Majstri sveta. A pritom to boli obyčajné kurvy. Nemali názor, ich hudba nemala presvedčenie, mali len rýchle prsty, ochotné poslúžiť hocikomu. Pojem Inštalatér je neprekonateľné označenie pre umelca, ktorý koluje slovenskými rybníkmi s gloriolou majstra – fachmana a je mu úplne jedno, kto platí. Ale má aj omnoho širšiu platnosť. Obávam sa, že celonárodnú. Je to akýkoľvek občan-remeselník, ktorý si len „robí svoju prácu“ a nič ostatné ho nezaujíma. Z akejkoľvek verejnej angažovanosti má vyrážku. Stará sa len o seba. Sme my národ inštalatérov? V prípade kauzy skupovania médií oligarchmi z Penty sa dočítam, že v redakcii Plus sedem dní zaujímalo redaktorov iba to jediné: či dostanú väčšie platy. Títo inštalatéri ani nechyrujú, v akom inštalatérskom suteréne sa ocitli. Majú svoj vercajk neslávnej kvality pripravený hneď zajtra poslúžiť kágebáckemu kádru s výrazom tej najnevinnejšej slečinky. A koľko je takých? Keby sem zajtra prišli ruské vojská, tento národ by ich vítal kvetmi! Nie, nie je pravda, že skupovanie médií kádrami z Penty smrdí normalizáciou. Normalizácia je už dávno dokonaná, je v nás, uvelebená pekne pod kožou ako votrelec. Môžeme sa len pozerať na ďalšie diely inštalatérskeho seriálu, v ktorom vybuchujú potrubia a majstri sveta s výrazom hrdinov zachraňujú, čo sa dá. Ale bude to len fraška. Presne ako za socializmu, keď hrdinami vo funkciách boli tí menej zlí. Lebo, ak tam nebudeme my, čo ak tam prídu omnoho horšie svine?!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.