Naposledy prehral doma v Európskej lige s SSC Neapol 0:2. Len málokto minulý štvrtok rátal s tým, že Slovan pri súčasnej forme môže uhrať nejaký dobrý výsledok. Za talianskym klubom, samozrejme, zaostal vo všetkých herných činnostiach. A to bol neapolský klub voči belasým ešte zhovievavý. Tréner Benítez neposlal na ihrisko najsilnejšiu zostavu, na lavičke napríklad začali Higuaín s Callejónom. A po dvoch strelených góloch, na ktorých mal podiel Slovák Marek Hamšík (jeden gól dal, na druhý nahral) sa Neapol stiahol, bránil výsledok a šetril sily na ďalšie náročné zápasy v talianskej lige.
Napriek všetkému práve v tomto zápase podal Slovan v posledných týždňoch svoj najlepší výkon, aj keď do zápasu vstupoval s malým sebavedomím. Keď neviete poraziť Trenčín, Dunajskú Stredu či Žilinu, ako si môžete veriť na Neapol, kde hodnota jeho dvoch najlepších hráčov (Hamšík a Higuaín) má cenu nového štadióna na Tehelnom poli?
Slovan sa trápi. Útočníci sa nevedia dostať do šancí, obrana prepadáva, hráči si nevedia dať viac ako tri prihrávky, obraz hry je žalostný. Slovanistická mizéria sa v tejto sezóne začala v podstate už odvetným zápasom o Ligu majstrov s bieloruským Bate Borisov. Doma belasí remizovali 1:1, a vtedy si ešte verili, že sa v Borisove dokážu pobiť o postup. Bieloruský tím však ukázal, že kvalitatívne je niekde inde (napríklad v utorok porazil doma Athletic Bilbao 2:1!).
Keď sme s českým trénerom Františkom Strakom po jeho príchode do Slovana na začiaktu sezóny 2014/15 robili rozhovor, upozornil nás, že klub má veľmi úzky káder. Keď nebude mať k dispozícii tých najlepších hráčov – Vitteka, Gorosita, Milinkoviča, ktorí mali zdravotné problémy – klub nemôže uspieť. Tak sa aj stalo. Vittek je out, Gorosito v prvých zápasoch v obrane citeľne chýbal a kreatívny Milinkovič, ktorý ťahal Slovan na začiatku a dával dôležité góly, sa zranil. A mužstvo sa v podstate rozsypalo, pričom k lepšej hre nepomohli ani dve kvalitné posily – záložníci Kubík so Štefánikom.
Kto je za tento stav najviac zodpovedný? Fanúšikovia Slovana si za vinníka nevybrali trénera Straku, ale záložníka Juraja Halenára, ktorého posielajú z klubu preč. Pred zápasom s Neapolom síce vyhlásili pokoj zbraní, ale po každom dotyku Halenára s loptou sa ozval piskot, ktorý vyvrcholil na konci zápasu transparentom: Halenár von zo Slovana!
Tridsaťjedenročný najlepší strelec v histórii slovenskej ligy pritom určite nie je hráčom s najhoršou formu z kádra Slovana. Naopak, patrí k tým lepším. Táto situácia je len vyvrcholením komplikovaného vzťahu medzi ním a tvrdým fanúšikovským jadrom.
Lenže skôr ako Halenár môže odísť z klubu práve tréner Straka, ktorý po mizerných slovanistických výkonoch sedí na lavičke belasých ani nie na pol zadku. Na Slovensku je zaužívaným zvykom, že je ľahšie vymeniť trénera ako celé mužstvo. Je to logické riešenie, ale z dlhodobého hľadiska to príliš nefunguje. Za posledných päť rokov vymenil Slovan až desiatich trénerov, pričom ani jeden z nich mu nepriniesol vysnenú účasť v Lige majstrov.
Belasý klub je ako malé dieťa, ktoré strčí ruku do ohňa, popáli sa, nepoučí sa z toho a spraví to zas. Pred sezónou nakúpi nových hráčov, ktorí nemajú čas sa s tímom zohrať a dovedie nového trénera, ktorý nemá čas sa ani rozkukať. Dôsledkom je, že vždy stroskotá v predkolách Ligy majstrov na zohraných mužstvách. Takto sa to cyklicky opakuje už niekoľko rokov, tréner Straka, ktorého motivačné schopnosti síce nevykopali Ligu majstrov, ale aspoň Európsku ligu, je zatiaľ posledným článkom tohto podivného futbalového experimentu. Čiže, na vine nie je ani tak súčasný tréner, ako nekoncepčná práca vedenia belasého klubu.
V minulom desaťročí si podobným vývojom prešla aj pražská Sparta, ktorej bude Slovan čeliť v Europskej lige. Český majster menil trénerov a hráčov ako na bežiacom páse, ale výsledky neprichádzali, až keď si klub uvedomil, že na všetko treba čas a tvrdú prácu. Víťezslav Lavička je trénerom Sparty pomaly tretí rok, klub je stabilizovaný, mužstvo podáva vyrovnané výkony a polovica hráčov Sparty je dnes predajná do zahraničných líg.
Slovan je posledný slovenský majster a najúspešnejší domáci klub, ale nachádza sa v kritickej situácii. Nemá štadión, prichádza o fanúšikov (len málokto chce ísť na skanzen menom Pasienky), za posledné roky nevychoval žiadny futbalový klenot, v súčasnosti prehráva. A paradoxne – oproti iným, lokálnejším slovenským klubom –zaspal dobu. V porovnaní s tým, ako teraz robia futbal v Žiline alebo Trenčíne, sa klub z hlavného mesta môže ocitnúť na periférii slovenského futbalu.
Napriek všetkému práve v tomto zápase podal Slovan v posledných týždňoch svoj najlepší výkon, aj keď do zápasu vstupoval s malým sebavedomím. Keď neviete poraziť Trenčín, Dunajskú Stredu či Žilinu, ako si môžete veriť na Neapol, kde hodnota jeho dvoch najlepších hráčov (Hamšík a Higuaín) má cenu nového štadióna na Tehelnom poli?
Slovan sa trápi. Útočníci sa nevedia dostať do šancí, obrana prepadáva, hráči si nevedia dať viac ako tri prihrávky, obraz hry je žalostný. Slovanistická mizéria sa v tejto sezóne začala v podstate už odvetným zápasom o Ligu majstrov s bieloruským Bate Borisov. Doma belasí remizovali 1:1, a vtedy si ešte verili, že sa v Borisove dokážu pobiť o postup. Bieloruský tím však ukázal, že kvalitatívne je niekde inde (napríklad v utorok porazil doma Athletic Bilbao 2:1!).
Keď sme s českým trénerom Františkom Strakom po jeho príchode do Slovana na začiaktu sezóny 2014/15 robili rozhovor, upozornil nás, že klub má veľmi úzky káder. Keď nebude mať k dispozícii tých najlepších hráčov – Vitteka, Gorosita, Milinkoviča, ktorí mali zdravotné problémy – klub nemôže uspieť. Tak sa aj stalo. Vittek je out, Gorosito v prvých zápasoch v obrane citeľne chýbal a kreatívny Milinkovič, ktorý ťahal Slovan na začiatku a dával dôležité góly, sa zranil. A mužstvo sa v podstate rozsypalo, pričom k lepšej hre nepomohli ani dve kvalitné posily – záložníci Kubík so Štefánikom.
Kto je za tento stav najviac zodpovedný? Fanúšikovia Slovana si za vinníka nevybrali trénera Straku, ale záložníka Juraja Halenára, ktorého posielajú z klubu preč. Pred zápasom s Neapolom síce vyhlásili pokoj zbraní, ale po každom dotyku Halenára s loptou sa ozval piskot, ktorý vyvrcholil na konci zápasu transparentom: Halenár von zo Slovana!
Tridsaťjedenročný najlepší strelec v histórii slovenskej ligy pritom určite nie je hráčom s najhoršou formu z kádra Slovana. Naopak, patrí k tým lepším. Táto situácia je len vyvrcholením komplikovaného vzťahu medzi ním a tvrdým fanúšikovským jadrom.
Lenže skôr ako Halenár môže odísť z klubu práve tréner Straka, ktorý po mizerných slovanistických výkonoch sedí na lavičke belasých ani nie na pol zadku. Na Slovensku je zaužívaným zvykom, že je ľahšie vymeniť trénera ako celé mužstvo. Je to logické riešenie, ale z dlhodobého hľadiska to príliš nefunguje. Za posledných päť rokov vymenil Slovan až desiatich trénerov, pričom ani jeden z nich mu nepriniesol vysnenú účasť v Lige majstrov.
Belasý klub je ako malé dieťa, ktoré strčí ruku do ohňa, popáli sa, nepoučí sa z toho a spraví to zas. Pred sezónou nakúpi nových hráčov, ktorí nemajú čas sa s tímom zohrať a dovedie nového trénera, ktorý nemá čas sa ani rozkukať. Dôsledkom je, že vždy stroskotá v predkolách Ligy majstrov na zohraných mužstvách. Takto sa to cyklicky opakuje už niekoľko rokov, tréner Straka, ktorého motivačné schopnosti síce nevykopali Ligu majstrov, ale aspoň Európsku ligu, je zatiaľ posledným článkom tohto podivného futbalového experimentu. Čiže, na vine nie je ani tak súčasný tréner, ako nekoncepčná práca vedenia belasého klubu.
V minulom desaťročí si podobným vývojom prešla aj pražská Sparta, ktorej bude Slovan čeliť v Europskej lige. Český majster menil trénerov a hráčov ako na bežiacom páse, ale výsledky neprichádzali, až keď si klub uvedomil, že na všetko treba čas a tvrdú prácu. Víťezslav Lavička je trénerom Sparty pomaly tretí rok, klub je stabilizovaný, mužstvo podáva vyrovnané výkony a polovica hráčov Sparty je dnes predajná do zahraničných líg.
Slovan je posledný slovenský majster a najúspešnejší domáci klub, ale nachádza sa v kritickej situácii. Nemá štadión, prichádza o fanúšikov (len málokto chce ísť na skanzen menom Pasienky), za posledné roky nevychoval žiadny futbalový klenot, v súčasnosti prehráva. A paradoxne – oproti iným, lokálnejším slovenským klubom –zaspal dobu. V porovnaní s tým, ako teraz robia futbal v Žiline alebo Trenčíne, sa klub z hlavného mesta môže ocitnúť na periférii slovenského futbalu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.