Štyri albumy za pätnásť rokov. Britská speváčka Annie Lennox sa so svojimi sólovými nahrávkami veľmi neponáhľa. O to väčšie očakávania však vyvolávajú.
Často sa stáva, že speváci a speváčky slávnych skupín začnú skôr či neskôr nahrávať sólové albumy. Nie každému sa však podarí dosiahnuť porovnateľný úspech na oboch frontoch. Napríklad Mick Jagger sa nikdy celkom nevymanil z tieňa Rolling Stones. Komerčne mimoriadne úspešnú sólovú kariéru si, naopak, vybudoval Sting po rozpade The Police alebo Phil Collins popri Genesis.
Sólové nahrávky však vyvolávajú aj rôzne otázky: Prináša umelec niečo nové? Alebo len ťaží z minulosti? Nechýba v jeho sólovej dráhe niečo dôležité, čo vznikalo v kapele vďaka spoločnej „chémii“? „Chémia“ čiže iskrenie a vzájomné ovplyvňovanie býva ešte výraznejšia, ak ide o tvorivé dvojice. A čo ešte v prípade, ak je pôvodným pôsobiskom umelca mužsko-ženské duo, ktoré má za sebou históriu ľúbostného vzťahu? Presne takouto dvojicou boli Eurythmics.
.kto je to dievča?
Škótka Annie Lennox a Angličan Dave Stewart koncom 70. rokov pôsobili v skupine The Tourists a zároveň boli milencami. Skupina sa bez väčšieho úspechu rozpadla a Annie Lennox a Dave Stewart sa rozišli - ale iba ako milenci. Ako hudobníci zostali spolu a vytvorili duo Eurythmics, ktoré sa začiatkom 80. rokov zaradilo k hlavným predstaviteľom synth popu a novej vlny.
Eurythmics medzi mnohými podobne orientovanými kapelami vyčnievali – s údernými klávesovými motívmi Dava Stewarta zvláštne kontrastoval hlas záhadne pôsobiacej Annie Lennox, ktorý dokázal vyvolať dojem chladného odstupu aj spaľujúcej vášne. Dôležitá bola aj originálna vizuálna stránka a herecký talent Annie Lennox. Vo videoklipe k skladbe Sweet Dreams sa napríklad objavuje v pánskom obleku, s paličkou v ruke a s krátkym oranžovým účesom, vo Who’s That Girl? vystupuje v mužsko-ženskej dvojúlohe.
Pre Eurythmics začali byť hudobné škatuľky tesné a podľa potreby čerpali aj z RnB, soulu či klasického rocku. Dvojica Lennox-Stewart tak dokazovala svoju všestrannosť, no zároveň akoby strácala niečo zo svojej osobitosti.
.na vlastných nohách
Potom prišli 90. roky a každý sa pobral svojou cestou. Annie Lennox začala spolupracovať s producentom Stephenom Lipsonom (Frankie Goes To Hollywood, Grace Jones) a vydala prvý sólový album Diva. Hoci názov v spojení so štylizovanou fotkou na obale pôsobí sebaironicky, 38-ročná Annie Lennox sa v emóciami nabitých skladbách predstavila ako zrelá autorka a sebaistá speváčka, ktorá dokáže stáť na vlastných nohách aj bez svojej tvorivej polovičky. Máloktorej interpretke sa podarí tak vystihnúť ženskú frustráciu z mužov, ako keď Annie Lennox na záver skladby Why spieva „nevieš, ako sa cítim“... „Bohužiaľ, som veľmi heterosexuálne orientovaná,“ ťažkala si Annie Lennox pre britský Guardian, „Niekedy ľutujem, že nie som lesbička, možno by to bolo jednoduchšie.“
Album s dvoma megahitmi (Why a Walking On Broken Glass) vyvolal pozitívne reakcie kritiky a v predajnosti prekonal radové albumy Eurythmics. Bolo jasné, že nadviazať na toto dielko nebude jednoduché. Annie Lennox sa tomu vyhla a namiesto pôvodného albumu nahrala kolekciu prevzatých skladieb Medusa. Koncom 90. rokov sa nečakane znovu dali dokopy Eurythmics, takže Annie Lennox sa s novou sólovou nahrávkou vrátila až po jedenástich rokoch. Na obale albumu Bare vyzerá veľmi smutne a také sú často aj jej piesne. „Som dospelá žena, ktorá čelí životným sklamaniam,“ píše v booklete. Annie Lennox si prísne stráži súkromie a venuje sa výchove dvoch dcér, z jej osobného života je známych pár smutných faktov – narodenie mŕtveho dieťaťa a dva rozvody.
.piesne hromadného ničenia
Po obligátnej niekoľkoročnej prestávke je tu nový album s názvom Songs Of Mass Destruction (Piesne hromadného ničenia) a s novým producentom Glenom Ballardom (Alanis Morissette), ktorý nahrávke dodal hutnejší zvuk. Medzi hlavnými témami sú opäť nenaplnené túžby. „Možno stále hľadám / ale neviem, čo to znamená,“ spieva Annie Lennox v úvodnej skladbe Dark Road. Vážne témy však nemusia mať len podobu zadumaných balád – napríklad Ghost In My Machine je chytľavá tanečná skladba, v ktorej zároveň cítiť vplyv blues. Tanečný ťah má aj pocta ženám Womankind, kde sa dokonca ozve rap. „Dcéry mi povedali, že nie je vhodné, aby matka v strednom veku rapovala,“ smeje sa Annie Lennox v audiokomentároch k albumu, „a tak som si pozvala priateľku, jamajskú speváčku Nadirah X.“
Humanitárne aktivity Annie Lennox na poli boja proti aidsu sa odrazili v polopatistickej hymne Sing, kde ju sprevádza dvadsaťtri speváckych hviezd. Spievajú tu s ňou napríklad Anastacia, Celine Dion, Dido, Fergie, Joss Stone, KT Tunstall, Madonna, Pink alebo Shakira. Skladba Sing nepatrí medzi vrcholy albumu, ale práve pri pohľade na dlhý zoznam mien si človek uvedomí, že mať dobrý hlas ešte automaticky neznamená vedieť ho používať s citom, vkusom a zmyslom pre mieru. Annie Lennox to vedela a stále vie. A hoci jej albumy nie sú bez chybičiek krásy, vždy sú udalosťou.
Často sa stáva, že speváci a speváčky slávnych skupín začnú skôr či neskôr nahrávať sólové albumy. Nie každému sa však podarí dosiahnuť porovnateľný úspech na oboch frontoch. Napríklad Mick Jagger sa nikdy celkom nevymanil z tieňa Rolling Stones. Komerčne mimoriadne úspešnú sólovú kariéru si, naopak, vybudoval Sting po rozpade The Police alebo Phil Collins popri Genesis.
Sólové nahrávky však vyvolávajú aj rôzne otázky: Prináša umelec niečo nové? Alebo len ťaží z minulosti? Nechýba v jeho sólovej dráhe niečo dôležité, čo vznikalo v kapele vďaka spoločnej „chémii“? „Chémia“ čiže iskrenie a vzájomné ovplyvňovanie býva ešte výraznejšia, ak ide o tvorivé dvojice. A čo ešte v prípade, ak je pôvodným pôsobiskom umelca mužsko-ženské duo, ktoré má za sebou históriu ľúbostného vzťahu? Presne takouto dvojicou boli Eurythmics.
.kto je to dievča?
Škótka Annie Lennox a Angličan Dave Stewart koncom 70. rokov pôsobili v skupine The Tourists a zároveň boli milencami. Skupina sa bez väčšieho úspechu rozpadla a Annie Lennox a Dave Stewart sa rozišli - ale iba ako milenci. Ako hudobníci zostali spolu a vytvorili duo Eurythmics, ktoré sa začiatkom 80. rokov zaradilo k hlavným predstaviteľom synth popu a novej vlny.
Eurythmics medzi mnohými podobne orientovanými kapelami vyčnievali – s údernými klávesovými motívmi Dava Stewarta zvláštne kontrastoval hlas záhadne pôsobiacej Annie Lennox, ktorý dokázal vyvolať dojem chladného odstupu aj spaľujúcej vášne. Dôležitá bola aj originálna vizuálna stránka a herecký talent Annie Lennox. Vo videoklipe k skladbe Sweet Dreams sa napríklad objavuje v pánskom obleku, s paličkou v ruke a s krátkym oranžovým účesom, vo Who’s That Girl? vystupuje v mužsko-ženskej dvojúlohe.
Pre Eurythmics začali byť hudobné škatuľky tesné a podľa potreby čerpali aj z RnB, soulu či klasického rocku. Dvojica Lennox-Stewart tak dokazovala svoju všestrannosť, no zároveň akoby strácala niečo zo svojej osobitosti.
.na vlastných nohách
Potom prišli 90. roky a každý sa pobral svojou cestou. Annie Lennox začala spolupracovať s producentom Stephenom Lipsonom (Frankie Goes To Hollywood, Grace Jones) a vydala prvý sólový album Diva. Hoci názov v spojení so štylizovanou fotkou na obale pôsobí sebaironicky, 38-ročná Annie Lennox sa v emóciami nabitých skladbách predstavila ako zrelá autorka a sebaistá speváčka, ktorá dokáže stáť na vlastných nohách aj bez svojej tvorivej polovičky. Máloktorej interpretke sa podarí tak vystihnúť ženskú frustráciu z mužov, ako keď Annie Lennox na záver skladby Why spieva „nevieš, ako sa cítim“... „Bohužiaľ, som veľmi heterosexuálne orientovaná,“ ťažkala si Annie Lennox pre britský Guardian, „Niekedy ľutujem, že nie som lesbička, možno by to bolo jednoduchšie.“
Album s dvoma megahitmi (Why a Walking On Broken Glass) vyvolal pozitívne reakcie kritiky a v predajnosti prekonal radové albumy Eurythmics. Bolo jasné, že nadviazať na toto dielko nebude jednoduché. Annie Lennox sa tomu vyhla a namiesto pôvodného albumu nahrala kolekciu prevzatých skladieb Medusa. Koncom 90. rokov sa nečakane znovu dali dokopy Eurythmics, takže Annie Lennox sa s novou sólovou nahrávkou vrátila až po jedenástich rokoch. Na obale albumu Bare vyzerá veľmi smutne a také sú často aj jej piesne. „Som dospelá žena, ktorá čelí životným sklamaniam,“ píše v booklete. Annie Lennox si prísne stráži súkromie a venuje sa výchove dvoch dcér, z jej osobného života je známych pár smutných faktov – narodenie mŕtveho dieťaťa a dva rozvody.
.piesne hromadného ničenia
Po obligátnej niekoľkoročnej prestávke je tu nový album s názvom Songs Of Mass Destruction (Piesne hromadného ničenia) a s novým producentom Glenom Ballardom (Alanis Morissette), ktorý nahrávke dodal hutnejší zvuk. Medzi hlavnými témami sú opäť nenaplnené túžby. „Možno stále hľadám / ale neviem, čo to znamená,“ spieva Annie Lennox v úvodnej skladbe Dark Road. Vážne témy však nemusia mať len podobu zadumaných balád – napríklad Ghost In My Machine je chytľavá tanečná skladba, v ktorej zároveň cítiť vplyv blues. Tanečný ťah má aj pocta ženám Womankind, kde sa dokonca ozve rap. „Dcéry mi povedali, že nie je vhodné, aby matka v strednom veku rapovala,“ smeje sa Annie Lennox v audiokomentároch k albumu, „a tak som si pozvala priateľku, jamajskú speváčku Nadirah X.“
Humanitárne aktivity Annie Lennox na poli boja proti aidsu sa odrazili v polopatistickej hymne Sing, kde ju sprevádza dvadsaťtri speváckych hviezd. Spievajú tu s ňou napríklad Anastacia, Celine Dion, Dido, Fergie, Joss Stone, KT Tunstall, Madonna, Pink alebo Shakira. Skladba Sing nepatrí medzi vrcholy albumu, ale práve pri pohľade na dlhý zoznam mien si človek uvedomí, že mať dobrý hlas ešte automaticky neznamená vedieť ho používať s citom, vkusom a zmyslom pre mieru. Annie Lennox to vedela a stále vie. A hoci jej albumy nie sú bez chybičiek krásy, vždy sú udalosťou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.