Keď približne pred mesiacom unikol do médií neoficiálny zoznam členov novej Junckerovej Komisie, viacerí znalci bruselských kuloárov odmietli uveriť, že ide o náhodu alebo dobrú investigatívnu prácu novinárov. Prstom ukazovali na budovu, v ktorej sídlil najužší tím Junckerových poradcov a skloňovali pritom jedno meno. Tajomným mužom v pozadí tejto operácie mal vraj byť istý Martin Selmyer. Tento nemecký právnik so silnými väzbami na CDU, ktorý je na čele Junckerovho tímu, platí za jedného z najschopnejších bruselských lobistov a spin doktorov. Predtým bol šéfom kabinetu eurokomisárky Viviane Redingovej. Viedol tiež Junckerovu predvolebnú kampaň do europarlamentu. O jeho vplyve svedčí aj to, že keď sa pred časom objavili informácie o tom, že mení džob a odchádza do Európskej banky pre obnovu a rozvoj, denník Finacial Times na základe toho prognózoval pokles Junckerových šancí stať sa šéfom eurokomisie. Únik mien potenciálnych kandidátov na eurokomisárov si mnohí vyhodnotili ako Selmyerov šikovný ťah s cieľom otestovať si politické reakcie. Keďže podobné politické hry sa v Bruseli doteraz veľmi nenosili, viacerí v tom videli prvý signál toho, že Juncker plánuje byť oveľa silnejším politickým hráčom, ako boli jeho predchodcovia.
.najskôr doma, potom v Európe
Nový šéf Komisie to nakoniec sám potvrdil, keď svojich budúcich kolegov – zatiaľ stále len kandidátov bez mandátu Európskeho parlamentu – vyviezol autobusom na zámoček neďaleko Bruselu na prvé neformálne stretnutie. Sľúbil im, že jeho Komisia bude „najpolitickejšou“ v dejinách Európskej únie. Asi najlepším dôkazom toho, že to myslí vážne, je nakoniec samotné zloženie novej komisie. V Junckerom navrhnutom tíme je pomerne veľký počet bývalých premiérov, podpredsedov vlád a národných ministrov. Okrem samotného šéfa, ktorý má za sebou dlhoročnú kariéru luxemburského premiéra a ministra zahraničných vecí, sú v ňom aj ďalšie zaujímavé mená. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovkis bol na čele lotyšskej vlády, ktorá krajinu vytiahla z ťažkej hospodárskej krízy. Premiérmi národných vlád boli aj ďalší podpredsedovia Komisie, Estónec Andrus Ansip a Fín Jyrki Katainen.
Najsilnejším mužom po Junckerovi bude prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans. Aj v tomto prípade ide o politika s veľkými skúsenosťami z národnej úrovne. Timmermans je vplyvným holandským sociálnym demokratom a bol aj ministrom zahraničných vecí. Zaujímavé je, že Timmermans, ktorý doteraz patril k tvrdým kritikom bujnejúcej európskej byrokracie, bude mať vo svojom portfóliu práve agendu administratívy. Navyše bude disponovať aj silnou kompetenciou vetovať legislatívne návrhy, ktoré budú prichádzať od ostatných členov Komisie. Je to teda ďalší z Junckerových signálov, že nová Komisia chce byť oveľa viac politická ako úradnícka. Bude sa snažiť už v zárodku udusiť niektoré nezmyselné legislatívne iniciatívy, ktoré vedú buď k ďalším zbytočným reguláciám, alebo zasahujú do oblastí, ktoré sú už teraz dobre ošetrené národnými zákonmi.
Podobnému cieľu má slúžiť aj nové organizačné členenie Komisie. Podpredsedovia majú stáť na čele tematicky zameraných tímov eukomisárov, budú môcť hovoriť do ich agendy a prípadne zasiahnuť, ak sa im návrhy im „podriadených“ komisárov budú zdať zbytočné alebo nezmyselné.
.prepíšeme históriu
Na druhej strane ani Junckerovi nejde všetko tak hladko, ako si možno na začiatku predstavoval. Viacerí ním navrhnutí komisári sa počas takzvaného grilovania v Európskom parlamente dostali do veľkých problémov. Jedným z nich je prominentný politik Fideszu a Orbánov dlhoročný spolupracovník Tibor Navracsics. Poslanci europarlamentu v jeho prípade odhlasovali, že síce môže v Komisii ostať, ale nemôže zodpovedať za oblasť vzdelávania, mládeže a občianstva. S odretými ušami prešiel europarlamentom aj Španiel Miguel Arias Canete, ktorý má mať v agende klimatické zmeny. Poslanci mu vyčítali napojenie na ropný priemysel a konflit záujmov. V minulosti mal totiž lobovať za zachovanie niektorých poľnohospodárskych dotácií, z ktorých profitovala aj jeho manželka.
Ešte horšie dopadla Slovinka Alenka Bratušeková. Táto bývalá slovinská premiérka sa musí s kariérou na európskej úrovni rozlúčiť. V Junckerovej komisii pritom mala zastávať silný post podpredsedníčky so zodpovednosťou za oblasť energetiky. Drvivá väčšina poslancov dvoch výborov europarlamentu ( pre životné prostredie a pre energetiku) jej však hlasovaním dala najavo, že ju nepovažuje za dostatočne kompetentnú. V čase uzávierky tohto článku nebolo ešte jasné, ako sa táto situácia vyrieši. Či Slovinci budú môcť na tento post navrhnúť iného človeka, alebo dôjde k novému prerozdeleniu komisárskych portfólií.
Jean – Claude Juncker s Martinom Selmyerom za chrbtom však napriek týmto drobným prevádzkovým problémom sršia optimizmom. Veď prvý dôležitý krok, zmeniť atmosféru a vzbudiť dojem príchodu nových časov, sa im už podaril. V strohých bruselských kanceláriách a priľahlých krčmičkách, kde úradníci chodia na pivo, by sa dnes len ťažko hľadal niekto, kto by neveril, že táto komisia sa zapíše do histórie. V každom prípade už dnes je isté, že nemecká kancelárka či francúzsky prezident budú mať v najbližších rokoch v Junckerovi oveľa tvrdšieho a sebavedomejšieho partnera, ako bol nemastný-neslaný Barroso.
.najskôr doma, potom v Európe
Nový šéf Komisie to nakoniec sám potvrdil, keď svojich budúcich kolegov – zatiaľ stále len kandidátov bez mandátu Európskeho parlamentu – vyviezol autobusom na zámoček neďaleko Bruselu na prvé neformálne stretnutie. Sľúbil im, že jeho Komisia bude „najpolitickejšou“ v dejinách Európskej únie. Asi najlepším dôkazom toho, že to myslí vážne, je nakoniec samotné zloženie novej komisie. V Junckerom navrhnutom tíme je pomerne veľký počet bývalých premiérov, podpredsedov vlád a národných ministrov. Okrem samotného šéfa, ktorý má za sebou dlhoročnú kariéru luxemburského premiéra a ministra zahraničných vecí, sú v ňom aj ďalšie zaujímavé mená. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovkis bol na čele lotyšskej vlády, ktorá krajinu vytiahla z ťažkej hospodárskej krízy. Premiérmi národných vlád boli aj ďalší podpredsedovia Komisie, Estónec Andrus Ansip a Fín Jyrki Katainen.
Najsilnejším mužom po Junckerovi bude prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans. Aj v tomto prípade ide o politika s veľkými skúsenosťami z národnej úrovne. Timmermans je vplyvným holandským sociálnym demokratom a bol aj ministrom zahraničných vecí. Zaujímavé je, že Timmermans, ktorý doteraz patril k tvrdým kritikom bujnejúcej európskej byrokracie, bude mať vo svojom portfóliu práve agendu administratívy. Navyše bude disponovať aj silnou kompetenciou vetovať legislatívne návrhy, ktoré budú prichádzať od ostatných členov Komisie. Je to teda ďalší z Junckerových signálov, že nová Komisia chce byť oveľa viac politická ako úradnícka. Bude sa snažiť už v zárodku udusiť niektoré nezmyselné legislatívne iniciatívy, ktoré vedú buď k ďalším zbytočným reguláciám, alebo zasahujú do oblastí, ktoré sú už teraz dobre ošetrené národnými zákonmi.
Podobnému cieľu má slúžiť aj nové organizačné členenie Komisie. Podpredsedovia majú stáť na čele tematicky zameraných tímov eukomisárov, budú môcť hovoriť do ich agendy a prípadne zasiahnuť, ak sa im návrhy im „podriadených“ komisárov budú zdať zbytočné alebo nezmyselné.
.prepíšeme históriu
Na druhej strane ani Junckerovi nejde všetko tak hladko, ako si možno na začiatku predstavoval. Viacerí ním navrhnutí komisári sa počas takzvaného grilovania v Európskom parlamente dostali do veľkých problémov. Jedným z nich je prominentný politik Fideszu a Orbánov dlhoročný spolupracovník Tibor Navracsics. Poslanci europarlamentu v jeho prípade odhlasovali, že síce môže v Komisii ostať, ale nemôže zodpovedať za oblasť vzdelávania, mládeže a občianstva. S odretými ušami prešiel europarlamentom aj Španiel Miguel Arias Canete, ktorý má mať v agende klimatické zmeny. Poslanci mu vyčítali napojenie na ropný priemysel a konflit záujmov. V minulosti mal totiž lobovať za zachovanie niektorých poľnohospodárskych dotácií, z ktorých profitovala aj jeho manželka.
Ešte horšie dopadla Slovinka Alenka Bratušeková. Táto bývalá slovinská premiérka sa musí s kariérou na európskej úrovni rozlúčiť. V Junckerovej komisii pritom mala zastávať silný post podpredsedníčky so zodpovednosťou za oblasť energetiky. Drvivá väčšina poslancov dvoch výborov europarlamentu ( pre životné prostredie a pre energetiku) jej však hlasovaním dala najavo, že ju nepovažuje za dostatočne kompetentnú. V čase uzávierky tohto článku nebolo ešte jasné, ako sa táto situácia vyrieši. Či Slovinci budú môcť na tento post navrhnúť iného človeka, alebo dôjde k novému prerozdeleniu komisárskych portfólií.
Jean – Claude Juncker s Martinom Selmyerom za chrbtom však napriek týmto drobným prevádzkovým problémom sršia optimizmom. Veď prvý dôležitý krok, zmeniť atmosféru a vzbudiť dojem príchodu nových časov, sa im už podaril. V strohých bruselských kanceláriách a priľahlých krčmičkách, kde úradníci chodia na pivo, by sa dnes len ťažko hľadal niekto, kto by neveril, že táto komisia sa zapíše do histórie. V každom prípade už dnes je isté, že nemecká kancelárka či francúzsky prezident budú mať v najbližších rokoch v Junckerovi oveľa tvrdšieho a sebavedomejšieho partnera, ako bol nemastný-neslaný Barroso.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.