Dostať sa do zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu v niektorej z piatich kategórií – fyzika, chémia, medicína, literatúra a cena za mier – je splnením životného sna mnohých vedcov, umelcov či politikov, a to nielen kvôli finančnej odmene. Pocit celosvetového uznania si ocenení užívajú od roku 1901, keď organizátori začali napĺňať poslednú vôľu švédskeho vedca Alfréda Nobela. Slávnostná ceremónia sa odohráva vždy 10. decembra, čo je deň smrti tohto vynálezcu dynamitu. Od roku 1991 má epigóna v podobe Ig Nobelovej ceny, ktorej odovzdávanie inicioval časopis Annals of Improbable Research (v preklade Anály nepravdepodobného výskumu). Zakladatelia ním vzdávajú hold fiktívnemu bratovi slávneho vedca, Ignácovi Nobelovi. Jeho meno je slovnou hračkou, ignobel totiž možno preložiť ako potupný, prízemný, banálny. Kandidátom na Ig Nobelovu cenu sa môže stať každý, kto svojím serióznym výskumom a výsledkami prispel do zoznamu naoko triviálnych objavov. Slovami usporiadateľov ide o štúdie, ktoré „na prvý pohľad síce rozosmejú, ale vzápätí donútia zamyslieť sa“. Súťaží sa v desiatich kategóriách a komisiu tvoria skutoční nositelia Nobelovej ceny. Slávnostná ceremónia sa každoročne odohráva na jeseň, hostiteľom je Harvardova univerzita. Kto sa chce zúčastniť tejto prestížnej udalosti, musí si už niekoľko týždňov dopredu rezervovať lístok do miestneho Sandersovho divadla. S dôstojnou atmosférou architektonického skvostu priestorov kontrastuje dvojhodinová ceremónia v duchu cimrmanovského humoru. Ocenení dostanú po 10 biliónoch dolárov neplatnej zimbabwianskej meny a cenu, ktorá vystihuje špecifické zameranie každoročnej akcie, napríklad pri téme jedlo ňou bola plastová tácka s prilepeným tanierom a príborom, pri téme baktérie bolo cenou nekonečné potriasanie rúk.
.prestížna záležitosť
Čerství majitelia Ig Nobelovej ceny zakaždým dostanú priestor, aby si na pódiu užili svojich päť minút slávy. Zdalo by sa, že túto šancu nevyužijú, opak je však pravdou, veď aj antireklama je reklama. Medzi laureátmi sa v minulosti ocitol známy konšpirátor Erich von Däniken a najnovšie aj český profesor Jaroslav Flegr so svojimi teóriami o mačkách, myšiach a ničivých následkoch nimi prenášanej toxoplazmózy. Na pódiu Sandersovho divadla privítali aj autora „Pravidla 5 sekúnd“, alebo tých, ktorí skúmali vplyv ľudskej prítomnosti na sexuálnu výkonnosť pštrosov či iných, ktorí podrobne zdokumentovali orálny sex u kaloňov. Bizarný je prípad vedca Andreho Geima, ktorý vlastní obe ocenenia. V roku 2010 si prevzal Nobelovu cenu za fyziku, ktorej však predchádzala Ig Nobelova cena z roku 2000 za dôkaz, že aj žaby dokážu levitovať na magnetickom vankúši. Geim je známym recesistom, dokazuje to skutočnosť, že v hlavičke jednej svojej odbornej práce uviedol ako spoluautora istého pána menom H.A.M.S. ter Tisha. Komu by napadlo, že ide o jeho škrečka? Neskôr dokonca toho istého tvora chcel zapísať na doktorandské štúdium prestížnej univerzity v Holandsku. Nepodarilo sa. Celkovo sa zdá, že Andre Geim má pozitívny vzťah k zvieratám. Napríklad istý čas pozoroval gekony, ktoré sú známe tým, že dokážu liezť aj po super hladkých povrchoch vďaka prstom, pokrytým množstvom drobučkých chĺpkov. Inšpirovaný Geim odbornej verejnosti napokon predstavil lepiacu pásku, ktorá len na štvorcovom centimetri udrží až štvrť kilový predmet. Dôležitosť svojho objavu komentoval slovami, že keby sme začali chodiť po strope, náš životný priestor by sa zdvojnásobil.
.hlieny a iné výlučky
Značné množstvo prác, ocenených Ig Nobelovou cenou, sa venuje témam, ktoré sú tabu nielen pri rodinnom obede. Pravdou však je, že výkaly a iné druhy výlučkov v rukách vedcov nadobúdajú iné dimenzie. A netýka sa to len veľrybích hlienov a skúmania metodiky ich odoberania pomocou diaľkovo riadenej helikoptéry. Nájdu sa však aj gustióznejšie výskumy, odbornú porotu napríklad zaujal taliansko-britský tím, ktorý skúmal interakciu medzi sluchom a gurmánskym zážitkom z konzumovania zemiakových lupienkov. Dobrovoľníkom menili intenzitu zvuku, ktorý vzniká pri chrúmaní. Zistili, že pri zvýšených tónoch a vyššej hlasitosti u degustátorov vznikol pocit, že čipsy sú čerstvejšie a lahodnejšie. Iný potravinársky výskum dokázal, že kravy, ktoré chovatelia láskyplne oslovujú menami, dávajú viac mlieka. Cenu Ig Nobel dostala aj podprsenka, ktorú jej majiteľka môže okamžite prerobiť na plynovú masku pre seba a partnera či okoloidúceho. Problém môže spôsobiť akurát nevhodná veľkosť. Cenou za mier zase odmenili experiment, ktorý mal dokázať, že je rozdiel medzi tým, či po hlave dostanete prázdnou alebo plnou fľašou piva. Cenu za fyziku si odniesol dôkaz, že topánky na ktoré si navlečiete ponožky, sa menej šmýkajú na zľadovatenom teréne. No a za zmienku stojí aj experiment, pri ktorom vedci predviedli, že mikróby zbožňujú fúzatých a bradatých. Podnetom bol zamestnanec, ktorý pracoval s nebezpečným materiálom. Aby ho kolegovia presvedčili o hroziacom riziku, toxínmi kontaminovali nalepenú bradu figuríny a umiestili ju medzi laboratórnu hydinu a prasiatka. Clostridium botulinum onedlho nakazilo niekoľko pokusných zvierat, a to aj po tom, čo falošný porast vymydlili a umyli. Týmto pokusom vedci získali dvojnásobné uznanie – okrem Ig Nobela ním bola aj skutočnosť, že kolega sa začal pravidelne holiť.
.autor je zoológ.
.prestížna záležitosť
Čerství majitelia Ig Nobelovej ceny zakaždým dostanú priestor, aby si na pódiu užili svojich päť minút slávy. Zdalo by sa, že túto šancu nevyužijú, opak je však pravdou, veď aj antireklama je reklama. Medzi laureátmi sa v minulosti ocitol známy konšpirátor Erich von Däniken a najnovšie aj český profesor Jaroslav Flegr so svojimi teóriami o mačkách, myšiach a ničivých následkoch nimi prenášanej toxoplazmózy. Na pódiu Sandersovho divadla privítali aj autora „Pravidla 5 sekúnd“, alebo tých, ktorí skúmali vplyv ľudskej prítomnosti na sexuálnu výkonnosť pštrosov či iných, ktorí podrobne zdokumentovali orálny sex u kaloňov. Bizarný je prípad vedca Andreho Geima, ktorý vlastní obe ocenenia. V roku 2010 si prevzal Nobelovu cenu za fyziku, ktorej však predchádzala Ig Nobelova cena z roku 2000 za dôkaz, že aj žaby dokážu levitovať na magnetickom vankúši. Geim je známym recesistom, dokazuje to skutočnosť, že v hlavičke jednej svojej odbornej práce uviedol ako spoluautora istého pána menom H.A.M.S. ter Tisha. Komu by napadlo, že ide o jeho škrečka? Neskôr dokonca toho istého tvora chcel zapísať na doktorandské štúdium prestížnej univerzity v Holandsku. Nepodarilo sa. Celkovo sa zdá, že Andre Geim má pozitívny vzťah k zvieratám. Napríklad istý čas pozoroval gekony, ktoré sú známe tým, že dokážu liezť aj po super hladkých povrchoch vďaka prstom, pokrytým množstvom drobučkých chĺpkov. Inšpirovaný Geim odbornej verejnosti napokon predstavil lepiacu pásku, ktorá len na štvorcovom centimetri udrží až štvrť kilový predmet. Dôležitosť svojho objavu komentoval slovami, že keby sme začali chodiť po strope, náš životný priestor by sa zdvojnásobil.
.hlieny a iné výlučky
Značné množstvo prác, ocenených Ig Nobelovou cenou, sa venuje témam, ktoré sú tabu nielen pri rodinnom obede. Pravdou však je, že výkaly a iné druhy výlučkov v rukách vedcov nadobúdajú iné dimenzie. A netýka sa to len veľrybích hlienov a skúmania metodiky ich odoberania pomocou diaľkovo riadenej helikoptéry. Nájdu sa však aj gustióznejšie výskumy, odbornú porotu napríklad zaujal taliansko-britský tím, ktorý skúmal interakciu medzi sluchom a gurmánskym zážitkom z konzumovania zemiakových lupienkov. Dobrovoľníkom menili intenzitu zvuku, ktorý vzniká pri chrúmaní. Zistili, že pri zvýšených tónoch a vyššej hlasitosti u degustátorov vznikol pocit, že čipsy sú čerstvejšie a lahodnejšie. Iný potravinársky výskum dokázal, že kravy, ktoré chovatelia láskyplne oslovujú menami, dávajú viac mlieka. Cenu Ig Nobel dostala aj podprsenka, ktorú jej majiteľka môže okamžite prerobiť na plynovú masku pre seba a partnera či okoloidúceho. Problém môže spôsobiť akurát nevhodná veľkosť. Cenou za mier zase odmenili experiment, ktorý mal dokázať, že je rozdiel medzi tým, či po hlave dostanete prázdnou alebo plnou fľašou piva. Cenu za fyziku si odniesol dôkaz, že topánky na ktoré si navlečiete ponožky, sa menej šmýkajú na zľadovatenom teréne. No a za zmienku stojí aj experiment, pri ktorom vedci predviedli, že mikróby zbožňujú fúzatých a bradatých. Podnetom bol zamestnanec, ktorý pracoval s nebezpečným materiálom. Aby ho kolegovia presvedčili o hroziacom riziku, toxínmi kontaminovali nalepenú bradu figuríny a umiestili ju medzi laboratórnu hydinu a prasiatka. Clostridium botulinum onedlho nakazilo niekoľko pokusných zvierat, a to aj po tom, čo falošný porast vymydlili a umyli. Týmto pokusom vedci získali dvojnásobné uznanie – okrem Ig Nobela ním bola aj skutočnosť, že kolega sa začal pravidelne holiť.
.autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.