Ozaj gigantický rozmer dodávajú afére daňové podvody, kryté štátom, a tiež korumpovanie amerických firiem pôsobiacich na maďarskom trhu.
Zaoceánsku vetvu príbehu odštartovala spoločnosť Bunge, ktorá si u amerických autorít sťažovala, že od maďarských daňových úradníkov dostala korupčnú ponuku. Za úplatok vraj urobia v konkurenčnej firme kontrolu, po ktorej zisteniach stratí pozíciu na trhu. Kontrola by pritom šla „naisto“, keďže predmetná firma mala byť súčasťou rozsiahleho reťazca podvodov s DPH, o ktorých musela daňová správa (NAV) nielen vedieť, ale bola aj ich spolupáchateľom. To priamo vyplýva z domácej vetvy príbehu: Na prokuratúre vypovedal už v januári bývalý zamestnanec NAV, ktorý rozkryl celú zločineckú štruktúru aj s menami úradníkov a firiem, ktoré sa na podvodoch zúčastňovali. Prokuratúra však napriek korunnému svedkovi nekonala, čo bolo pre Američanov upozornením, že daňová mafia sedí priamo aj v najvyššom vedení štátu.
V tejto domnienke ich muselo ešte utvrdiť to, že vôbec nič sa nedialo ani vtedy, keď Američania diplomaticky intervenovali, aby sa Maďarsko podnetom od Bunge zaoberalo. Na prešetrení mali súčasne svoj vlastný záujem, keďže vzniklo podozrenie, že pokusom o uplácanie čelili, respektíve uplácané boli aj iné americké firmy, na čo v USA pamätá prísny federálny zákon.
Zatiaľ čo tradičný obraz politickej korupcie je taký, že veľký biznis korumpuje verejný sektor, v tejto maďarskej kauze vidíme obludne otočené roly: Zločinecké spolčenie v aparáte štátu korumpuje a vydiera biznis. Napríklad aj tým, že ak biznis zaplatí, štát „vybaví“ znížene DPH na ten-ktorý tovar alebo odstráni z trhu daňovú mafiu, ktorá kazí podnikanie poctivým. Toto sa však prevalilo a ako ďalšia indícia o prepojení daňovej chobotnice a najvyššej politiky išlo zrejme o poslednú kvapku, ktorá nakriatla State Department k radikálnemu kroku.
Ale ide aj o krok bezprecedentný. Zákazy vstupu sú aktuálne vo vzťahu k Rusku či iným autokraciám, avšak voči spojeneckej krajine z EÚ a NATO takýto postup USA neaplikovali, čo pamäť siaha. Američania síce mená nezverejnili, ale medzi približne tridsiatimi, ktoré sa objavili v maďarskej tlači, sa najčastiejšie vyskytuje riaditeľka NAV.
Zhoda analytikov (nefideszáckych) v Budapešti i vo Washingtone je aj v tom, že keby šlo „iba“ o korupciu – ktorá bujnie aj u iných spojencov – zákaz vstupu by asi nepadol. Viktor Orbán, jeho metódy vládnutia i teória „liberálneho“ štátu sa však tešia veľmi zlej povesti i v USA, takže korupčný škandál umožnil silnou formou vyjadriť nespokojnosť po tom, čo slabšie diplomatické pokusy Orbánom vôbec nepohli.
V tvrdom geste je tiež ukryté geopolitické varovanie Budapešti, keďže tak dvojité občianstvo (ukrajinské a ruské mafie ho zariaďujú pre tisíce Nemaďarov), ako aj „ruská“ jadrová elektráreň v Paksi sa vyhodnocujú ako bezpečnostné riziká, oslabujúce východné krídlo aliancie.
Zaoceánsku vetvu príbehu odštartovala spoločnosť Bunge, ktorá si u amerických autorít sťažovala, že od maďarských daňových úradníkov dostala korupčnú ponuku. Za úplatok vraj urobia v konkurenčnej firme kontrolu, po ktorej zisteniach stratí pozíciu na trhu. Kontrola by pritom šla „naisto“, keďže predmetná firma mala byť súčasťou rozsiahleho reťazca podvodov s DPH, o ktorých musela daňová správa (NAV) nielen vedieť, ale bola aj ich spolupáchateľom. To priamo vyplýva z domácej vetvy príbehu: Na prokuratúre vypovedal už v januári bývalý zamestnanec NAV, ktorý rozkryl celú zločineckú štruktúru aj s menami úradníkov a firiem, ktoré sa na podvodoch zúčastňovali. Prokuratúra však napriek korunnému svedkovi nekonala, čo bolo pre Američanov upozornením, že daňová mafia sedí priamo aj v najvyššom vedení štátu.
V tejto domnienke ich muselo ešte utvrdiť to, že vôbec nič sa nedialo ani vtedy, keď Američania diplomaticky intervenovali, aby sa Maďarsko podnetom od Bunge zaoberalo. Na prešetrení mali súčasne svoj vlastný záujem, keďže vzniklo podozrenie, že pokusom o uplácanie čelili, respektíve uplácané boli aj iné americké firmy, na čo v USA pamätá prísny federálny zákon.
Zatiaľ čo tradičný obraz politickej korupcie je taký, že veľký biznis korumpuje verejný sektor, v tejto maďarskej kauze vidíme obludne otočené roly: Zločinecké spolčenie v aparáte štátu korumpuje a vydiera biznis. Napríklad aj tým, že ak biznis zaplatí, štát „vybaví“ znížene DPH na ten-ktorý tovar alebo odstráni z trhu daňovú mafiu, ktorá kazí podnikanie poctivým. Toto sa však prevalilo a ako ďalšia indícia o prepojení daňovej chobotnice a najvyššej politiky išlo zrejme o poslednú kvapku, ktorá nakriatla State Department k radikálnemu kroku.
Ale ide aj o krok bezprecedentný. Zákazy vstupu sú aktuálne vo vzťahu k Rusku či iným autokraciám, avšak voči spojeneckej krajine z EÚ a NATO takýto postup USA neaplikovali, čo pamäť siaha. Američania síce mená nezverejnili, ale medzi približne tridsiatimi, ktoré sa objavili v maďarskej tlači, sa najčastiejšie vyskytuje riaditeľka NAV.
Zhoda analytikov (nefideszáckych) v Budapešti i vo Washingtone je aj v tom, že keby šlo „iba“ o korupciu – ktorá bujnie aj u iných spojencov – zákaz vstupu by asi nepadol. Viktor Orbán, jeho metódy vládnutia i teória „liberálneho“ štátu sa však tešia veľmi zlej povesti i v USA, takže korupčný škandál umožnil silnou formou vyjadriť nespokojnosť po tom, čo slabšie diplomatické pokusy Orbánom vôbec nepohli.
V tvrdom geste je tiež ukryté geopolitické varovanie Budapešti, keďže tak dvojité občianstvo (ukrajinské a ruské mafie ho zariaďujú pre tisíce Nemaďarov), ako aj „ruská“ jadrová elektráreň v Paksi sa vyhodnocujú ako bezpečnostné riziká, oslabujúce východné krídlo aliancie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.