Krajiny sa musia pripraviť aj na paniku

Zvyšujúci sa počet preukázaných prípadov nákazy ebolou zvýšil strach, že opatrenia, ktoré sa považovali za dostatočné na zamedzenie prenosu vírusu, zlyhávajú.  Zvlášť pokiaľ ide o kontakt zdravotníckych pracovníkov s chorými.  Európska únia preto narýchlo oznámila, že plánuje posilniť kontrolu a prehliadky ľudí, ktorí opúšťajú postihnuté krajiny západnej Afriky. No výkon kontrol bude na pleciach jednotlivých krajín, centrálne orgány Únie v tomto smere zatiaľ zvláštnu aktivitu nechystajú.
Zvyknúť si však treba na to, že bude pribúdať panických opatrení pri ľuďoch podozrivých z nákazy. Príkladom je prevoz pacienta z letu Air France do Španielska, ktorého úrady po nahlásení komplikácií počas letu prebrali priamo po pristátí a odviezli do nemocnice. Keďže Španielsko je prvou európskou krajinou, do ktorej sa vírus z Afriky dostal, tamojšia vláda prijala voči podozrivým prípadom veľmi agresívny postup.
Nejde pritom len o samotných podozrivých z nákazy, ktorých sa opatrenia dotýkajú. V spomenutom lete z Francúzska cestovalo ďalších takmer 170 pasažierov, z ktorých časť má odvtedy obmedzený pohyb a musia byť k dispozícii úradom a niekoľkokrát denne sa podrobiť zdravotným testom.
Španielsko je tiež prvou krajinou, v ktorej sa vírus preniesol z chorého na zdravotnícky personál, konkrétne na zdravotnú sestru. Stalo sa tak napriek tomu, že sestra pomerne precízne dodržiavala predpísaný postup. Španielsko medzitým nedočkavo sleduje, ako sa zdravotnej sestre darí, keďže obaja tamojší nakazení už vírusu podľahli. Posledné správy krátko pred uzávierkou .týždňa hovorili, že jej zdravotný stav sa zlepšuje a zasiahnuté orgány zlepšili svoje funkcie. Vírus zatiaľ zabíja s približne polovičnou účinnosťou.

.problém paniky
Celkovo sa v Európe potvrdilo osem prípadov nákazy. Okrem spomínanej sestry ide o dvoch mŕtvych misionárov v Španielsku, jedného nemeckého doktora, jedného vyliečeného a jedného stále liečeného  človeka v Nemecku a dvoch holandských lekárov. Falošné prípady, podobné, ako ten spomínaný, sa rátajú na desiatky. Európa je pre veľkú časť sveta vstupnou bránou na africký kontinent. Preto sa teraz pozornosť intenzívne sústreďuje aj na Európu. Ak by sa vírus prejavil vo viacerých prípadoch, bolo by veľmi pravdepodobné, že sa odtiaľto rozšíri ďalej.
Objavuje sa tak ďalšia výzva, a to ako si čo najefektívnejšie odovzdávať informácie o pohybe nakazených či preverovaných ľudí a o tom, z akého zdroja sa mohli nakaziť a s kým prichádzali do kontaktu. Pre všetky tieto výzvy nazval britský premiér David Cameron ebolu najväčším zdravotným problémom, akému čelí naša generácia.
Krajiny však poškodí aj panika, ktorá by mohla vzniknúť. Tá sa nemusí prejaviť viditeľnou masovou hystériou. Postačí napríklad, ak sa ľudia v strachu z kontaktu s inými začnú vyhýbať reštauráciám či preventívne začnú viac sporiť, aby sa pripravili na vyššie ceny či situáciu, keď sa nebude dať chodiť do práce. Zvlášť citlivé na to môžu byť krajiny, v ktorých verejnosť nedôveruje verejným autoritám. Ide práve o krajiny ako Španielsko či Taliansko, ktoré sú k Afrike najbližšie. Informácie, ktoré tamojší obyvatelia o vývoji majú, sú najčastejšie neoficiálne a „uniknuté“, čo vzbudzuje pocit, že situácia je v skutočnosti oveľa horšia a pomáha konšpiráciám o zatajovaní.
Naopak, úrady v Nemecku či Holandsku intenzívne komunikujú o tom, čo ebola je, ako sa prenáša a kto by mal byť v strehu a kontaktovať lekárov.
Celkovo zatiaľ Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila deväťtisíc nakazených a približne polovica z nich už chorobe podľahla. Teraz sa však očakáva násobný rast chorých. Najbližšie týždne čaká WHO nárast o ďalších desaťtisíc prípadov.