„Donald, mám dnes pre teba jednu správu: Som to ja, kto stojí na čele poľskej vlády a za túto vládu preberám plnú zodpovednosť!“ Týmto gestom odštartovala nová poľská premiérka Ewa Kopaczová podľa pozorovateľov novú kapitolu v dejinách Občianskej platformy. Doteraz čelila Kopaczová obvineniam, že nie je viac než lojálnou figúrkou Donalda Tuska a vládnuť, ak vôbec, bude s telefónom pri uchu.
Kopaczová sa však rozhodla podozrenia rozptýliť. Tuskovho bývalého poradcu Igora Ostachowicza, ktorý dostal od odchádzajúceho premiéra lukratívny džob v poľskej rafinérke Orlen, s platom dva milióny zlotých ročne (pol milióna eur), okamžite odvolala. A nielen médiá to ocenili.
Poľsko má inú tradíciu než Slovensko. Nová vláda nespisuje programové vyhlásenie, nový premiér (premiérka) ho jednoducho prečíta v parlamente a opozícia naň následne reaguje. Zvyčajne to viedlo k tomu, že prejavy boli buď dlhé, alebo príliš všeobecné. Príkladom bol práve Donald Tusk. Kopaczová však zvolila iný prístup. V Sejme hovorila 45 minút a na poľské pomery bola konkrétna.
.pragmatická zahraničná politika?
Ewa Kopaczová prekvapila vo viacerých ohľadoch. Ani raz napríklad vo svojom expozé, ako sa v Poľsku hovorí programovému vyhláseniu vlády, nespomenula Rusko. A už predtým sa na adresu ukrajinsko-ruského konfliktu vyjadrila výrazne inak, ako o téme doteraz hovoril premiér Tusk: ženský inštinkt jej údajne velí, keď vidí ozbrojeného muža, vrátiť sa domov a chrániť deti. Čo to presne znamená? Že sa Poľsko prestane angažovať na Ukrajine a prestane byť jastrabom európskej diskusie? V expozé sa Kopaczová k téme vrátila. Poľsko si podľa nej nesmie dávať nerealistické ciele, aby potom nepôsobilo osamotene. Namiesto toho má voči Ukrajine postupovať „pragmaticky“.
Takéto slovo ešte na adresu rusko-ukrajinského konfliktu v Poľsku nepadlo. Až doteraz to bola principiálna téma, kde nemožno ustupovať. A zrazu sa motívom stáva hľadanie kompromisu. Kritici prekvapene zdvihli obočie. Kopaczová hovorí, že Varšava naďalej podporuje proeurópske smerovanie Ukrajiny, ale nemôže zastúpiť Ukrajincov, ktorí nesú zodpovednosť za reformovanie svojej krajiny.
Rovnaké rozpaky vyvolalo aj jej rozhodnutie odvolať z ministerstva zahraničných vecí Radoslawa Sikorského a nahradiť ho Grzegorzom Schetynom, ktorý neovláda žiadny cudzí jazyk a až doteraz nepôsobil ako človek, ktorý sa vyzná v zahraničnej politike.
Kopaczová pritom tiež uviedla, že podporuje zvýšenie vojenskej prítomnosti Američanov na poľskom území a tiež vytvorenie tzv. energetickej únie, aby Poľsko (a iné štáty v regióne) neboli vydané „na milosť a nemilosť“ dodávkam plynu.
Ako máme teda rozumieť tomuto vývoju? V zásade sú možné dva scenáre. Buď začne poľskú zahraničnopolitickú líniu voči Rusku a Ukrajine udávať poľský prezident Bronislaw Komorowski, ktorý minimálne verbálne reprezentuje tvrdšiu líniu, alebo Poľsko zaradí „spiatočku“ a z jastraba sa stane ďalším štátom, ktorý stojí v zákryte za Nemeckom.
.stredové hodnoty, ľavicové sľuby
„Od viacerých som počula, že nie som viac ako miestna lekárka z periférie. Niečo vám poviem. Som hrdá na to, že som liečila deti a obyčajných ľudí, ako vravíte, na periférii,“ reagovala Kopaczová v diskusii o jej programovom vyhlásení. Je pravda, že mnohí sa ju snažili od začiatku zosmiešňovať: anonym si napríklad založil twitterové konto pod jej menom, v ktorom pred vystúpením v parlamente „v mene“ Kopaczovej napísal, že je sama zvedavá, čo si v programovom vyhlásení vlády prečíta. V jednom dôležitom ohľade však začala Kopaczová dobre. Dala si totiž záležať, aby svoju vládu situovala skôr stredovo ako vľavo. Kopaczová síce patrí do ľavého krídla Občianskej platformy, rozhodla sa však vyslať signál, že strana má naďalej miesto v strede politického spektra.
A tak Kopaczová nehovorila o homosexuálnych zväzkoch ani o umelom oplodnení in vitro, ktoré v Poľsku nie je legálne. Namiesto toho volila jazyk sociálneho štátu a programom budúcej vlády majú byť sociálne témy a „bezpečnosť poľských rodín“. Študenti a nezamestnaní majú získať nárok na ročnú materskú dovolenku, čo v praxi znamená tisícku zlotých (250 eur) mesačne na ruku. Pre štát to bude znamenať výdavky v hodnote 1,5 miliardy zlotých, ktoré sa priamo dotknú 172-tisíc rodičov po celom Poľsku. Premiérka tiež sľúbila vyššie dotácie pre škôlky a predškolské zariadenia.
Ľavicovú tradíciu sľubovania od buka do buka Kopaczová rozhodne neporušila a zaradila sa vedľa Roberta Fica, ktorý na poslednom sneme Smeru po prehratých prezidentských voľbách sľúbil balíček opatrení dotujúcich jednotlivé voličské skupiny svojej strany. To znamená viac peňazí na dôchodky, viac peňazí pre poľnohospodárov, ktorých trápia nízke výkupné ceny, špeciálny fond na odškodnenie všetkých, ktorých postihli sankcie proti Rusku, aj ďalšie peniaze pre momentálne štrajkujúcich baníkov či viac peňazí pre študentov. Vláda chce elitným študentom platiť zahraničné univerzity, ak prisľúbia, že sa po skončení školy na päť rokov vrátia do Poľska, ale mladým sľubuje aj viac úradníckych miest a podobne.
Celkovo nová poľská premiérka vyslovila dvadsaťosem sľubov: od zabezpečenia bezplatného právneho poradenstva pre každého Poliaka až po postavenie 1 770 kilometrov diaľnic do roku 2020. Diaľnice sa majú financovať najmä z eurofondov, no pri ostatných výdavkoch chýba odpoveď na otázku, odkiaľ chce na to vláda zobrať peniaze. Dane sa totiž zvyšovať nemajú. Minimálne o tom nepadlo ani slovo. Opozícia prejav Ewy Kopaczovej považuje za začiatok predvolebnej kampane: najčastejším rokom, s ktorým premiérka spájala svoje sľuby, bol totiž rok 2016, všimla si poslankyňa za opozičné Právo a spravodlivosť, pritom voľby sú za trinásť mesiacov v roku 2015.
Nemenej zaujímavé bolo to, čo nová premiérka nesľúbila. Hoci vyjadrením podporila euro, Poľsko spoločnú menu zatiaľ prijímať nebude. Kopaczovej v tejto téme radí bývalý minister financií Jacek Rostowski, ktorý nabáda na opatrnosť a odklad. Druhým hlavným poradcom novej premiérky pri písaní prejavu bol, trochu prekvapivo, Michal Kaminski, bývalý mediálny expert Práva a spravodlivosti.
Vláda Ewy Kopaczovej získala napokon v hlasovaní podporu 259 poslancov, proti hlasovalo 183 poslancov. Znamená to, že novú vládu podporila aj časť opozície: menovite klub Janusza Palikota, ktorý kedysi odišiel z Občianskej platformy a založil vlastnú stranu Hnutie Palikota, s exotickým programom od práv pre transsexuálov až po permanentnú vojnu s cirkvou. Palikotovi sa strana medzitým rozpadla a snažil sa o všetko možné vrátane spolpráce s SLD Leszka Millera, ale neúspešne. „Bye-bye Janusz,“ komentoval jeho hlasovanie, ktoré sa považuje za koniec Palikotovej kariéry, spomínaný Miller.
.všetko najlepšie, Donald
To najdôležitejšie politické gesto novej premiérky sa však týkalo Jaroslawa Kaczynského. „Pán predseda, zbavme Poľsko kliatby nenávisti,“ povedala Kopaczová a obrátila pohľad na Kaczynského. Ten zachoval tvár pokrového hráča, ale následne jej výzvu na zmierenie a skončenie tichej občianskej vojny, ktorá už vyše desať rokov rozdeľuje Poľsko a za ktorú môže Kaczynski rovnako ako Tusk, prekryl vlastným gestom. Kaczynski po prejave Ewy Kopaczovej vstal, prišiel k Donaldovi Tuskovi a podal mu ruku. „Drž sa, želám ti všetko najlepšie,“ povedal Kaczynski pred odchodom do Bruselu svojmu rivalovi Tuskovi. Jeho hovorca neskôr dodal, že Kaczynski nikdy k Tuskovi necítil nenávisť, ktorá ani do politiky nepatrí.
Kaczynski tým opäť potvrdil povesť mimoriadneho politického zvieraťa. Na Kopaczovej expozé nijako mimoriadne nereagoval, a predsa sa jeho podaná ruka Donaldovi Tuskovi stala v médiách témou číslo jeden, ba prekryla aj väčšinu tém, o ktorých hovorila nová premiérka.
Tuskov odchod však napriek všetkým gestám nie je tak úplne definitívny. Onedlho sa síce stane prezidentom Európskej únie, ale stranícke kompetencie odovzdá novej predsedníčke až po odovzdaní všetkých kandidátok do komunálnych volieb, a tie zostavuje on, nie nová premiérka. Kopaczová za výsledky strany vo voľbách „len“ ponesie zodpovednosť. V Poľsku sa však zjavne začína nová éra.
Kopaczová sa však rozhodla podozrenia rozptýliť. Tuskovho bývalého poradcu Igora Ostachowicza, ktorý dostal od odchádzajúceho premiéra lukratívny džob v poľskej rafinérke Orlen, s platom dva milióny zlotých ročne (pol milióna eur), okamžite odvolala. A nielen médiá to ocenili.
Poľsko má inú tradíciu než Slovensko. Nová vláda nespisuje programové vyhlásenie, nový premiér (premiérka) ho jednoducho prečíta v parlamente a opozícia naň následne reaguje. Zvyčajne to viedlo k tomu, že prejavy boli buď dlhé, alebo príliš všeobecné. Príkladom bol práve Donald Tusk. Kopaczová však zvolila iný prístup. V Sejme hovorila 45 minút a na poľské pomery bola konkrétna.
.pragmatická zahraničná politika?
Ewa Kopaczová prekvapila vo viacerých ohľadoch. Ani raz napríklad vo svojom expozé, ako sa v Poľsku hovorí programovému vyhláseniu vlády, nespomenula Rusko. A už predtým sa na adresu ukrajinsko-ruského konfliktu vyjadrila výrazne inak, ako o téme doteraz hovoril premiér Tusk: ženský inštinkt jej údajne velí, keď vidí ozbrojeného muža, vrátiť sa domov a chrániť deti. Čo to presne znamená? Že sa Poľsko prestane angažovať na Ukrajine a prestane byť jastrabom európskej diskusie? V expozé sa Kopaczová k téme vrátila. Poľsko si podľa nej nesmie dávať nerealistické ciele, aby potom nepôsobilo osamotene. Namiesto toho má voči Ukrajine postupovať „pragmaticky“.
Takéto slovo ešte na adresu rusko-ukrajinského konfliktu v Poľsku nepadlo. Až doteraz to bola principiálna téma, kde nemožno ustupovať. A zrazu sa motívom stáva hľadanie kompromisu. Kritici prekvapene zdvihli obočie. Kopaczová hovorí, že Varšava naďalej podporuje proeurópske smerovanie Ukrajiny, ale nemôže zastúpiť Ukrajincov, ktorí nesú zodpovednosť za reformovanie svojej krajiny.
Rovnaké rozpaky vyvolalo aj jej rozhodnutie odvolať z ministerstva zahraničných vecí Radoslawa Sikorského a nahradiť ho Grzegorzom Schetynom, ktorý neovláda žiadny cudzí jazyk a až doteraz nepôsobil ako človek, ktorý sa vyzná v zahraničnej politike.
Kopaczová pritom tiež uviedla, že podporuje zvýšenie vojenskej prítomnosti Američanov na poľskom území a tiež vytvorenie tzv. energetickej únie, aby Poľsko (a iné štáty v regióne) neboli vydané „na milosť a nemilosť“ dodávkam plynu.
Ako máme teda rozumieť tomuto vývoju? V zásade sú možné dva scenáre. Buď začne poľskú zahraničnopolitickú líniu voči Rusku a Ukrajine udávať poľský prezident Bronislaw Komorowski, ktorý minimálne verbálne reprezentuje tvrdšiu líniu, alebo Poľsko zaradí „spiatočku“ a z jastraba sa stane ďalším štátom, ktorý stojí v zákryte za Nemeckom.
.stredové hodnoty, ľavicové sľuby
„Od viacerých som počula, že nie som viac ako miestna lekárka z periférie. Niečo vám poviem. Som hrdá na to, že som liečila deti a obyčajných ľudí, ako vravíte, na periférii,“ reagovala Kopaczová v diskusii o jej programovom vyhlásení. Je pravda, že mnohí sa ju snažili od začiatku zosmiešňovať: anonym si napríklad založil twitterové konto pod jej menom, v ktorom pred vystúpením v parlamente „v mene“ Kopaczovej napísal, že je sama zvedavá, čo si v programovom vyhlásení vlády prečíta. V jednom dôležitom ohľade však začala Kopaczová dobre. Dala si totiž záležať, aby svoju vládu situovala skôr stredovo ako vľavo. Kopaczová síce patrí do ľavého krídla Občianskej platformy, rozhodla sa však vyslať signál, že strana má naďalej miesto v strede politického spektra.
A tak Kopaczová nehovorila o homosexuálnych zväzkoch ani o umelom oplodnení in vitro, ktoré v Poľsku nie je legálne. Namiesto toho volila jazyk sociálneho štátu a programom budúcej vlády majú byť sociálne témy a „bezpečnosť poľských rodín“. Študenti a nezamestnaní majú získať nárok na ročnú materskú dovolenku, čo v praxi znamená tisícku zlotých (250 eur) mesačne na ruku. Pre štát to bude znamenať výdavky v hodnote 1,5 miliardy zlotých, ktoré sa priamo dotknú 172-tisíc rodičov po celom Poľsku. Premiérka tiež sľúbila vyššie dotácie pre škôlky a predškolské zariadenia.
Ľavicovú tradíciu sľubovania od buka do buka Kopaczová rozhodne neporušila a zaradila sa vedľa Roberta Fica, ktorý na poslednom sneme Smeru po prehratých prezidentských voľbách sľúbil balíček opatrení dotujúcich jednotlivé voličské skupiny svojej strany. To znamená viac peňazí na dôchodky, viac peňazí pre poľnohospodárov, ktorých trápia nízke výkupné ceny, špeciálny fond na odškodnenie všetkých, ktorých postihli sankcie proti Rusku, aj ďalšie peniaze pre momentálne štrajkujúcich baníkov či viac peňazí pre študentov. Vláda chce elitným študentom platiť zahraničné univerzity, ak prisľúbia, že sa po skončení školy na päť rokov vrátia do Poľska, ale mladým sľubuje aj viac úradníckych miest a podobne.
Celkovo nová poľská premiérka vyslovila dvadsaťosem sľubov: od zabezpečenia bezplatného právneho poradenstva pre každého Poliaka až po postavenie 1 770 kilometrov diaľnic do roku 2020. Diaľnice sa majú financovať najmä z eurofondov, no pri ostatných výdavkoch chýba odpoveď na otázku, odkiaľ chce na to vláda zobrať peniaze. Dane sa totiž zvyšovať nemajú. Minimálne o tom nepadlo ani slovo. Opozícia prejav Ewy Kopaczovej považuje za začiatok predvolebnej kampane: najčastejším rokom, s ktorým premiérka spájala svoje sľuby, bol totiž rok 2016, všimla si poslankyňa za opozičné Právo a spravodlivosť, pritom voľby sú za trinásť mesiacov v roku 2015.
Nemenej zaujímavé bolo to, čo nová premiérka nesľúbila. Hoci vyjadrením podporila euro, Poľsko spoločnú menu zatiaľ prijímať nebude. Kopaczovej v tejto téme radí bývalý minister financií Jacek Rostowski, ktorý nabáda na opatrnosť a odklad. Druhým hlavným poradcom novej premiérky pri písaní prejavu bol, trochu prekvapivo, Michal Kaminski, bývalý mediálny expert Práva a spravodlivosti.
Vláda Ewy Kopaczovej získala napokon v hlasovaní podporu 259 poslancov, proti hlasovalo 183 poslancov. Znamená to, že novú vládu podporila aj časť opozície: menovite klub Janusza Palikota, ktorý kedysi odišiel z Občianskej platformy a založil vlastnú stranu Hnutie Palikota, s exotickým programom od práv pre transsexuálov až po permanentnú vojnu s cirkvou. Palikotovi sa strana medzitým rozpadla a snažil sa o všetko možné vrátane spolpráce s SLD Leszka Millera, ale neúspešne. „Bye-bye Janusz,“ komentoval jeho hlasovanie, ktoré sa považuje za koniec Palikotovej kariéry, spomínaný Miller.
.všetko najlepšie, Donald
To najdôležitejšie politické gesto novej premiérky sa však týkalo Jaroslawa Kaczynského. „Pán predseda, zbavme Poľsko kliatby nenávisti,“ povedala Kopaczová a obrátila pohľad na Kaczynského. Ten zachoval tvár pokrového hráča, ale následne jej výzvu na zmierenie a skončenie tichej občianskej vojny, ktorá už vyše desať rokov rozdeľuje Poľsko a za ktorú môže Kaczynski rovnako ako Tusk, prekryl vlastným gestom. Kaczynski po prejave Ewy Kopaczovej vstal, prišiel k Donaldovi Tuskovi a podal mu ruku. „Drž sa, želám ti všetko najlepšie,“ povedal Kaczynski pred odchodom do Bruselu svojmu rivalovi Tuskovi. Jeho hovorca neskôr dodal, že Kaczynski nikdy k Tuskovi necítil nenávisť, ktorá ani do politiky nepatrí.
Kaczynski tým opäť potvrdil povesť mimoriadneho politického zvieraťa. Na Kopaczovej expozé nijako mimoriadne nereagoval, a predsa sa jeho podaná ruka Donaldovi Tuskovi stala v médiách témou číslo jeden, ba prekryla aj väčšinu tém, o ktorých hovorila nová premiérka.
Tuskov odchod však napriek všetkým gestám nie je tak úplne definitívny. Onedlho sa síce stane prezidentom Európskej únie, ale stranícke kompetencie odovzdá novej predsedníčke až po odovzdaní všetkých kandidátok do komunálnych volieb, a tie zostavuje on, nie nová premiérka. Kopaczová za výsledky strany vo voľbách „len“ ponesie zodpovednosť. V Poľsku sa však zjavne začína nová éra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.