.nedá sa začať inak ako touto otázkou: Ako sa dá štyri roky v meste tak brutálne šetriť a napriek tomu byť favoritom aj v ďalších komunálnych voľbách?
(Smiech.) Najviac to šetrenie ľudia cítili prvé dva roky. Vtedy to bolo najdramatickejšie. Keď som prebral mesto, boli sme krátko pred nútenou správou. Mali sme 137-percentnú zadlženosť v pomere k bežným príjmom rozpočtu predchádzajúceho roka. Mal som len dve možnosti. Buď sa z toho dostaneme von, ale bude to tvrdé, pretože sa to nedalo inak, len skresaním výdavkov. Druhá možnosť bolo ísť do nútenej správy, mohol som to urobiť, ale znamenalo by to, že by som mesto odovzdal do rúk štátnemu úradníkovi. Ale ten by s ľuďmi nediskutoval, len by splácal dlhy, a oblasti ako kultúra a šport by sa zrútili. To by bolo odo mňa zbabelé, a preto som sa rozhodol, že radšej budem šetriť ja.
.čo ste robili?
Museli sme sekať výdavky. To znamená, že prvý rok a pol sa v meste kosilo len minimálne. Ľudia si tu fotili dvojmetrovú trávu a bola okolo toho šialená nervozita. Na niektorých uliciach, ktoré sme nepovažovali za nebezpečné, sme vypli verejné osvetlenie. Úplne sme minimalizovali dotácie na šport a kultúru. Išli sme úplne na hranu, dokonca sa stalo, že zo športovej haly odišla hádzaná, basketbal, skrachovali niektoré kluby. Nemohli sme robiť ani žiadne investičné akcie, neopravovali sme cesty ani chodníky. Neexistoval žiadny rozvoj. Plus sme veľa lobovali za to, aby sme od štátu dostali peniaze, ktoré nám dlhoval.
.ako ste to vysvetľovali ľuďom?
Bolo to náročné. Vydávame mestské noviny, kde sme informovali o všetkých krokoch. Chodil som medzi ľudí, mal som mítingy, stretával som sa so seniormi. Kreslil som, presviedčal, vysvetľoval.
.aké boli reakcie?
Niektorí to chápali, ale niekedy to bolo dramatické. Mal som napríklad obrovský spor s hokejistami z Dukly Trenčín. V čase, keď sme prežívali najťažšie časy, prišli hokejisti a pýtali pol milióna eur s tým, že inak hokej skrachuje. Niektorí už vtedy chceli organizovať referendum za moje odvolanie, hoci som bol vo funkcii iba štyri mesiace. V Trenčíne bolo pre mnohých nepredstaviteľné povedať, že na hokej peniaze nepôjdu. Bol som vtedy na zimnom štadióne, kde sedelo asi stopäťdesiat absolútne nahnevaných rodičov mladých hokejistov. Musel som im vysvetľovať, že peniaze jednoducho nemáme. Vedome som sa rozhodol nevyhýbať týmto konfrontáciám, ísť do toho priamo a staviť na vysvetľovanie.
.akú sumu sa vám za tie štyri roky podarilo ušetriť?
Rozpočet Trenčína je okolo 30 miliónov eur. Keď sme nastupovali do úradu, tak celkový dlh bol 39, 7 milióna eur, ale z toho 17,6 milióna eur boli záväzky po lehote splatnosti. To znamená, že keby sme ich okamžite zaplatili, tak nám na chod mesta neostane takmer nič. Veľkým problémom bolo, že sme veľa dlhovali malým trenčianskym firmám, ktoré keby nedostali peniaze, tak by skrachovali a museli by prepúšťať. Museli sme si určiť priority tak, aby tieto firmy neskrachovali. Dlhy sme reštrukturalizovali s pomocou bánk.
.museli ste predávať aj mestský majetok?
Bohužial, bez toho to nešlo. Len škrtanie výdavkov by nestačilo. Museli sme predať aj nejaké pozemky. Tiež sme museli mierne zvýšiť dane a poplatky za odvoz smetí. Ale nie tak, aby sme tým financovali iné veci.
.bolo niečo, na čom ste nechceli šetriť?
Vzdelávanie. Tu sme sa snažili zachovať status quo.
.aký je dlh Trenčína dnes?
V tejto chvíli je dlh 21 miliónov a predpokládame, že na konci roka bude na úrovni 19,3 milióna eur. To znamená, že sme ho znížili o polovicu. Záväzky po lehote splatnosti v podstate nie sú. Platíme načas. Dnes sme dôveryhodným partnerom pre banky a všetkých zmluvných partnerov. Som presvedčený, že podobne sa dá šetriť aj na úrovni štátu. Len musíte komunikovať, vysvetľovať a predložiť výsledky. Ľudia uveria, keď vidia, že sa nekradne.
.vaša situácia bola zložitá aj v tom, že v zastupiteľstve ste nemali väčšinu. Tú mal Smer. Ako sa dalo vládnuť v takejto situácii?
Keď vážnosť situácie pochopili aj ľudia v zastupiteľstve, v tej sekunde z nich prestali byť smeráci a kádeháci, ale boli to Trenčania. Rozumeli, že ich mesto je vo veľkých problémoch a podľa toho sa musia správať. Všetko iné by znamenalo krach. Bola to hraničná situácia, keď to už nebolo o straníckej politike, ale o záchrane mesta, v ktorom žijeme.
.aký signál vysiela Robert Fico, keď oznámi, že vláda zaplatí dlh Žiliny? Ako to vníma komunálny politik, ktorý musel v uplynulých rokoch kruto šetriť?
Ja som tomu nechcel veriť. To, že zatiahol dlh, ešte dokážem pochopiť, pretože ten vznikol aj vinou štátu. To odôvodnenie predsedu vlády je však pre mňa nepochopiteľné. Keď hovorí, že to bolo možné vďaka tomu, že primátor Žiliny je súčasťou politickej štruktúry a poslancom parlamentu a v opačnom prípade by to bolo veľmi ťažké, inými slovami, že je to možné len preto, že žilinský primátor je zo Smeru. Zo stoviek ostatných starostov a primátorov tak premiér urobil treťotriednych ľudí. Výsledkom takýchto vyjadrení je zbytočná polarizácia a rozdeľovanie, čoho už ľudia majú plné zuby. Niečo podobné nakoniec dosiahol aj Radoslav Procházka svojou richtárskou prísahou.
.v akom zmysle?
Rada Procházku si vážim, je to vzdelaný človek, niečo naštartoval a držím mu palce. Ale keď na tlačovej konferencii povie, že podmienka podpory Siete nejakému kandidátovi je zloženie richtárskej prísahy, tak mi to príde absurdné.
.vy by ste richtársku prísahu odmietli, keby vám Radoslav Procházka ponúkol podporu?
Neponúkol mi podporu. Ale keby za mnou Radoslav Procházka prišiel, že ma podporí, len ak zložím richtársku prísahu, tak by som to jednoznačne odmietol.
.prečo?
Keď niekto chce niekoho podporiť, tak by to mal urobiť na základe toho, že pozná jeho prácu. Pre tých, ktorí v komunále štyri roky „makajú“, je dosť ponižujúce, že potom príde niekto – hoci aj so sympatickým výsledkom z prezidentských volieb – a podmieňuje podporu lacnými gestami. Fico polarizuje starostov, keď hovorí, že podporí len tých, ktorí sú v správnej politickej štruktúre. A Procházka zase tým, ako rozdeľuje starostov – na tých, ktorí podporia richtársku prísahu, a tých, ktorí tak neurobia. Znamená to, že ten, ktorý nezloží richtársku prísahu, je zlý starosta, primátor, alebo kandidát?
.ako hodnotíte prístup Radoslava Procházku ku komunálnym voľbám? Napríklad, že v Bratislave a Košiciach postavil kandidátov, ktorí pravdepodobne nezvíťazia?
Nemám skúsenosť so straníckou politikou tohto typu, ale politika je tvrdá v tom, že sa v nej počítajú hlavne víťazstvá. Nominovať ľudí, ktorí idú do vopred prehratého boja, považujem za zvláštne.
.ekonomicky ste zachránili mesto, ktoré predtým zadlžila pravica. Na komunálnej úrovni ste sa tak stali symbolom niečoho, čo pravicoví voliči očakávali aj na úrovni štátu. Teda, že po Gorile príde obroda pravice zvnútra, že pravica napraví staré chyby a zlyhania. Prečo sa to nestalo?
Trenčín zadlžila pravica v spolupráci s HZDS. Ale k vašej otázke. Myslím, že viacerí sa o to pokúsili. Napríklad Daniel Lipšic či Radoslav Procházka.
.ale zdá sa, že neboli úspešní. Lipšic je pod hranicou zvoliteľnosti a Procházka po veľkom nadšení nateraz stratil významný náskok pred ostatnými pravicovými stranami. Čím to je?
Možno im trochu chýba ekonomický rozmer pohľadu na krajinu a odvaha povedať, v čom treba krajinu reformovať. Daniel Lipšic stále hovorí o boji proti korupcii. Je to dôležitá téma, ale ak to mám povedať lapidárne: ľudia sa z toho „nenajedia“. Bežný človek rieši, či bude mať prácu a koľko zarobí, či si môže dovoliť byt a podobne. Kto z nich si to spojí s korupciou? Málokto. Rado Procházka hovorí: jednoduchý štát. Ale čo si mám pod tým predstaviť? Ako mi pomôže jednoduchý štát? Matovič je komunikačný talent, ale nikto netuší, čo chce vlastne urobiť s krajinou. Fico má všetko. Či už dobré, alebo zlé. Má ľudí na sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo. Ľudia mu veria, že vie krajinu spravovať. Tým ostatným to neveria.
.v čom treba krajinu reformovať?
Napríklad pre mňa jednoduchý štát jednoznačne znamená nutnosť urobiť komunálnu reformu. Viete, čo je dnes vymedzenie sa voči Robertovi Ficovi? Fico je etatista a centralista. Pravicový politik by mal byť za čo najväčšiu decentralizáciu.
.táto téma by podľa vás bola pre ľudí zrozumiteľná? V čom to rieši ich bežné problémy?
Keby sa na Slovensku zaviedli kantóny ako v Švajčiarsku a daňová politika sa presunula do regiónov, tak by sme si tu dole určovali, ako budeme podporovať investície, koľko budeme mať škôl. Navyše, ak by sa v rámci komunálnej reformy zlúčili malé obce, tak by to mohlo daňovým poplatníkom ušetriť veľa peňazí. Ale, aby ste mi rozumeli správne, ja nemám žiadny ucelený program, ani nezakladám politickú stranu, zdá sa mi len, že tieto témy sú pre ľudí atraktívnejšie, ako stále hovoriť o súdoch, prokuratúre a Súdnej rade. Prečo by sme nemohli uvažovať o dvojkomorovom parlamente, kde by v druhej komore sedeli regionálni politici? Ak by mali ľudia s priamym mandátom možnosť kontrolovať prijímanie legislatívy, tak by zákony boli lepšie a tým pádom by sa zlepšil aj život ľudí. Veď ja som dostal v meste viac ako štrnásťtisíc hlasov a mám mandát silnejší ako polovica poslancov parlamentu. Napriek tomu nemám zákonodarnú iniciatívu.
.o dvojkomorovom parlamente hovorí Daniel Lipšic aj strana Most. Nedá sa však povedať, že by s tým u voličov bodovali.
Keď to poviete raz, dvakrát, to nestačí. Musíte si z toho urobiť politickú agendu, o ktorej stále hovoríte. Myslím si, že niektoré veci už treba pomenovať. Preto som sa rozhodol napísať knihu, ktorú chcem vydať na jeseň budúceho roku, kde chcem na konkrétnych príkladoch a skúsenostiach ukázať, ako nesystémovo funguje štát a aké dopady to má na život miest, obcí a ich obyvateľov. Často nedokážem pomôcť ľuďom len preto, že máme zlé zákony. Viem ich konkrétne pomenovať a povedať, ako by sa mali zmeniť, ale iba z pozície primátora to nedokážem. Systematicky, žiaľ, komunálnu reformu nerieši žiadna pravicová strana.
.problémom pravice teda podľa vás je, že nemá dlhodobú tematickú kampaň?
To, že nevie jasne zadefinovať cieľ. Povedať ako chce krajinu zmeniť. Hovoriť, že chcete potlačiť korupciu a vybudovať nezávislé súdnictvo, je, samozrejme, dôležité. Ale prečo nikto nehovorí, že odpoveď pravice na socialistov, ktorí sú etatisti, je decentralizácia? Na regionálnej úrovni je dnes množstvo ľudí, ktorí to dokážu pomenovať, ale v Bratislave ich nikto nepočúva. Vrátane pravicových politikov. Stále sa rozpráva len o Najvyššom súde, prokuratúre a Súdnej rade.
.myslíte si teda, že tak, ako mala pravica kedysi veľké témy ako rovná daň, tak teraz je takouto témou komunálna reforma?
Áno. Podľa mňa by najväčšou témou pravice do budúcnosti mala byť otázka komunálnej reformy a decentralizácie Slovenska. To známená aj zníženie počtu ministerstiev a rôznych štátnych organizácií. Budem to volať kantonizácia Slovenska. Tieto kantóny by mali mať minimálne svoju vlastnú hospodársku, daňovú, školskú a kultúrnu politiku.
.zmeňme tému. Horúcou témou týchto dní je, že oligarchovia na Slovensku, ale aj v Česku skupujú médiá. Ste bývalý riaditeľ verejnoprávnej televízie, je tento vývoj nebezpečný?
Áno. Existuje riziko, že médiá, ktoré budú v rukách týchto finančných skupín, sa prestanú venovať politike.
.v akom zmysle?
Nebudú sa jej venovať do hĺbky, zmizne investigatíva.
.sú krajiny, kde sú sú garantom nezávislej žurnalistiky verejnoprávne médiá. Je to v slovenských pomeroch možné, môže byť RTVS protiváhou oligarchizácie médií?
V tejto situácii to možné nie je.
.prečo?
Viete, čo by som teraz urobil, keby som bol predsedom vlády? Odstrihol by som televíziu od štátnych peňazí a zvýšil koncesionárske poplatky na takú úroveň, aby prežila. To znamená, že televízia by sa dostala do rúk ľudí. Následne by mala verejnoprávna televízia začať pracovať na spustení vlastného spravodajského kanálu. Takého, akým je v Česku ČT 24. V ňom by som zamestnal aj ľudí, ktorí dnes odchádzajú zo SME.
.otázkou je, či by politici na Slovensku chceli budovať nezávislé médiá, aby vyvažovali tie, ktoré sú v rukách oligarchov. Nie je pre nich jednoduchšie sa s nimi dohodnúť?
Veď som povedal, že tento model dnes reálny nie je. Zároveň hovorím, že keby som bol na mieste premiéra a mohol túto vec ovplyvniť, tak by som do toho šiel. Neexistuje totiž iná alternatíva, ako by sa verejnoprávne médiá mohli stať alternatívou nezávislej žurnalistiky. Dnes si síce ľudia povedia, že je fajn, keď RTVS nevysiela vraždy, havárie a krimi, ale na druhej strane sa takejto žurnalistiky nemusí nikto báť. Dá sa priestor jednej strane, druhej strane, reportáž je vyvážená, a tým sa to končí. Nie je to nič, čo by otriaslo verejnou mienkou, alebo niečo dôležité odhalilo.
.celkovo sa vám dnes RTVS zdá v akom stave?
Paradoxne musím povedať, že to čo, dnes robí Václav Mika, je veľmi podobné tomu, čo sme sa snažili robiť my. Jednotka je rodinný okruh, kde sú aj komerčné veci a Dvojka je verejnoprávny kanál. Mika dnes tiež otvorene hovorí, že ak sa nezvýšia koncesionárske poplatky, tak sa tento model zrúti. Jedinou jeho výhodou oproti mne je, že herci dnes majú dostatok dobre zaplatenej práce v komerčných televíziách. Na televíziu tým pádom nie je taký veľký tlak, aký bol v našich časoch.
.keď sa vás doteraz pýtali na možné angažovanie v celoslovenskej politike, odpovedali ste, že o tom budete uvažovať, keď sa vám podarí obhájiť post primátora. Komunálne voľby síce ešte len budú, ale začínate o tom už rozmýšľať?
V tejto chvíli sa snažím najmä obhájiť post primátora a pomôcť svojmu mestu. Áno, je pravda, že uvažujem aj širšie, ako pomôcť mestám a obciam zmenami, ktoré sa dajú uskutočniť len prostredníctvom veľkej politiky. Vôbec však zatiaľ neuvažujem v rovine, ako a s kým by sa tieto zmeny dali dosiahnuť. Pravdupovediac, nevidím ani žiadnu zaujímavú alternatívu.
.nepovažujete teda za ňu ani nové projekty na pravici, ako sú Nova či Sieť?
Zatiaľ nie.
.čo sa musí stať, aby pravica dokázala vážne konkurovať Ficovi?
Musí prísť k nejakej integrácii. Ale nie takej, že sa teraz všetci pochytáme za ruky, rozdelíme si funkcie a povieme si, že Jožko bude predseda. Musíme si povedať kľúčových päť tém, ktoré sú dôležité pre túto krajinu a tie musíme začať spoločne a systematicky presadzovať. Inak sa alternatíva voči pravici nedá vytvoriť.
.je to reálne? Na pravici je dnes veľa osobných animozít a protichodných záujmov. Napríklad KDH má dnes v mnohých témach bližšie k Smeru ako k SaS.
Dobre, budem konkrétnejší. Sieť, Nova, KDH a SDKÚ by sa mohli integrovať. SaS si viem predstaviť ako malú liberálnu stranu mimo tohto procesu. Otázkou je, ako sa do budúcnosti bude profilovať Most. Ľudia na Slovensku nechcú veľa, len normálny zmysluplný život. Chcú mať kde bývať, prácu a žiť v pokoji, bez konfliktov. Nič viac. Myslím, že toto všetko by konzervatívno-kresťanské strany dokázali po integrácii ľuďom zabezpečiť.
.vy tých ľudí poznáte. Viete si predstaviť, že Ján Figeľ, Pavol Frešo, Radoslav Procházka a Daniel Lipšic by sa vedeli dohodnúť na nejakej integrácii?
Ale ja som nehovoril o menách. Integrovať by sa mal pravicový priestor, ale okolo tradičných strán a možno aj nových ľudí. Pre mňa je Radoslav Procházka kresťanský demokrat, aj Daniel Lipšic a ľudia okolo neho. Značka SDKÚ je dnes v katastrofálnom stave. Nova a Sieť zatiaľ ani neukázali, že by mali šancu na nejaký veľkolepý volebný výsledok. Stabilnou značkou, ktorá dokázala prejsť rôznymi otrasmi, je dnes len KDH. Opakujem značkou. Viem si v budúcnosti predstaviť silné kresťanskodemokratické hnutie s takými mladými lídrami, ako sú Procházka a Lipšic, ktorí sa hlásia k tomuto typu politiky. Nejakú slovenskú CDU, ktorá bude na prvom mieste riešiť ekonomické problémy, a nie stále len ideológiu.
.naozaj tomu veríte?
Možno to vyzerá ako bláznovstvo, ale myslím si, že iná šanca nie je. Ak totiž k takejto integrácii nedôjde, budeme tu mať stále OĽaNO, Siete a Novy, teda niečo, o čom ani nevieme, či to je politická strana. Čoho sa potom má chytiť pravicový volič? Ale ani sedem percent s takou značkou, akou je KDH, nie je veľký úspech.
.na záver pár krátkych otázok. Myslíte si, že by sa malo uskutočniť referendum s otázkami Aliancie za rodinu?
Áno.
.ako by ste hlasovali?
Bol by som pri všetkých otázkach za.
.ako hodnotíte slovenskú politiku počas rusko-ukrajinského konfliktu?
Ako nekonečne zmätočnú a nedôstojnú. Keď ste dobrovoľne súčasťou nejakého zoskupenia a ťažíte z toho, tak aj v ťažkých situáciach musíte byť konzistentný. A to so všetkými rizikami. Slovensko konzistentné nie je. Je katastrofa pozerať sa, ako minister zahraničných vecí hovorí niečo iné ako predseda vlády a niečo iné hovorí prezident republiky. Výsledkom je, že strácame dôveru nielen politických partnerov, ale aj investorov.
.európska únia prešla v posledných dvoch-troch rokoch hlbokými zmenami. Ide podľa vás dobrým smerom?
Chýba mi v nej viac odvahy robiť zásadnejšie rozhodnutia. Pre malú krajinu, ako sme my, je veľmi dôležité držať sa svojho najsilnejšieho partnera. Tým je pre nás Nemecko. Nielen z pohľadu ekonomiky, ale aj demokracie. Mal by byť náš hlavný spojenec. Mali by sme preto počúvať aj to, ako sa Nemecko správa voči Putinovi a podľa toho konať.
.to však za istých okolností môže znamenať ísť proti Poľsku.
Nemyslel som to, samozrejme, tak, že nemáme mať vlastné záujmy.
.je Putin nebezpečný pre strednú Európu?
Typ riadenej demokracie, ktorý Putin v Rusku zaviedol, je pre strednú Európu veľmi nebezpečný.
.ako sa zmení človeku život, keď sa ožení v zrelom veku?
(Smiech.) Asi tak, ako keď sa ožení jazdec Formuly 1. Spomalíte.
Richard Rybníček/
Narodil sa v roku 1969 v Trenčíne. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a politické vedy v Bonne. Začínal ako novinár, pracoval v agentúre ČTK a denníku SME. Neskôr bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky. Do médií sa vrátil ako riaditeľ súkromnej Televízie Joj. V roku 2003 sa stal generálnym riaditeľom verejnoprávnej STV, ktorá v tom čase mala veľké ekonomické problémy. Podobne na tom bolo aj mesto Trenčín, keď ho tu v roku 2010 zvolili za primátora. Tento post obhajuje aj v tohtoročných komunálnych voľbách. Bol bubeníkom v kapele Bez ladu a skladu. Je ženatý.
(Smiech.) Najviac to šetrenie ľudia cítili prvé dva roky. Vtedy to bolo najdramatickejšie. Keď som prebral mesto, boli sme krátko pred nútenou správou. Mali sme 137-percentnú zadlženosť v pomere k bežným príjmom rozpočtu predchádzajúceho roka. Mal som len dve možnosti. Buď sa z toho dostaneme von, ale bude to tvrdé, pretože sa to nedalo inak, len skresaním výdavkov. Druhá možnosť bolo ísť do nútenej správy, mohol som to urobiť, ale znamenalo by to, že by som mesto odovzdal do rúk štátnemu úradníkovi. Ale ten by s ľuďmi nediskutoval, len by splácal dlhy, a oblasti ako kultúra a šport by sa zrútili. To by bolo odo mňa zbabelé, a preto som sa rozhodol, že radšej budem šetriť ja.
.čo ste robili?
Museli sme sekať výdavky. To znamená, že prvý rok a pol sa v meste kosilo len minimálne. Ľudia si tu fotili dvojmetrovú trávu a bola okolo toho šialená nervozita. Na niektorých uliciach, ktoré sme nepovažovali za nebezpečné, sme vypli verejné osvetlenie. Úplne sme minimalizovali dotácie na šport a kultúru. Išli sme úplne na hranu, dokonca sa stalo, že zo športovej haly odišla hádzaná, basketbal, skrachovali niektoré kluby. Nemohli sme robiť ani žiadne investičné akcie, neopravovali sme cesty ani chodníky. Neexistoval žiadny rozvoj. Plus sme veľa lobovali za to, aby sme od štátu dostali peniaze, ktoré nám dlhoval.
.ako ste to vysvetľovali ľuďom?
Bolo to náročné. Vydávame mestské noviny, kde sme informovali o všetkých krokoch. Chodil som medzi ľudí, mal som mítingy, stretával som sa so seniormi. Kreslil som, presviedčal, vysvetľoval.
.aké boli reakcie?
Niektorí to chápali, ale niekedy to bolo dramatické. Mal som napríklad obrovský spor s hokejistami z Dukly Trenčín. V čase, keď sme prežívali najťažšie časy, prišli hokejisti a pýtali pol milióna eur s tým, že inak hokej skrachuje. Niektorí už vtedy chceli organizovať referendum za moje odvolanie, hoci som bol vo funkcii iba štyri mesiace. V Trenčíne bolo pre mnohých nepredstaviteľné povedať, že na hokej peniaze nepôjdu. Bol som vtedy na zimnom štadióne, kde sedelo asi stopäťdesiat absolútne nahnevaných rodičov mladých hokejistov. Musel som im vysvetľovať, že peniaze jednoducho nemáme. Vedome som sa rozhodol nevyhýbať týmto konfrontáciám, ísť do toho priamo a staviť na vysvetľovanie.
.akú sumu sa vám za tie štyri roky podarilo ušetriť?
Rozpočet Trenčína je okolo 30 miliónov eur. Keď sme nastupovali do úradu, tak celkový dlh bol 39, 7 milióna eur, ale z toho 17,6 milióna eur boli záväzky po lehote splatnosti. To znamená, že keby sme ich okamžite zaplatili, tak nám na chod mesta neostane takmer nič. Veľkým problémom bolo, že sme veľa dlhovali malým trenčianskym firmám, ktoré keby nedostali peniaze, tak by skrachovali a museli by prepúšťať. Museli sme si určiť priority tak, aby tieto firmy neskrachovali. Dlhy sme reštrukturalizovali s pomocou bánk.
.museli ste predávať aj mestský majetok?
Bohužial, bez toho to nešlo. Len škrtanie výdavkov by nestačilo. Museli sme predať aj nejaké pozemky. Tiež sme museli mierne zvýšiť dane a poplatky za odvoz smetí. Ale nie tak, aby sme tým financovali iné veci.
.bolo niečo, na čom ste nechceli šetriť?
Vzdelávanie. Tu sme sa snažili zachovať status quo.
.aký je dlh Trenčína dnes?
V tejto chvíli je dlh 21 miliónov a predpokládame, že na konci roka bude na úrovni 19,3 milióna eur. To znamená, že sme ho znížili o polovicu. Záväzky po lehote splatnosti v podstate nie sú. Platíme načas. Dnes sme dôveryhodným partnerom pre banky a všetkých zmluvných partnerov. Som presvedčený, že podobne sa dá šetriť aj na úrovni štátu. Len musíte komunikovať, vysvetľovať a predložiť výsledky. Ľudia uveria, keď vidia, že sa nekradne.
.vaša situácia bola zložitá aj v tom, že v zastupiteľstve ste nemali väčšinu. Tú mal Smer. Ako sa dalo vládnuť v takejto situácii?
Keď vážnosť situácie pochopili aj ľudia v zastupiteľstve, v tej sekunde z nich prestali byť smeráci a kádeháci, ale boli to Trenčania. Rozumeli, že ich mesto je vo veľkých problémoch a podľa toho sa musia správať. Všetko iné by znamenalo krach. Bola to hraničná situácia, keď to už nebolo o straníckej politike, ale o záchrane mesta, v ktorom žijeme.
.aký signál vysiela Robert Fico, keď oznámi, že vláda zaplatí dlh Žiliny? Ako to vníma komunálny politik, ktorý musel v uplynulých rokoch kruto šetriť?
Ja som tomu nechcel veriť. To, že zatiahol dlh, ešte dokážem pochopiť, pretože ten vznikol aj vinou štátu. To odôvodnenie predsedu vlády je však pre mňa nepochopiteľné. Keď hovorí, že to bolo možné vďaka tomu, že primátor Žiliny je súčasťou politickej štruktúry a poslancom parlamentu a v opačnom prípade by to bolo veľmi ťažké, inými slovami, že je to možné len preto, že žilinský primátor je zo Smeru. Zo stoviek ostatných starostov a primátorov tak premiér urobil treťotriednych ľudí. Výsledkom takýchto vyjadrení je zbytočná polarizácia a rozdeľovanie, čoho už ľudia majú plné zuby. Niečo podobné nakoniec dosiahol aj Radoslav Procházka svojou richtárskou prísahou.
.v akom zmysle?
Rada Procházku si vážim, je to vzdelaný človek, niečo naštartoval a držím mu palce. Ale keď na tlačovej konferencii povie, že podmienka podpory Siete nejakému kandidátovi je zloženie richtárskej prísahy, tak mi to príde absurdné.
.vy by ste richtársku prísahu odmietli, keby vám Radoslav Procházka ponúkol podporu?
Neponúkol mi podporu. Ale keby za mnou Radoslav Procházka prišiel, že ma podporí, len ak zložím richtársku prísahu, tak by som to jednoznačne odmietol.
.prečo?
Keď niekto chce niekoho podporiť, tak by to mal urobiť na základe toho, že pozná jeho prácu. Pre tých, ktorí v komunále štyri roky „makajú“, je dosť ponižujúce, že potom príde niekto – hoci aj so sympatickým výsledkom z prezidentských volieb – a podmieňuje podporu lacnými gestami. Fico polarizuje starostov, keď hovorí, že podporí len tých, ktorí sú v správnej politickej štruktúre. A Procházka zase tým, ako rozdeľuje starostov – na tých, ktorí podporia richtársku prísahu, a tých, ktorí tak neurobia. Znamená to, že ten, ktorý nezloží richtársku prísahu, je zlý starosta, primátor, alebo kandidát?
.ako hodnotíte prístup Radoslava Procházku ku komunálnym voľbám? Napríklad, že v Bratislave a Košiciach postavil kandidátov, ktorí pravdepodobne nezvíťazia?
Nemám skúsenosť so straníckou politikou tohto typu, ale politika je tvrdá v tom, že sa v nej počítajú hlavne víťazstvá. Nominovať ľudí, ktorí idú do vopred prehratého boja, považujem za zvláštne.
.ekonomicky ste zachránili mesto, ktoré predtým zadlžila pravica. Na komunálnej úrovni ste sa tak stali symbolom niečoho, čo pravicoví voliči očakávali aj na úrovni štátu. Teda, že po Gorile príde obroda pravice zvnútra, že pravica napraví staré chyby a zlyhania. Prečo sa to nestalo?
Trenčín zadlžila pravica v spolupráci s HZDS. Ale k vašej otázke. Myslím, že viacerí sa o to pokúsili. Napríklad Daniel Lipšic či Radoslav Procházka.
.ale zdá sa, že neboli úspešní. Lipšic je pod hranicou zvoliteľnosti a Procházka po veľkom nadšení nateraz stratil významný náskok pred ostatnými pravicovými stranami. Čím to je?
Možno im trochu chýba ekonomický rozmer pohľadu na krajinu a odvaha povedať, v čom treba krajinu reformovať. Daniel Lipšic stále hovorí o boji proti korupcii. Je to dôležitá téma, ale ak to mám povedať lapidárne: ľudia sa z toho „nenajedia“. Bežný človek rieši, či bude mať prácu a koľko zarobí, či si môže dovoliť byt a podobne. Kto z nich si to spojí s korupciou? Málokto. Rado Procházka hovorí: jednoduchý štát. Ale čo si mám pod tým predstaviť? Ako mi pomôže jednoduchý štát? Matovič je komunikačný talent, ale nikto netuší, čo chce vlastne urobiť s krajinou. Fico má všetko. Či už dobré, alebo zlé. Má ľudí na sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo. Ľudia mu veria, že vie krajinu spravovať. Tým ostatným to neveria.
.v čom treba krajinu reformovať?
Napríklad pre mňa jednoduchý štát jednoznačne znamená nutnosť urobiť komunálnu reformu. Viete, čo je dnes vymedzenie sa voči Robertovi Ficovi? Fico je etatista a centralista. Pravicový politik by mal byť za čo najväčšiu decentralizáciu.
.táto téma by podľa vás bola pre ľudí zrozumiteľná? V čom to rieši ich bežné problémy?
Keby sa na Slovensku zaviedli kantóny ako v Švajčiarsku a daňová politika sa presunula do regiónov, tak by sme si tu dole určovali, ako budeme podporovať investície, koľko budeme mať škôl. Navyše, ak by sa v rámci komunálnej reformy zlúčili malé obce, tak by to mohlo daňovým poplatníkom ušetriť veľa peňazí. Ale, aby ste mi rozumeli správne, ja nemám žiadny ucelený program, ani nezakladám politickú stranu, zdá sa mi len, že tieto témy sú pre ľudí atraktívnejšie, ako stále hovoriť o súdoch, prokuratúre a Súdnej rade. Prečo by sme nemohli uvažovať o dvojkomorovom parlamente, kde by v druhej komore sedeli regionálni politici? Ak by mali ľudia s priamym mandátom možnosť kontrolovať prijímanie legislatívy, tak by zákony boli lepšie a tým pádom by sa zlepšil aj život ľudí. Veď ja som dostal v meste viac ako štrnásťtisíc hlasov a mám mandát silnejší ako polovica poslancov parlamentu. Napriek tomu nemám zákonodarnú iniciatívu.
.o dvojkomorovom parlamente hovorí Daniel Lipšic aj strana Most. Nedá sa však povedať, že by s tým u voličov bodovali.
Keď to poviete raz, dvakrát, to nestačí. Musíte si z toho urobiť politickú agendu, o ktorej stále hovoríte. Myslím si, že niektoré veci už treba pomenovať. Preto som sa rozhodol napísať knihu, ktorú chcem vydať na jeseň budúceho roku, kde chcem na konkrétnych príkladoch a skúsenostiach ukázať, ako nesystémovo funguje štát a aké dopady to má na život miest, obcí a ich obyvateľov. Často nedokážem pomôcť ľuďom len preto, že máme zlé zákony. Viem ich konkrétne pomenovať a povedať, ako by sa mali zmeniť, ale iba z pozície primátora to nedokážem. Systematicky, žiaľ, komunálnu reformu nerieši žiadna pravicová strana.
.problémom pravice teda podľa vás je, že nemá dlhodobú tematickú kampaň?
To, že nevie jasne zadefinovať cieľ. Povedať ako chce krajinu zmeniť. Hovoriť, že chcete potlačiť korupciu a vybudovať nezávislé súdnictvo, je, samozrejme, dôležité. Ale prečo nikto nehovorí, že odpoveď pravice na socialistov, ktorí sú etatisti, je decentralizácia? Na regionálnej úrovni je dnes množstvo ľudí, ktorí to dokážu pomenovať, ale v Bratislave ich nikto nepočúva. Vrátane pravicových politikov. Stále sa rozpráva len o Najvyššom súde, prokuratúre a Súdnej rade.
.myslíte si teda, že tak, ako mala pravica kedysi veľké témy ako rovná daň, tak teraz je takouto témou komunálna reforma?
Áno. Podľa mňa by najväčšou témou pravice do budúcnosti mala byť otázka komunálnej reformy a decentralizácie Slovenska. To známená aj zníženie počtu ministerstiev a rôznych štátnych organizácií. Budem to volať kantonizácia Slovenska. Tieto kantóny by mali mať minimálne svoju vlastnú hospodársku, daňovú, školskú a kultúrnu politiku.
.zmeňme tému. Horúcou témou týchto dní je, že oligarchovia na Slovensku, ale aj v Česku skupujú médiá. Ste bývalý riaditeľ verejnoprávnej televízie, je tento vývoj nebezpečný?
Áno. Existuje riziko, že médiá, ktoré budú v rukách týchto finančných skupín, sa prestanú venovať politike.
.v akom zmysle?
Nebudú sa jej venovať do hĺbky, zmizne investigatíva.
.sú krajiny, kde sú sú garantom nezávislej žurnalistiky verejnoprávne médiá. Je to v slovenských pomeroch možné, môže byť RTVS protiváhou oligarchizácie médií?
V tejto situácii to možné nie je.
.prečo?
Viete, čo by som teraz urobil, keby som bol predsedom vlády? Odstrihol by som televíziu od štátnych peňazí a zvýšil koncesionárske poplatky na takú úroveň, aby prežila. To znamená, že televízia by sa dostala do rúk ľudí. Následne by mala verejnoprávna televízia začať pracovať na spustení vlastného spravodajského kanálu. Takého, akým je v Česku ČT 24. V ňom by som zamestnal aj ľudí, ktorí dnes odchádzajú zo SME.
.otázkou je, či by politici na Slovensku chceli budovať nezávislé médiá, aby vyvažovali tie, ktoré sú v rukách oligarchov. Nie je pre nich jednoduchšie sa s nimi dohodnúť?
Veď som povedal, že tento model dnes reálny nie je. Zároveň hovorím, že keby som bol na mieste premiéra a mohol túto vec ovplyvniť, tak by som do toho šiel. Neexistuje totiž iná alternatíva, ako by sa verejnoprávne médiá mohli stať alternatívou nezávislej žurnalistiky. Dnes si síce ľudia povedia, že je fajn, keď RTVS nevysiela vraždy, havárie a krimi, ale na druhej strane sa takejto žurnalistiky nemusí nikto báť. Dá sa priestor jednej strane, druhej strane, reportáž je vyvážená, a tým sa to končí. Nie je to nič, čo by otriaslo verejnou mienkou, alebo niečo dôležité odhalilo.
.celkovo sa vám dnes RTVS zdá v akom stave?
Paradoxne musím povedať, že to čo, dnes robí Václav Mika, je veľmi podobné tomu, čo sme sa snažili robiť my. Jednotka je rodinný okruh, kde sú aj komerčné veci a Dvojka je verejnoprávny kanál. Mika dnes tiež otvorene hovorí, že ak sa nezvýšia koncesionárske poplatky, tak sa tento model zrúti. Jedinou jeho výhodou oproti mne je, že herci dnes majú dostatok dobre zaplatenej práce v komerčných televíziách. Na televíziu tým pádom nie je taký veľký tlak, aký bol v našich časoch.
.keď sa vás doteraz pýtali na možné angažovanie v celoslovenskej politike, odpovedali ste, že o tom budete uvažovať, keď sa vám podarí obhájiť post primátora. Komunálne voľby síce ešte len budú, ale začínate o tom už rozmýšľať?
V tejto chvíli sa snažím najmä obhájiť post primátora a pomôcť svojmu mestu. Áno, je pravda, že uvažujem aj širšie, ako pomôcť mestám a obciam zmenami, ktoré sa dajú uskutočniť len prostredníctvom veľkej politiky. Vôbec však zatiaľ neuvažujem v rovine, ako a s kým by sa tieto zmeny dali dosiahnuť. Pravdupovediac, nevidím ani žiadnu zaujímavú alternatívu.
.nepovažujete teda za ňu ani nové projekty na pravici, ako sú Nova či Sieť?
Zatiaľ nie.
.čo sa musí stať, aby pravica dokázala vážne konkurovať Ficovi?
Musí prísť k nejakej integrácii. Ale nie takej, že sa teraz všetci pochytáme za ruky, rozdelíme si funkcie a povieme si, že Jožko bude predseda. Musíme si povedať kľúčových päť tém, ktoré sú dôležité pre túto krajinu a tie musíme začať spoločne a systematicky presadzovať. Inak sa alternatíva voči pravici nedá vytvoriť.
.je to reálne? Na pravici je dnes veľa osobných animozít a protichodných záujmov. Napríklad KDH má dnes v mnohých témach bližšie k Smeru ako k SaS.
Dobre, budem konkrétnejší. Sieť, Nova, KDH a SDKÚ by sa mohli integrovať. SaS si viem predstaviť ako malú liberálnu stranu mimo tohto procesu. Otázkou je, ako sa do budúcnosti bude profilovať Most. Ľudia na Slovensku nechcú veľa, len normálny zmysluplný život. Chcú mať kde bývať, prácu a žiť v pokoji, bez konfliktov. Nič viac. Myslím, že toto všetko by konzervatívno-kresťanské strany dokázali po integrácii ľuďom zabezpečiť.
.vy tých ľudí poznáte. Viete si predstaviť, že Ján Figeľ, Pavol Frešo, Radoslav Procházka a Daniel Lipšic by sa vedeli dohodnúť na nejakej integrácii?
Ale ja som nehovoril o menách. Integrovať by sa mal pravicový priestor, ale okolo tradičných strán a možno aj nových ľudí. Pre mňa je Radoslav Procházka kresťanský demokrat, aj Daniel Lipšic a ľudia okolo neho. Značka SDKÚ je dnes v katastrofálnom stave. Nova a Sieť zatiaľ ani neukázali, že by mali šancu na nejaký veľkolepý volebný výsledok. Stabilnou značkou, ktorá dokázala prejsť rôznymi otrasmi, je dnes len KDH. Opakujem značkou. Viem si v budúcnosti predstaviť silné kresťanskodemokratické hnutie s takými mladými lídrami, ako sú Procházka a Lipšic, ktorí sa hlásia k tomuto typu politiky. Nejakú slovenskú CDU, ktorá bude na prvom mieste riešiť ekonomické problémy, a nie stále len ideológiu.
.naozaj tomu veríte?
Možno to vyzerá ako bláznovstvo, ale myslím si, že iná šanca nie je. Ak totiž k takejto integrácii nedôjde, budeme tu mať stále OĽaNO, Siete a Novy, teda niečo, o čom ani nevieme, či to je politická strana. Čoho sa potom má chytiť pravicový volič? Ale ani sedem percent s takou značkou, akou je KDH, nie je veľký úspech.
.na záver pár krátkych otázok. Myslíte si, že by sa malo uskutočniť referendum s otázkami Aliancie za rodinu?
Áno.
.ako by ste hlasovali?
Bol by som pri všetkých otázkach za.
.ako hodnotíte slovenskú politiku počas rusko-ukrajinského konfliktu?
Ako nekonečne zmätočnú a nedôstojnú. Keď ste dobrovoľne súčasťou nejakého zoskupenia a ťažíte z toho, tak aj v ťažkých situáciach musíte byť konzistentný. A to so všetkými rizikami. Slovensko konzistentné nie je. Je katastrofa pozerať sa, ako minister zahraničných vecí hovorí niečo iné ako predseda vlády a niečo iné hovorí prezident republiky. Výsledkom je, že strácame dôveru nielen politických partnerov, ale aj investorov.
.európska únia prešla v posledných dvoch-troch rokoch hlbokými zmenami. Ide podľa vás dobrým smerom?
Chýba mi v nej viac odvahy robiť zásadnejšie rozhodnutia. Pre malú krajinu, ako sme my, je veľmi dôležité držať sa svojho najsilnejšieho partnera. Tým je pre nás Nemecko. Nielen z pohľadu ekonomiky, ale aj demokracie. Mal by byť náš hlavný spojenec. Mali by sme preto počúvať aj to, ako sa Nemecko správa voči Putinovi a podľa toho konať.
.to však za istých okolností môže znamenať ísť proti Poľsku.
Nemyslel som to, samozrejme, tak, že nemáme mať vlastné záujmy.
.je Putin nebezpečný pre strednú Európu?
Typ riadenej demokracie, ktorý Putin v Rusku zaviedol, je pre strednú Európu veľmi nebezpečný.
.ako sa zmení človeku život, keď sa ožení v zrelom veku?
(Smiech.) Asi tak, ako keď sa ožení jazdec Formuly 1. Spomalíte.
Richard Rybníček/
Narodil sa v roku 1969 v Trenčíne. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a politické vedy v Bonne. Začínal ako novinár, pracoval v agentúre ČTK a denníku SME. Neskôr bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky. Do médií sa vrátil ako riaditeľ súkromnej Televízie Joj. V roku 2003 sa stal generálnym riaditeľom verejnoprávnej STV, ktorá v tom čase mala veľké ekonomické problémy. Podobne na tom bolo aj mesto Trenčín, keď ho tu v roku 2010 zvolili za primátora. Tento post obhajuje aj v tohtoročných komunálnych voľbách. Bol bubeníkom v kapele Bez ladu a skladu. Je ženatý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.