Kniha: Malé dejiny Hamleta

Ako Shakespeare vnímal svoju najväčšiu tragédiu, nevieme. To, čo ostalo, sú texty a inscenácie. Jana Bžochová-Wild vo svojej knihe spomína vrstvy, ktoré Shakespearovo dielo pokryli. „Každá doba videla a čítala Hamleta inak. Inak si ho privlastňovala a vyberala si z neho to, čo jej bolo blízke, čo ju fascinovalo, znepokojovalo; rôzne témy vnímala ako centrálne a iné vytláčala.“ Prvá časť knihy je dejinnou exkurziou vývinu veľkej drámy od alžbetínskej doby po súčasnosť. Začína sa zdrojmi, ktoré predchádzali Shakespearovej verzii. Až po dramatikovej smrti pripravili jeho priatelia kompletné vydanie, známe ako Prvé fólio, ktoré sa dlhodobo považovalo za autentický text. Klasicistom „nevyhovoval Shakespearov bujný jazyk, anachronizmy, nespútaná imaginácia, historické a geografické nepresnosti, sloboda štýlu, kompozičná svojvôľa a často nepravdepodobné zápletky, voľné narábanie s časom, priestorom a dejom.“ V romantizme nadšenie anglickým básnikom explodovalo, pozitivistická metóda na konci 19. storočia požadovala fakty a tak sa Shakespeare začal nielen hrať, ale aj študovať. Dnes hrá prím „nový historizmus“, ktorý kladie texty „nazad do ich historického kultúrneho kontextu“. A čo Hamlet na Slovensku? V druhej časti knihy sa dostaneme od prvých prekladateľských pokusov až na hranice 20. storočia, kde nájdeme Hviezdoslava a jeho ťažkopádny preklad. Novšieho ducha vkladá do hry Zora Jesenská, hoci za cenu obvinenia z plagiátorstva a zneuznania na základe politických postojov. Nakoniec ostávajú súčasní prekladatelia: Jozef Kot a Ľubomír Feldek. Prvý mal v období normalizácie na Shakespeara monopol, druhý sa mu dnes pokúša dať ľudovejší, čitateľnejší prejav, ktorý sa viac hodí pre ústa hercov. S prekladmi súvisí inscenácia. Od prvého slovenského Hamleta z roku 1925 Bžochová-Wild poukazuje na jeho postupné premeny. Tým sa jej kniha stáva jedinečnou ukážkou poctivého prístupu ku skúmaniu Shakespearovho diela.

.anton Vydra