Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nepredstaviteľná hrôza

.lukáš Obšitník .časopis .klub

Pri čítaní knihy Viktora Kravčenka Žil som pod červenou hviezdou vám môže napadnúť porovnanie s modernými postapokalyptickými románmi.

Toto je však opis živej ruskej reality z prvej polovice 20. storočia: „Napriek tvrdým policajným opatreniam a izolovaní obetí hladu, Dnepropetrovsk bol plný hladujúcich vidiečanov. Mnohí ležali na zemi v okolí železničných staníc a nevládali už ani len žobrať. Ich deti s napuchnutými bruškami už boli len kosť a koža. (...) Pred večerom sme dorazili do dediny Petrovo. Všade vládlo nezvyčajné ticho. ‚Pojedli sme všetkých psov, preto je tu ticho,‘ povedal dedinčan, ktorý nás viedol k politickému oddeleniu. ‚Ľudia nechodia von, nemajú sily,‘ poznamenal.“ Tieto riadky hovoria o hladomore v dvadsiatych rokoch, keď vinou sovietskej hospodárskej politiky zomrelo na Ukrajine niekoľko miliónov ľudí.
Kniha pôvodne vyšla v roku 1946 v USA pod názvom I Choose Freedom a stala sa jednou z prvých dôrazných obžalôb sovietskeho režimu v čase, keď svet ešte sníval o spolupráci s komunistami. Následne bola preložená do viac ako dvadsiatich jazykov.
Viktor Kravčenko (1905 – 1966) bol synom priemerne chudobnej ukrajinskej rodiny a ako mnoho iných spočiatku uveril ideálom komunizmu. V roku 1929 vstúpil do komunistickej strany, prešiel mnohými funkciami a postupne sa stal riaditeľom viacerých podnikov v metalurgickom priemysle. Dostal sa do kontaktu s najvyššími pohlavármi režimu, sledovala ho tajná polícia, čelil jej mučeniu, obvineniam a politickým čistkám, a získal tak prehľad o povahe režimu z tej najvnútornejšej strany. Keď sa mu v roku 1944 podarilo dostať na zahraničnú misiu do USA, ušiel a stal sa jedným z najznámejších prebehlíkov. Tu začal písať svoje svedectvo.
V máloktorej inej knihe nájdete takú hutnú charakteristiku totalitného režimu. Na vyše päťsto veľmi pútavo napísaných stranách obsahuje všetko, čo k tomu patrí – pôvodné idealistické nadšenie, opis historického a sociálneho prostredia, rodinných vplyvov autora a úprimného hľadania nového spôsobu života. Autor približuje postupné kontakty s neuveriteľnými absurditami režimu, poznávanie nespravodlivosti na osudoch priateľov, kontakty s politickými čistkami, neustále sledovanie tajnou políciou, mučenie, udávanie a povinnosť udávať iných, podriaďovanie sa systému pre všadeprítomný strach či stále živú vieru v „lepšiu budúcnosť“, ... až pokiaľ toho nie je príliš veľa, následné využitie šance a vykročenie do azylového prázdna v neznámej krajine.
Nezaobalené ukrutnosti človeka chytia za srdce aj rozum, napríklad keď Kravčenko opisuje spomínaný ukrajinský hladomor, ktorý je takto v literatúre iba veľmi zriedkakedy zachytený. Počas neho ako komunistický funkcionár chodil na vidiek a dozeral na proces združstevňovania. Milióny chudobných rodín, ktoré odmietli vstúpiť do kolchozov a odvádzať ďalšie dávky, keďže by im už nezostalo na živobytie, boli vyhlásené za kulakov a ich otcovia odvedení na Sibír ako sabotéri hospodárskeho plánu. Kravčenko bol svedkom, ako mnohé ženy v zúfalstve zapálili svoje domy a spáchali samovraždu. Pritom v takýchto hladujúcich dedinách nachádzal prísne strážené zásoby vyprodukovaného mlieka – určeného na vývoz do zahraničia, aby západné krajiny mohli obdivovať komunistickú prosperitu.
Autorov otec bol hrdinom proticárskeho povstania v roku 1905, pre čo bol viackrát zatknutý a väznený. Keď o vyše desaťročie neskôr nastúpili k moci boľševici, jeho minulosť a ľavicové ideály mu síce spočiatku vybudovali dobrú povesť, no on sa s poznávaním boľševického charakteru postupne od verejného života dištancoval a do komunistickej strany už nevstúpil. Keď Viktora počas čistiek ako milióny iných ľudí obvinili zo sabotáže, vyčítali mu aj „protisovietsky charakter“ jeho otca. Hrozilo mu vylúčenie zo strany, profesijná likvidácia a následne možno gulag, veď ktovie, kde všade sa môžu skrývať protištátne živly. Cez rôzne kontakty sa mu podarilo zohnať pôvodné archívne potvrdenia o otcovom väznení a ten sa už iba trpko usmieval, že cárska polícia musí pomáhať chrániť syna pred políciou socializmu.
Oproti iným knihám o komunizme má tá Kravčenkova významnú prednosť v pôvode jej autora. Jednak pre obrovskú informačnú hodnotu, keďže autor píše z vlastných skúseností a ako príslušník inteligencie o živote v ZSSR, pochopiteľne, veľa vedel. Veľká prednosť je však tiež v tom, že ako Rus knihu písal s bolesťou, citom a láskou k svojej krajine a ľuďom v nej. Z knihy to veľmi cítiť a ani akokoľvek seriózna analýza zahraničného autora to nemôže nahradiť.
.autor pracuje v ÚPN a je šéfredaktor Postoy.sk.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite