OPLATÍ SA ČÍTAŤ František Lízna: Jak jen teskná je noc (Vetus Via, 2014)
„Jestli mě ještě po páté / nedopusť, Bože, líznou / dopřej mi aspoň ve vazbě / setkání s Františkem Líznou,” písal Magor Jirous v osemdesiatych rokoch z valdickej basy a táto knižka krátkych poetických úvah vysvetľuje, prečo sa Magor s týmto jezuitským pátrom túžil aspoň v base stretnúť. Nebolo by to nepravdepodobné: signatár Charty 77, vysvätený kňaz bez „štátneho súhlasu” František Lízna si svoje odsedel (neskôr, keď už nemusel, sa do väzenia vrátil ako väzenský duchovný). Z jeho života, ako aj z jeho slov cítiť hlbokú a skutočnú zbožnosť, pokoru pred tajomstvom Boha a lásku k ľuďom. Jeho úvahy sú krátkymi meditáciami o samote, smútku, o radosti, ktorú skôr tušíme ako naplno prežívame. Nie triumfálne kresťanstvo s kostolmi v blízkosti kráľovských palácov, ale pokora a pravdivosť. „Jen v náznacích je vidět chrám, jen v náznacích a s bolestným tušením je možné prodírat se dál houštinami trýzně.” Veru tak.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Catherine Sauvatová: Alma Mahlerová – A vždycky budu muset lhát (Argo, 2014)
Koncom 19. storočia sa vo Viedni nezrodila len secesia, ale aj Alma Mahlerová. Emancipovaná žena s nadaním pre skladanie hudby, ktoré však spolu s jej bohémskou slobodou zaniklo v tieni úspešných manželov – Gustava Mahlera, Waltera Gropiusa a Franza Werfela. Alma viedla hedonistický život a začiatkom 20. storočia vo svojich salónoch hostila najväčšie osobnosti doby. Možno práve preto sa stala mladučkou láskou Klimta a múzou Oskara Kokoschku. O svojom živote, ktorý rozkvital v dobe monarchickej istoty a gýčových meštianskych hodnôt, tragicky sa otriasal spolu so svetom vo vojnových časoch a nakoniec skončil v USA, napísala zopár štylizovaných spomienok. Vždy však akosi zabudla na pascu, v ktorej sa jej charakter neustále zmietal. Svojho antisemitizmu sa nedokázala zbaviť ani po boku dvoch židovských manželov a viacerých milencov. Práve preto je kniha Catherine Sauvatovej vzácna: kriticky opisuje ženu, ktorej život by prijal každý, zato jej hodnoty nikto.
.tímea Becková
OPLATÍ SA HĽADAŤ FOTOGRAFIE Nežná revolúcia v šuplíku
Nadácia Milana Šimečku vyhlasuje výzvu na zasielanie súkromných fotografií z obdobia novembra 1989. Pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie chceme vytvoriť archív dobových snímok z celého Slovenska. Najzaujímavajšie fotografie uverejníme v rámci podujatia Remember November. Súkromné fotografie so stručným opisom miesta, situácie a zachytených osôb posielajte do 31. októbra poštou na adresu Nadácia Milana Šimečku, Panenská 4, 811 03 Bratislava alebo emailom na nms@nadaciams.sk. Traja vyžrebovaní prispievatelia sa budú môcť zúčastniť na spomienkových podujatiach k 25. výročiu Nežnej revolúcie v Bratislave. Takže oplatí sa otvoriť šuplík a pohľadať v ňom škatuľu so starými fotografiami. To, čo na nich uvidíte, je súčasťou vášho, a tak trochu aj nášho príbehu.
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Fontarabie: Fontarabie (Dare To Care Records)
Málokto hrá dnes art rock na jeho klasických základoch tak, aby pôsobil súčasne. Možno i preto, že to nie je módne a realizačne náročnejšie. Vzácnou výnimkou je prvý album kanadskej (frankofónnej) skupiny Fontarabie. Zatiaľ je to jednorazový projekt pod vedením speváka, skladateľa Juliena Mineaua („frontmana“ skupiny Malajube, ovešanej cenami Juno, Felix, Independent ), pripravovaný päť rokov. Bol inšpirovaný hudbou filmových hororov, no horor sa nekoná. Naopak, počuť krásne melódie v kompozične členitých skladbách, miestami s atmosférou flower power. Malebný sound je vytváraný zaujímavým hudobným inštrumentárom – čelesta (obľuboval ju Čajkovskij), marxophone (zvukom pripomína cimbal), zvonkohra, wurlitzer, mellotron, theremin, ukelin, a samozrejme gitary a bicie nástroje. Kto chce počúvať modernú hudbu na zahĺbenie, môže siahnuť po albume Fontarabie.
.miroslav Potoček
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Zola Jesus: Taiga (Mute)
Ani etablovný producent a prestížne vydavateľstvo nie sú zárukou kariérneho prelomu. Nika Rosa Danilova zatúžila byť po postupnom prechode z hlukového punku do gotického elektropopu veľkou popovou divou. Jej hlas je na to ideálny: hlboký, sebaistý, s operným tréningom a odhodlaním tornáda. Nové piesne sú skladané s myšlienkou znieť epicky a nenútene, na čo nasadzujú silné vokály, intenzívne syntetizátory a hutné basy. No texty a motívy väčšiny piesní nesiahajú po päty veľkolepým aranžmánom a preprogramované bicie, ktoré sa klaňajú súčasnej vlne tanečného EDM, výrazne oslabujú vážnosť už i tak plochších tém. Štvrtý album Zoly Jesus má veľké ambície, no chýbajú mu chytľavé melódie a emocionálna hĺbka, ktoré by naplnili tú nesmiernu chladnú tajgu, o ktorej tak sugestívne spieva.
.tomáš Slaninka
„Jestli mě ještě po páté / nedopusť, Bože, líznou / dopřej mi aspoň ve vazbě / setkání s Františkem Líznou,” písal Magor Jirous v osemdesiatych rokoch z valdickej basy a táto knižka krátkych poetických úvah vysvetľuje, prečo sa Magor s týmto jezuitským pátrom túžil aspoň v base stretnúť. Nebolo by to nepravdepodobné: signatár Charty 77, vysvätený kňaz bez „štátneho súhlasu” František Lízna si svoje odsedel (neskôr, keď už nemusel, sa do väzenia vrátil ako väzenský duchovný). Z jeho života, ako aj z jeho slov cítiť hlbokú a skutočnú zbožnosť, pokoru pred tajomstvom Boha a lásku k ľuďom. Jeho úvahy sú krátkymi meditáciami o samote, smútku, o radosti, ktorú skôr tušíme ako naplno prežívame. Nie triumfálne kresťanstvo s kostolmi v blízkosti kráľovských palácov, ale pokora a pravdivosť. „Jen v náznacích je vidět chrám, jen v náznacích a s bolestným tušením je možné prodírat se dál houštinami trýzně.” Veru tak.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Catherine Sauvatová: Alma Mahlerová – A vždycky budu muset lhát (Argo, 2014)
Koncom 19. storočia sa vo Viedni nezrodila len secesia, ale aj Alma Mahlerová. Emancipovaná žena s nadaním pre skladanie hudby, ktoré však spolu s jej bohémskou slobodou zaniklo v tieni úspešných manželov – Gustava Mahlera, Waltera Gropiusa a Franza Werfela. Alma viedla hedonistický život a začiatkom 20. storočia vo svojich salónoch hostila najväčšie osobnosti doby. Možno práve preto sa stala mladučkou láskou Klimta a múzou Oskara Kokoschku. O svojom živote, ktorý rozkvital v dobe monarchickej istoty a gýčových meštianskych hodnôt, tragicky sa otriasal spolu so svetom vo vojnových časoch a nakoniec skončil v USA, napísala zopár štylizovaných spomienok. Vždy však akosi zabudla na pascu, v ktorej sa jej charakter neustále zmietal. Svojho antisemitizmu sa nedokázala zbaviť ani po boku dvoch židovských manželov a viacerých milencov. Práve preto je kniha Catherine Sauvatovej vzácna: kriticky opisuje ženu, ktorej život by prijal každý, zato jej hodnoty nikto.
.tímea Becková
OPLATÍ SA HĽADAŤ FOTOGRAFIE Nežná revolúcia v šuplíku
Nadácia Milana Šimečku vyhlasuje výzvu na zasielanie súkromných fotografií z obdobia novembra 1989. Pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie chceme vytvoriť archív dobových snímok z celého Slovenska. Najzaujímavajšie fotografie uverejníme v rámci podujatia Remember November. Súkromné fotografie so stručným opisom miesta, situácie a zachytených osôb posielajte do 31. októbra poštou na adresu Nadácia Milana Šimečku, Panenská 4, 811 03 Bratislava alebo emailom na nms@nadaciams.sk. Traja vyžrebovaní prispievatelia sa budú môcť zúčastniť na spomienkových podujatiach k 25. výročiu Nežnej revolúcie v Bratislave. Takže oplatí sa otvoriť šuplík a pohľadať v ňom škatuľu so starými fotografiami. To, čo na nich uvidíte, je súčasťou vášho, a tak trochu aj nášho príbehu.
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Fontarabie: Fontarabie (Dare To Care Records)
Málokto hrá dnes art rock na jeho klasických základoch tak, aby pôsobil súčasne. Možno i preto, že to nie je módne a realizačne náročnejšie. Vzácnou výnimkou je prvý album kanadskej (frankofónnej) skupiny Fontarabie. Zatiaľ je to jednorazový projekt pod vedením speváka, skladateľa Juliena Mineaua („frontmana“ skupiny Malajube, ovešanej cenami Juno, Felix, Independent ), pripravovaný päť rokov. Bol inšpirovaný hudbou filmových hororov, no horor sa nekoná. Naopak, počuť krásne melódie v kompozične členitých skladbách, miestami s atmosférou flower power. Malebný sound je vytváraný zaujímavým hudobným inštrumentárom – čelesta (obľuboval ju Čajkovskij), marxophone (zvukom pripomína cimbal), zvonkohra, wurlitzer, mellotron, theremin, ukelin, a samozrejme gitary a bicie nástroje. Kto chce počúvať modernú hudbu na zahĺbenie, môže siahnuť po albume Fontarabie.
.miroslav Potoček
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Zola Jesus: Taiga (Mute)
Ani etablovný producent a prestížne vydavateľstvo nie sú zárukou kariérneho prelomu. Nika Rosa Danilova zatúžila byť po postupnom prechode z hlukového punku do gotického elektropopu veľkou popovou divou. Jej hlas je na to ideálny: hlboký, sebaistý, s operným tréningom a odhodlaním tornáda. Nové piesne sú skladané s myšlienkou znieť epicky a nenútene, na čo nasadzujú silné vokály, intenzívne syntetizátory a hutné basy. No texty a motívy väčšiny piesní nesiahajú po päty veľkolepým aranžmánom a preprogramované bicie, ktoré sa klaňajú súčasnej vlne tanečného EDM, výrazne oslabujú vážnosť už i tak plochších tém. Štvrtý album Zoly Jesus má veľké ambície, no chýbajú mu chytľavé melódie a emocionálna hĺbka, ktoré by naplnili tú nesmiernu chladnú tajgu, o ktorej tak sugestívne spieva.
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.