Juraj Karpiš, Mojmír Hampl a Jano Tóth v diskusii na pokračovanie pekne vystihli to, čo robia a čo im navzájom na sebe prekáža. Okrem iného ukázali, že sme sa u nás i v Česku niekam posunuli a vzdelaní a rozhľadení ľudia, hoci ešte nedosiahli na úplný vrchol štátnych inštitúcií, už tam úspešne smerujú. Tiež ukázali, že kvalitná diskusia sa nikdy nezaobíde bez dobre mienenej demagógie a arogancie, veď bez nej by nebolo motivácie v diskusii pokračovať. Keďže centrálni bankári boli v presile, podržím stranu Jurajovi.
Jano správne udrel na hlavnú slabinu hayekovcov, ktorou je okrajovosť v dnešných časoch. Raz darmo, extrémizmus v čomkoľvek bude vždy vyznievať menej dôveryhodne ako stredný prúd. Osobne som rád, že centrálne bankovníctvo v modernom svete vždy stojí v samom strede stredného prúdu, veď ide o naše peniaze.
Na druhej strane nie je pekné vyhýbať sa v diskusii ťažkým otázkam. Áno, ekonomickú krízu vyvolala finančná a tú sa podarilo mediálne uhrať najmä na nenažraných investičných bankárov. Dnes si málokto spomenie na výčitky voči centrálnym bankárom, ktoré boli vcelku závažné. Ale vieme, že je to hlavne preto, že tí jediní sa naozaj poučili a už na to idú správne. Naštartovali svoje DSGE modely a už v blízkej budúcnosti naučia svet, ako sa majú používať „big data“ v prospech globálnej prosperity. Držíme im palce. Len dúfame, že keď to čisto náhodou opäť nevyjde, bude mať kto poupratovať. A za čo.
V každom prípade súhlasím s centrálnymi bankármi, že problémom, ku ktorým úspešne prispeli, rozumejú najlepšie oni sami. Áno, hayekovské riešenie finančnej krízy by s najväčšou pravdepodobnosťou privodilo katastrofu. Nič nové, podmienkou úspešnej liečby každého naozaj vážneho problému je, aby sa pacient vyliečil sám.
Bolo by však nesprávne povedať, že centrálni bankári sa na kríze podieľali tým, že nadužívali matematiku. Na to sú príliš múdri a možno im vyčítať všeličo, nekompetentnosť však určite nie. Centrálne bankovníctvo má svoj mandát predpísaný zákonom a ten dôsledne dodržiava. Keby všetci ctili zákony ako centrálni bankári, tak by spoločnosť vyzerala úplne inak. To nepochybne.
Mňa osobne skôr mrzí, že moderní centrálni bankári síce dodržiavajú dôsledne zákony, duch centrálneho bankovníctva však už pomenej. Nezávislosť bola kedysi myslená nielen ako operatívna sloboda tlačiť údaj o inflácii k želanej hodnote, ale aj, a možno najmä ako mandát, ktorý inštitucionalizuje právo kritizovať vlády, keď robia niečo zle s verejnými financiami. V demokracii sa to nazýva systém kontrol, bŕzd a protiváh.
Centrálni bankári za posledných 20 rokov vyprodukovali dokopy toľko špičkového ekonomického výskumu, že americké univerzity popri nich pôsobia lenivým dojmom. Keď sa však pozrieme na odpočet kritiky vlád, že financie sa rútia do záhuby, človeku napadne, že bankári asi fakt nič netušili. „Amazing thing this silent king,“ spieva sa v slávnom muzikáli o spasiteľovi.
Zásadná otázka, minimálne na európskych centrálnych bankárov, teda znie, či si naozaj myslia, že pri súčasnom systéme nominácie do ich funkcií v kombinácii s výškou platov, ktoré im, samozrejme, právom prináležia, môžu vykonávať svoj mandát naozaj dobre. A slobodne. Na konci dňa je všetko len o personálnej politike.
Našťastie, aj byrokratická, neflexibilná a netransparentná Európska komisia si uvedomila závažnosť inštitucionálneho zlyhania a navrhla vytvoriť v krajinách tentoraz naozaj nezávislé inštitúcie na kontrolu vlád. Na Slovensku máme naozaj šťastie, pretože sa tejto neľahkej úlohy zhostil Ľudovít Ódor, ktorý (pri všetkej úcte k nám všetkým) hrá vyššiu ligu. Ako jediný môže bájny DSGE model na Slovensku rozumne nakalibrovať, keďže ako jediný našinec slušne rozumie nielen matematike a ekonómii všeobecne, ale zároveň niečo vie aj o menovej a fiškálnej politike. Nesmierna hodnota tejto investície z marketingového hľadiska však bude mať dosť nízku mieru z hľadiska hraničnej užitočnosti pre spoločnosť. Aj v tomto smere budem vždy skôr na strane hayekovcov.
Nakoniec, kvalitný výskum je asi to jediné, čo nezávislým štátnym inštitúciám ostáva. Tie nové, naozaj nezávislé inštitúcie totiž v lepšom prípade platia centrálne banky. Vzhľadom na menové financovanie je však nevyhnutné, aby účet preplatilo ministerstvo financií. A to pekne každý rok.
Dobrá diskusia je vždy prínosná a niekedy aj užitočná, ale osobne sa mi najviac páčilo čisto náhodné umiestnenie smutnej anekdoty Tomáša Janovica pod príspevok Mojmíra Hampla. O užitočných idiotoch.
.autor pracuje na Ministerstve financií SR.
Jano správne udrel na hlavnú slabinu hayekovcov, ktorou je okrajovosť v dnešných časoch. Raz darmo, extrémizmus v čomkoľvek bude vždy vyznievať menej dôveryhodne ako stredný prúd. Osobne som rád, že centrálne bankovníctvo v modernom svete vždy stojí v samom strede stredného prúdu, veď ide o naše peniaze.
Na druhej strane nie je pekné vyhýbať sa v diskusii ťažkým otázkam. Áno, ekonomickú krízu vyvolala finančná a tú sa podarilo mediálne uhrať najmä na nenažraných investičných bankárov. Dnes si málokto spomenie na výčitky voči centrálnym bankárom, ktoré boli vcelku závažné. Ale vieme, že je to hlavne preto, že tí jediní sa naozaj poučili a už na to idú správne. Naštartovali svoje DSGE modely a už v blízkej budúcnosti naučia svet, ako sa majú používať „big data“ v prospech globálnej prosperity. Držíme im palce. Len dúfame, že keď to čisto náhodou opäť nevyjde, bude mať kto poupratovať. A za čo.
V každom prípade súhlasím s centrálnymi bankármi, že problémom, ku ktorým úspešne prispeli, rozumejú najlepšie oni sami. Áno, hayekovské riešenie finančnej krízy by s najväčšou pravdepodobnosťou privodilo katastrofu. Nič nové, podmienkou úspešnej liečby každého naozaj vážneho problému je, aby sa pacient vyliečil sám.
Bolo by však nesprávne povedať, že centrálni bankári sa na kríze podieľali tým, že nadužívali matematiku. Na to sú príliš múdri a možno im vyčítať všeličo, nekompetentnosť však určite nie. Centrálne bankovníctvo má svoj mandát predpísaný zákonom a ten dôsledne dodržiava. Keby všetci ctili zákony ako centrálni bankári, tak by spoločnosť vyzerala úplne inak. To nepochybne.
Mňa osobne skôr mrzí, že moderní centrálni bankári síce dodržiavajú dôsledne zákony, duch centrálneho bankovníctva však už pomenej. Nezávislosť bola kedysi myslená nielen ako operatívna sloboda tlačiť údaj o inflácii k želanej hodnote, ale aj, a možno najmä ako mandát, ktorý inštitucionalizuje právo kritizovať vlády, keď robia niečo zle s verejnými financiami. V demokracii sa to nazýva systém kontrol, bŕzd a protiváh.
Centrálni bankári za posledných 20 rokov vyprodukovali dokopy toľko špičkového ekonomického výskumu, že americké univerzity popri nich pôsobia lenivým dojmom. Keď sa však pozrieme na odpočet kritiky vlád, že financie sa rútia do záhuby, človeku napadne, že bankári asi fakt nič netušili. „Amazing thing this silent king,“ spieva sa v slávnom muzikáli o spasiteľovi.
Zásadná otázka, minimálne na európskych centrálnych bankárov, teda znie, či si naozaj myslia, že pri súčasnom systéme nominácie do ich funkcií v kombinácii s výškou platov, ktoré im, samozrejme, právom prináležia, môžu vykonávať svoj mandát naozaj dobre. A slobodne. Na konci dňa je všetko len o personálnej politike.
Našťastie, aj byrokratická, neflexibilná a netransparentná Európska komisia si uvedomila závažnosť inštitucionálneho zlyhania a navrhla vytvoriť v krajinách tentoraz naozaj nezávislé inštitúcie na kontrolu vlád. Na Slovensku máme naozaj šťastie, pretože sa tejto neľahkej úlohy zhostil Ľudovít Ódor, ktorý (pri všetkej úcte k nám všetkým) hrá vyššiu ligu. Ako jediný môže bájny DSGE model na Slovensku rozumne nakalibrovať, keďže ako jediný našinec slušne rozumie nielen matematike a ekonómii všeobecne, ale zároveň niečo vie aj o menovej a fiškálnej politike. Nesmierna hodnota tejto investície z marketingového hľadiska však bude mať dosť nízku mieru z hľadiska hraničnej užitočnosti pre spoločnosť. Aj v tomto smere budem vždy skôr na strane hayekovcov.
Nakoniec, kvalitný výskum je asi to jediné, čo nezávislým štátnym inštitúciám ostáva. Tie nové, naozaj nezávislé inštitúcie totiž v lepšom prípade platia centrálne banky. Vzhľadom na menové financovanie je však nevyhnutné, aby účet preplatilo ministerstvo financií. A to pekne každý rok.
Dobrá diskusia je vždy prínosná a niekedy aj užitočná, ale osobne sa mi najviac páčilo čisto náhodné umiestnenie smutnej anekdoty Tomáša Janovica pod príspevok Mojmíra Hampla. O užitočných idiotoch.
.autor pracuje na Ministerstve financií SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.