Na európske pomery extrémne nízka nezamestnanosť tamojších politikov presvedčila, že majú na to. Socialisti zavedenie minimálnej mzdy stanovili rovno ako podmienku ich účasti vo vládnej koalícii.
Ekonomické zákony však politici nepreľstili ani tentoraz a ani ohurovanie zásluhami nepomohlo. Nízka nemecká nezamestnanosť je výsledkom reforiem prebujneného sociálneho štátu ešte spred krízy, ale aj faktu, že Nemci doteraz minimálnu mzdu, teda akési cenové dno na prácu, slúžiace na ochranu zamestnaných pred nezamestnanými, dosiaľ nemali. V krajine tak pracovali milióny ľudí za mzdy, ktoré boli v susednom Francúzsku hlboko pod tamojšou minimálnou mzdou. Nemecká minimálna mzda bola nakoniec stanovená na 8,5 eura za hodinu. Šéf nemeckých socialistov Sigmar Gariel označil hlasovanie o tomto zákone za historický deň pre Nemecko. „Toto rozhodnutie bude spätne v budúcnosti považované za zásadný sociálny pokrok,“ dodal k prijatiu normy, ktorá v skutočnosti zakazuje nezamestnaným v ich snahe získať aspoň nejaký príjem konkurovať cenou svojej vlastnej práce. Minimálna mzda z ekonomického hľadiska tiež predstavuje de facto štátnu podporu zamestnávania robotov.
Na dopady tohto sociálneho „pokroku“ na sociálne slabé skupiny nebolo treba čakať ani do začiatku platnosti sadzby, ktorá nastane v januári 2015. Umelé mzdové dno socialistov už začalo vytláčať z oficiálneho pracovného trhu mnohých nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí vyprodukovali menej, ako je arbitrárne stanovená mzdová hranica. Deje sa to už v niekoľkomesačnom predstihu.
Zákon ovplyvní asi 200- až 220-tisíc taxikárov, keďže ich priemerná mzda sa pohybuje medzi 6 a 6,5 eura na hodinu. Taxislužba v Hannoveri preto rovno vyhodila 65 zamestnancov. Asociácia taxikárov odhaduje prepúšťanie do konca roka na 50- až 70-tisíc ľudí. Minimálna mzda ich tak pripraví o možnosť samostatne sa uživiť a spraví z nich klientov štátneho sociálneho systému, závislých od dávok, ktoré im poskytujú iní.
Celé náklady zákazu slobodného vyjednania ceny práce, samozrejme, neponesú iba zamestnanci. Minimálna mzda predraží aj služby a tovary, pri ktorých poskytovaní či produkcii sa využívala práca s cenou pod jej úrovňou. Odnesú si to teda aj spotrebitelia. Napríklad ceny za taxík v krajine rastú priemerne o 25 percent, v niektorých regiónoch dokonca o 50 až 60 percent. Podobné efekty možno čakať aj v iných odvetviach, závislých od nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Bude veľmi zaujímavé sledovať, aké bude mať toto opatrenie dopady na nemeckú nezamestnanosť.
V tejto oblasti môže byť pre Nemecko konečne raz vzorom aj Slovensko. Od nekompromisného sociálneho „pokroku“ v podobe rýchleho rastu minimálnej mzdy neodradila našich vládnucich politikov ani 14-percentná nezamestnanosť a dokonca ani fakt, že v niektorých regiónoch už minimálna mzda siaha na päty mzde priemernej. Až pri takýchto číslach sa ukazuje ozajstné sociálne nasadenie...
.autor pracuje v INESS.
Ekonomické zákony však politici nepreľstili ani tentoraz a ani ohurovanie zásluhami nepomohlo. Nízka nemecká nezamestnanosť je výsledkom reforiem prebujneného sociálneho štátu ešte spred krízy, ale aj faktu, že Nemci doteraz minimálnu mzdu, teda akési cenové dno na prácu, slúžiace na ochranu zamestnaných pred nezamestnanými, dosiaľ nemali. V krajine tak pracovali milióny ľudí za mzdy, ktoré boli v susednom Francúzsku hlboko pod tamojšou minimálnou mzdou. Nemecká minimálna mzda bola nakoniec stanovená na 8,5 eura za hodinu. Šéf nemeckých socialistov Sigmar Gariel označil hlasovanie o tomto zákone za historický deň pre Nemecko. „Toto rozhodnutie bude spätne v budúcnosti považované za zásadný sociálny pokrok,“ dodal k prijatiu normy, ktorá v skutočnosti zakazuje nezamestnaným v ich snahe získať aspoň nejaký príjem konkurovať cenou svojej vlastnej práce. Minimálna mzda z ekonomického hľadiska tiež predstavuje de facto štátnu podporu zamestnávania robotov.
Na dopady tohto sociálneho „pokroku“ na sociálne slabé skupiny nebolo treba čakať ani do začiatku platnosti sadzby, ktorá nastane v januári 2015. Umelé mzdové dno socialistov už začalo vytláčať z oficiálneho pracovného trhu mnohých nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí vyprodukovali menej, ako je arbitrárne stanovená mzdová hranica. Deje sa to už v niekoľkomesačnom predstihu.
Zákon ovplyvní asi 200- až 220-tisíc taxikárov, keďže ich priemerná mzda sa pohybuje medzi 6 a 6,5 eura na hodinu. Taxislužba v Hannoveri preto rovno vyhodila 65 zamestnancov. Asociácia taxikárov odhaduje prepúšťanie do konca roka na 50- až 70-tisíc ľudí. Minimálna mzda ich tak pripraví o možnosť samostatne sa uživiť a spraví z nich klientov štátneho sociálneho systému, závislých od dávok, ktoré im poskytujú iní.
Celé náklady zákazu slobodného vyjednania ceny práce, samozrejme, neponesú iba zamestnanci. Minimálna mzda predraží aj služby a tovary, pri ktorých poskytovaní či produkcii sa využívala práca s cenou pod jej úrovňou. Odnesú si to teda aj spotrebitelia. Napríklad ceny za taxík v krajine rastú priemerne o 25 percent, v niektorých regiónoch dokonca o 50 až 60 percent. Podobné efekty možno čakať aj v iných odvetviach, závislých od nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Bude veľmi zaujímavé sledovať, aké bude mať toto opatrenie dopady na nemeckú nezamestnanosť.
V tejto oblasti môže byť pre Nemecko konečne raz vzorom aj Slovensko. Od nekompromisného sociálneho „pokroku“ v podobe rýchleho rastu minimálnej mzdy neodradila našich vládnucich politikov ani 14-percentná nezamestnanosť a dokonca ani fakt, že v niektorých regiónoch už minimálna mzda siaha na päty mzde priemernej. Až pri takýchto číslach sa ukazuje ozajstné sociálne nasadenie...
.autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.