Diskusia, ktorú v Česku vyvolali Babiš a Křetinský a na Slovensku najmä Penta tým, že masívne skupujú súkromné médiá, je veľmi zdravá. Konečne sa napríklad ukázalo, že pre slobodnú diskusiu v spoločnosti nie sú kľúčoví iba kvalitní novinári, ale aj, a v rozhodujúcich chvíľach najmä, kvalitní majitelia médií.
Slovensko si to v minulosti zažilo najmä s Pavlom Ruskom, keď cez Markízu manipuloval s celým štátom, ale vidno to už roky aj v Pravde a iných „vplyvových“ redakciách. Prvé poučenie z vpádu Babiša a Penty do médií je teda toto: ako oko v hlave si tu treba chrániť kvalitných novinárov, ale slobodu slova nakoniec garantujú ľudia, ktorých verejnosť možno ani veľmi nepozná. Toto je môj absolútny hold Petrovi Vajdovi a Alexejovi Fulmekovi, ktorí 20 rokov osobne garantovali elementárnu slobodu v SME. A je to aj môj hold Romanovi Kvasnicovi a Štefanovi Meszlényimu, ktorí mi už roky nezištne pomáhajú garantovať slobodu .týždňa.
Ale masívny vstup oligarchov do médií otvára aj dve ďalšie fundamentálne otázky:
Ako zareaguje mediálny trh v situácii, keď na ňom zopár mocných vytvorí takmer monopol? Ak Penta u nás a Babiš v Česku získajú v médiách takmer všetko podstatné, vznikne postupne alternatíva, ktorá monopol rozruší, alebo sa tu nadlho narušia vitálne funkcie verejnej diskusie? Nepoznám odpoveď, hoci je pre budúcnosť Slovenska (i Česka) absolútne dôležitá. Za seba viem povedať len to, že .týždeň bude vo svojom tlačenom vydaní aj na novom webe pripravený vytvoriť takejto alternatíve priestor. Kvalitní novinári nesmú ostať sami.
Ak sa dnes ukazuje, akí dôležití sú pre slobodnú diskusiu kvalitní vlastníci médií, už zajtra sa ukáže, akí dôležití sú kvalitní čitatelia. Ak budú chcieť Babiš alebo Penta svoje mediálne akvizície zneužiť na prízemné ciele, o úspechu tejto stratégie nerozhodnú ich peniaze, ale ich publikum. Kúpiť sa dá takmer všetko, ale to najdôležitejšie, vrátane dôvery, sa kúpiť nedá. To, či sa pluralita názorov na Slovensku a v Česku obmedzí, teda nakoniec nespôsobia dnes ešte radostní kupcovia médií, ale skôr ich čitatelia a diváci. Osud našej slobodnej diskusie preto nebude celkom nespravodlivý.
Počúvam občas, že diskusia o vstupe českých a slovenských oligarchov do médií je hysterická, pretože možnosť kupovať súkromný majetok je súčasťou slobodného trhu, o ktorý sa predsa od Novembra usilujeme. Áno, usilujeme. Ale teraz nejde len o vlastníctvo, ale aj o rozdelenie a najmä obmedzenie moci.
Našťastie, brzdy a protiváhy máme všetci v rukách.
Slovensko si to v minulosti zažilo najmä s Pavlom Ruskom, keď cez Markízu manipuloval s celým štátom, ale vidno to už roky aj v Pravde a iných „vplyvových“ redakciách. Prvé poučenie z vpádu Babiša a Penty do médií je teda toto: ako oko v hlave si tu treba chrániť kvalitných novinárov, ale slobodu slova nakoniec garantujú ľudia, ktorých verejnosť možno ani veľmi nepozná. Toto je môj absolútny hold Petrovi Vajdovi a Alexejovi Fulmekovi, ktorí 20 rokov osobne garantovali elementárnu slobodu v SME. A je to aj môj hold Romanovi Kvasnicovi a Štefanovi Meszlényimu, ktorí mi už roky nezištne pomáhajú garantovať slobodu .týždňa.
Ale masívny vstup oligarchov do médií otvára aj dve ďalšie fundamentálne otázky:
Ako zareaguje mediálny trh v situácii, keď na ňom zopár mocných vytvorí takmer monopol? Ak Penta u nás a Babiš v Česku získajú v médiách takmer všetko podstatné, vznikne postupne alternatíva, ktorá monopol rozruší, alebo sa tu nadlho narušia vitálne funkcie verejnej diskusie? Nepoznám odpoveď, hoci je pre budúcnosť Slovenska (i Česka) absolútne dôležitá. Za seba viem povedať len to, že .týždeň bude vo svojom tlačenom vydaní aj na novom webe pripravený vytvoriť takejto alternatíve priestor. Kvalitní novinári nesmú ostať sami.
Ak sa dnes ukazuje, akí dôležití sú pre slobodnú diskusiu kvalitní vlastníci médií, už zajtra sa ukáže, akí dôležití sú kvalitní čitatelia. Ak budú chcieť Babiš alebo Penta svoje mediálne akvizície zneužiť na prízemné ciele, o úspechu tejto stratégie nerozhodnú ich peniaze, ale ich publikum. Kúpiť sa dá takmer všetko, ale to najdôležitejšie, vrátane dôvery, sa kúpiť nedá. To, či sa pluralita názorov na Slovensku a v Česku obmedzí, teda nakoniec nespôsobia dnes ešte radostní kupcovia médií, ale skôr ich čitatelia a diváci. Osud našej slobodnej diskusie preto nebude celkom nespravodlivý.
Počúvam občas, že diskusia o vstupe českých a slovenských oligarchov do médií je hysterická, pretože možnosť kupovať súkromný majetok je súčasťou slobodného trhu, o ktorý sa predsa od Novembra usilujeme. Áno, usilujeme. Ale teraz nejde len o vlastníctvo, ale aj o rozdelenie a najmä obmedzenie moci.
Našťastie, brzdy a protiváhy máme všetci v rukách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.