Český týždeň Tomáša Němečka

Obe dievčatá – 23-ročná Nasra zo Somálska a 25-ročná Zelmina z Afganistanu – vlani v novembri v Českej televízii vyhlásili, že im riaditeľka zakázala nosiť šatku. Nasra odišla hneď, Zelmina to skúsila a po dvoch mesiacoch vzdala: „Sedela som v triede a vôbec som sa nemohla sústrediť. Nemohla som nič robiť, stále som musela myslieť na to, že mi niečo chýba.“ Škola sa bránila, že dievčatá pri prijatí podpísali, že im nebude na praxi prekážať ošetrovať mužov, kŕmiť pacientov bravčovým alebo chodiť bez šatky. Tým sa súkromný spor zatiaľ skončil. A začal sa verejný.
Ombudsmanka vyhlásila, že im šatku povoliť mali. Prezident varoval, že „šatkou sa to začína, burkou sa to končí“. Jeden advokát kandidujúci teraz do Senátu verejne vyhlásil, že v mene školy bezplatne zažaluje ombudsmanku. Riaditeľ najväčšej fakultnej nemocnice v Prahe-Motole, ktorý kandiduje za ČSSD na pražského primátora, povedal, že by personál v hidžábe netoleroval. Iní namietli, že boromejky ošetrujú v rehoľnom rúchu. Jeden mladý konzervatívec na plagáte sľubuje, že „zabráni islamizácii Prahy 8“...
Je fascinujúce, s akou chuťou sa o Nasre a Zelmine vyjadrujeme – na to, ako málo toho o nich vieme (napríklad z akých sú rodín a čo robia teraz). Takže sa vyjadrím tiež. Ako produkt komunistického školstva 80. rokov som za to, aby mládež chodila s každou ponožkou inou, v gotickej čiernej, so šatkou aj s dlhými vlasmi. Problém sa začína vo chvíli, keď viera bráni školáčke chodiť na plávanie alebo ošetrovať pacientov. Avšak v krajine, kde sa pri sčítaní ľudu prihlásilo k islamu 3 385 osôb, z toho v Prahe 663, je cvičenie svalov na moslimoch dosť lacné siláctvo.