka šokom. S Nemcami mali totiž džentlmenskú dohodu, že svoj 50-percentný podiel v Petit Press nepredajú firmám ako Penta. Aj preto sa ľudia okolo Jaroslava Hačšáka pokúsili získať SME okľukou: cez agentúru SITA. Jej väčšinový vlastník Igor Grošaft mal najskôr od Nemcov kúpiť polovicu Petit Press.
Penta by následne kúpila agentúru SITA, čím by de facto ovládla aj denník SME. Spojenectvo Grošaft – Haščák pritom nie je náhodné: podnikateľ Grošaft bol podľa spisu Gorila ako nominant SDKÚ predĺženou rukou Penty v prezídiu FNM. Dnes sa jeho meno spája aj s lídrom strany Sieť Radoslavom Procházkom. O tom, že Grošaft bol zrejme pri rokovaniach o kúpe SME len nastrčenou figúrkou, svedčí aj fakt, že agentúra SITA má desaťkrát menší obrat ako Petit Press. Ak je však pravda, že Grošaft ponúkol Nemcom v mene Penty 15 miliónov eur, tak fulmekovci sa ocitli v mimoriadne zložitej situácii.
Na akcie RBVG majú totiž predkupné právo Peter Vajda a Václav Foglar z Prvej slovenskej investičnej skupiny, ktorá vlastní druhú polovicu vydavateľstva Petit Press. Otázne však je, či sú schopní „dorovnať” ponuku Penty, aby sa denník SME nedostal do rúk oligarchom. Zohnať takúto sumu – napríklad formou úveru z banky – totiž nemusí byť jednoduché, keďže Petit Press má ročne zisk len na úrovni 500-tisíc eur. Podľa informácií .týždňa preto ľudia okolo Fulmeka oslovili aj podnikateľa Miroslava Trnku zo spoločnosti Eset. Výsledok rokovaní nebol do uzávierky tohto vydania známy.
.nové SME?
Ak sa oligarchovi Haščákovi napokon podarí ovládnuť aj denník SME, čo je najpravdepodobnejší scenár, tak to pocíti celý verejný život na Slovensku. Tieto noviny sú totiž aj napriek zaváhaniu, ktorého sa v minulosti dopustili v súvislosti so spisom Gorila, poslednou vplyvnou baštou serióznej žurnalistiky, ktorá sa snaží pozerať mocným na prsty. Väčšinu relevantných médií (televízií, denníkov aj týždenníkov) už totiž kontrolujú iní oligarchovia, z ktorých viacerí majú prepojenie aj na politickú stranu Smer.
Napriek tomu ešte nie je dôvod na totálnu skepsu: ľudia okolo šéfredaktora SME Matúša Kostolného a jeho zástupcu Tomáša Bellu sa zrejme pokúsia založiť nový projekt. Hovorí sa o spravodajskom portáli, ktorého jadro by tvorili súčasní redaktori SME. O tom, že v redakcii sa niečo deje, vypovedá aj fotka z porady, ktorú vo štvrtok zavesili na Facebook. Neobvykle veľký počet ľudí v miestnosti pripomenul časy, keď odišla zo Smeny časť redakcie na čele s Karolom Ježíkom, aby vzápätí založila denník SME.
Ak sa pre podobný krok rozhodne aj táto generácia SME, bude to úplne logický a pochopiteľný krok. Pracovať v novinách, ktoré vlastnia oligarchovia z Penty, je najmä pre ľudí, ktorí píšu o politike či ekonomike, prakticky nemožné. Každú chvíľu by totiž zakopli o Haščáka (a jeho ľudí), ktorý má záujmy doslova všade. Navyše, spolumajiteľ Penty podal pred dvoma rokmi žalobu, aby zabránil vydaniu knihy Gorila, ktorú zastrešil Petit Press. Ako by mohli redaktori o tejto kauze písať slobodne, a pritom nestratiť tvár?
Navyše je evidentné, že kúpou SME nejde Haščákovi o biznis. Svedčí o tom aj prehnaná suma, ktorú ponúkol cez Grošafta nemeckým spolumajiteľom Petit Pressu. Oligarchovia z Penty si nepotrebujú kúpiť ani rešpekt ako Babiš, ktorý vstúpil pred rokom do mienkotvorných médií najmä preto, aby ho začali elity brať vážne. Penta zrejme sleduje trochu iný cieľ: umlčať kritikov a vylepšiť si imidž, ktorý bol po kauze Gorila rozmlátený na kusy. Cez vplyvné noviny je možné meniť aj politické rozhodnutia.
.kríza stavu
Ak Penta ovládne aj denník SME, nebude to koniec slobody prejavu, hoci sa tým významne obmedzí pluralita názorov v tradičných médiách. Skorumpovaní politici, podnikatelia či sudcovia si však určite zhlboka vydýchnu. Ak mali totiž na krku nejaký škandál, tak si mohli byť istí, že najväčší tlak na to, aby ho vysvetlili, príde zo SME. Ale ak väčšina jeho redaktorov odíde, nemusí to mať jednoduché: veľká časť peňazí z inzercie bude totiž tiecť do novín pod vplyvom Penty. Nový projekt tak bude zrejme odkázaný hlavne na platený obsah, ktorý dnes funguje pod značkou Piano.
Či to bude stačiť, aby prežil, to je v tejto chvíli ťažké odhadnúť. Nové SME bude, prirodzene, ťažiť z odporu proti oligarchom: ak sa navyše poučí z vlastných chýb, viac sa sústredí na investigatívu a naučí sa tolerovať aj názory, s ktorými nesúhlasí, nemusí byť tento pokus o návrat do normálu márny. Pohľad na médiá, ktoré ovládajú ľudia ako Jaroslav Haščák, je totiž desivý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.