OPLATÍ SA ČÍTAŤ Mario Varga Llosa: Kdo zabil Palomina Molera? (Gramond, 2014)
Isté je, že ten, kto to urobil (teda, kto zabil Palomina Molera), bol neobyčajný sadista. Opisom umučeného mŕtveho tela mladého vojaka sa novela peruánskeho literárneho nobelovca a jednej z najvýraznejších postáv literárne bohatej latinskoamerickej literárnej scény Maria Vargasa Llosu začína. Končí sa odhalením vraha? Áno aj nie. Aj keď ide o vraždu a hlavnými postavami príbehu sú poručík Da Silva a strážnik Lituma, táto kniha nie je detektívka. Teda nielen. Je to košaté rozprávanie, v ktorom je každá postava zaujímavá, každý opis miesta magický. Hľadanie vraha meandruje peruánskym vidiekom, aby nakoniec v majstrovskom dvojrozprávaní v existenciálnej hĺbke spojilo hľadajúceho s hľadaným a v istom zmysle aj autora s čitateľom. Kniha z roku 1986 vychádza vo výbornom českom preklade Jany Novotnej a Dory Polákovej.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Antoine Laurain: Mitterandov klobúk (Inaque.sk, 2014)
Daniel Mercier, celkom obyčajný, prehnanými ambíciami neoplývajúci pracovník finančného oddelenia firmy Sogatec, si v čase, keď jeho manželka a dcéra odišli na prázdniny, zašiel do lepšej reštaurácie na pomerne opulentnú večeru. K vedľajšiemu stolu si sadol prezident Mitterand s ministrom zahraničia Dumasom a s ďalším kolegom. Po večeri si tam Mitterand zabudol klobúk. Daniel Mercier si ho zobral a stal sa prvým, komu tento čierny klobúk zmenil život. S neobyčajnou ľahkosťou napísaný, vtipne „skonštruovaný” román francúzskeho spisovateľa, scenáristu a zberateľa starožitností Antoine Lauraina je príjemným čítaním. No nielen to: je to zároveň aj vtipná štúdia o tom, ako málo niekedy človeku treba na to, aby získal stratené (prípadne nikdy neobjavené) sebavedomie. Román veľmi dobre preložila trojnásobná finalistka ceny Anasoft litera Ivana Dobrakovová.
.jk
OPLATÍ SA ÍSŤ DO DIVADLA Festival Astorka
Od pondelka do štvrtku bude v bratislavskom divadle Astorka 10. ročník festivalu divadiel z Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, divadiel, ktoré spája nielen divadelná poetika, ale aj priateľské, kolegiálne vzťahy. Dejvické divadlo, Švandovo divadlo a divadlo Ungelt z Prahy, Vígszinház z Budapešti, Lubuski teatr zo Zielonej Góry, scénické rozhovory s hosťami, ale aj s hercami domácej Astorky, koncert Ericha „Boboša” Procházku a jeho kapely Sitra Achra. Jednoducho povedané: ak chcete za štyri dni vidieť špičkové herecké osobnosti (Krobot, Trojan, Adamovská, Sitarski) v nových inscenáciách, režírovaných oceňovanými režisérmi (Gombár, Smoček, Vajdička, Paczolay), tak treba prísť do Astorky. Všetky informácie o Festivale Astorka, ako aj podrobný program festivalu nájdete na www.astorka.sk.
.redakcia
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Bonnie „Prince“ Billy: Singer's Grave – A Sea of Tongues (Domino/Wegart)
Kto z vás má slabosť pre skvelého amerického pesničkára Bonnie „Prince“ Billyho, kúpi od neho všetko. Aj album, ktorý sa tento hudobník rozhodol nahrať ešte raz. Skutočne. Singer's Grave – A Sea of Tongues obsahuje väčšinu pesničiek, ktoré Bonnie nahral na nedávny album Wolfroy Goes To Town (2011), k tomu zaradil dve pesničky zo singla z toho obdobia a na záver nahral dve úplne nové pesničky. Otázka stojí, prečo sa spevák púšťa do piesní, ktoré už raz vyšli? Lebo pri Singer's Grave – A Sea of Tongues má človek pocit, že počúva úplne iný album, ktorý s tým predchádzajúcim nemá nič spoločné. Piesne na pomedzí folku a country majú inú štruktúru, pozmenené texty, len sem-tam sa objaví odkaz na starý album. Bonnie povedal, že sa mu album nepáčil, tak ho nahral ešte raz. Je to extrémne atypické riešenie, ale zároveň veľmi, veľmi zaujímavé.
.pb
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Death Has No Dominion: Death Has No Dominion (Sqe Music)
Kedysi som mal obavy, že dobrá hudba prestane vznikať. Vinou komercializácie. Teraz počúvam album znejúci nekomerčne, pritom obsahuje krásne skladby, čiže teoreticky by mohol mať komerčný úspech. Dvaja Dáni – Rasmus Bak, Bjarke Niemann – namierili rovno do New Yorku. Tam nahrali v dome, v ktorom kedysi býval herec Willem Dafoe, svoj prvý album s podporou dvadsiatich fliaš vína. Mám z neho dojem, že keby Pink Floyd teraz omladli, spievali ako Fleet Foxes a chceli hrať folk psychedelickým štýlom, tak by znel takto. Piesne, ktoré obsahuje, nie sú výnimočné po stránke kompozičnej, melodickej, no znejú baladicky, snivo a okrem iných hudobných nástrojov ich sprevádzajú predovšetkým dve ukulele. A to je zvláštnosť, vplývajúca na celkový sound hudby týchto Dánov. Revolúcia ukulele?
.miroslav Potoček
Isté je, že ten, kto to urobil (teda, kto zabil Palomina Molera), bol neobyčajný sadista. Opisom umučeného mŕtveho tela mladého vojaka sa novela peruánskeho literárneho nobelovca a jednej z najvýraznejších postáv literárne bohatej latinskoamerickej literárnej scény Maria Vargasa Llosu začína. Končí sa odhalením vraha? Áno aj nie. Aj keď ide o vraždu a hlavnými postavami príbehu sú poručík Da Silva a strážnik Lituma, táto kniha nie je detektívka. Teda nielen. Je to košaté rozprávanie, v ktorom je každá postava zaujímavá, každý opis miesta magický. Hľadanie vraha meandruje peruánskym vidiekom, aby nakoniec v majstrovskom dvojrozprávaní v existenciálnej hĺbke spojilo hľadajúceho s hľadaným a v istom zmysle aj autora s čitateľom. Kniha z roku 1986 vychádza vo výbornom českom preklade Jany Novotnej a Dory Polákovej.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Antoine Laurain: Mitterandov klobúk (Inaque.sk, 2014)
Daniel Mercier, celkom obyčajný, prehnanými ambíciami neoplývajúci pracovník finančného oddelenia firmy Sogatec, si v čase, keď jeho manželka a dcéra odišli na prázdniny, zašiel do lepšej reštaurácie na pomerne opulentnú večeru. K vedľajšiemu stolu si sadol prezident Mitterand s ministrom zahraničia Dumasom a s ďalším kolegom. Po večeri si tam Mitterand zabudol klobúk. Daniel Mercier si ho zobral a stal sa prvým, komu tento čierny klobúk zmenil život. S neobyčajnou ľahkosťou napísaný, vtipne „skonštruovaný” román francúzskeho spisovateľa, scenáristu a zberateľa starožitností Antoine Lauraina je príjemným čítaním. No nielen to: je to zároveň aj vtipná štúdia o tom, ako málo niekedy človeku treba na to, aby získal stratené (prípadne nikdy neobjavené) sebavedomie. Román veľmi dobre preložila trojnásobná finalistka ceny Anasoft litera Ivana Dobrakovová.
.jk
OPLATÍ SA ÍSŤ DO DIVADLA Festival Astorka
Od pondelka do štvrtku bude v bratislavskom divadle Astorka 10. ročník festivalu divadiel z Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, divadiel, ktoré spája nielen divadelná poetika, ale aj priateľské, kolegiálne vzťahy. Dejvické divadlo, Švandovo divadlo a divadlo Ungelt z Prahy, Vígszinház z Budapešti, Lubuski teatr zo Zielonej Góry, scénické rozhovory s hosťami, ale aj s hercami domácej Astorky, koncert Ericha „Boboša” Procházku a jeho kapely Sitra Achra. Jednoducho povedané: ak chcete za štyri dni vidieť špičkové herecké osobnosti (Krobot, Trojan, Adamovská, Sitarski) v nových inscenáciách, režírovaných oceňovanými režisérmi (Gombár, Smoček, Vajdička, Paczolay), tak treba prísť do Astorky. Všetky informácie o Festivale Astorka, ako aj podrobný program festivalu nájdete na www.astorka.sk.
.redakcia
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Bonnie „Prince“ Billy: Singer's Grave – A Sea of Tongues (Domino/Wegart)
Kto z vás má slabosť pre skvelého amerického pesničkára Bonnie „Prince“ Billyho, kúpi od neho všetko. Aj album, ktorý sa tento hudobník rozhodol nahrať ešte raz. Skutočne. Singer's Grave – A Sea of Tongues obsahuje väčšinu pesničiek, ktoré Bonnie nahral na nedávny album Wolfroy Goes To Town (2011), k tomu zaradil dve pesničky zo singla z toho obdobia a na záver nahral dve úplne nové pesničky. Otázka stojí, prečo sa spevák púšťa do piesní, ktoré už raz vyšli? Lebo pri Singer's Grave – A Sea of Tongues má človek pocit, že počúva úplne iný album, ktorý s tým predchádzajúcim nemá nič spoločné. Piesne na pomedzí folku a country majú inú štruktúru, pozmenené texty, len sem-tam sa objaví odkaz na starý album. Bonnie povedal, že sa mu album nepáčil, tak ho nahral ešte raz. Je to extrémne atypické riešenie, ale zároveň veľmi, veľmi zaujímavé.
.pb
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Death Has No Dominion: Death Has No Dominion (Sqe Music)
Kedysi som mal obavy, že dobrá hudba prestane vznikať. Vinou komercializácie. Teraz počúvam album znejúci nekomerčne, pritom obsahuje krásne skladby, čiže teoreticky by mohol mať komerčný úspech. Dvaja Dáni – Rasmus Bak, Bjarke Niemann – namierili rovno do New Yorku. Tam nahrali v dome, v ktorom kedysi býval herec Willem Dafoe, svoj prvý album s podporou dvadsiatich fliaš vína. Mám z neho dojem, že keby Pink Floyd teraz omladli, spievali ako Fleet Foxes a chceli hrať folk psychedelickým štýlom, tak by znel takto. Piesne, ktoré obsahuje, nie sú výnimočné po stránke kompozičnej, melodickej, no znejú baladicky, snivo a okrem iných hudobných nástrojov ich sprevádzajú predovšetkým dve ukulele. A to je zvláštnosť, vplývajúca na celkový sound hudby týchto Dánov. Revolúcia ukulele?
.miroslav Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.