.rozprávame sa v Bratislave, vy žijete v Brne. Pricestovali ste vlakom alebo autom?
Keby sme boli v Žiline alebo v Košiciach, tak by som za vami mohol prísť naším vlakom, no sem som prišiel autom.
.tento mesiac začali vaše vlaky premávať na trase Praha – Košice. V akom stave sú vaše rokovania so ŽSR o predaji lístkov na vaše vlaky v priestoroch košickej stanice?
Na železnici musíte rozlišovať medzi Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré vlastnia koľajnice i stanice, a Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK), ktorá je dopravcom tak ako my. My ako dopravca platíme ŽSR za používanie ich infraštruktúry. Ich povinnosťou je zase okrem iného sprístupniť nám čakárne na staniciach a zároveň umožniť nám predaj cestovných lístkov. V Košiciach vznikol problém s priestormi. ŽSR zrejme požiadali dopravcu a nášho konkurenta, Železničnú spoločnosť Slovensko, o časť priestorov, v ktorých by sme mohli predávať lístky. Tá s tým nesúhlasila a ŽSR s tým nič neurobili.
.ako by to malo byť právne riešené?
Právne by to malo byť tak, že ak ŽSR nenájdu dohodu, mali by Železničnej spoločnosti vypovedať zmluvu. A povedať: Máte tam 200 štvorcových metrov, tu chce dopravca odkrojiť štyri metre, pričom RegioJet vám zaplatí náklady na doterajšie či budúce investície. Dnes je zvyšok tých priestorov prenajatých developerovi. Miesta, kde sú pokladne, má obsadené. Čo je logické, lebo všetci chcú mať svoje obchody tam, kde sú cestujúci. A nás posiela niekam na prvé poschodie do šoping centra, čo je nezmysel.
.aké ďalšie kroky chcete podniknúť?
ŽSR dostali od nás už asi desať právnych listov, kde ich upozorňujeme, že sú zodpovední za vzniknutú škodu. Možno deväťdesiat percent cestovných lístkov sa predá na stanici a pokiaľ nás tam cestujúci nenájde, pretože sme niekde na prvom poschodí medzi textilom a obuvou, tak nám to vytvára straty. Čiže, druhá strana si musí uvedomiť svoju právnu zodpovednosť. Od decembra plánujeme byť tak trochu partizánmi. Naši zamestnanci budú v priestore, kde sa dnes predávajú lístky, predávať lístky z prenosného zariadenia. Nie je to dobré ani pre jednu stranu, no len takto sa dajú eliminovať škody, ktoré by nám vznikli.
.keďže už dnes na trati Praha – Žilina – Košice premávate, ako si cestujúci kupujú lístky na vaše vlaky? Cez internet?
Áno. Máme predajné miesta v Žiline a ešte v Košiciach, ale v centre mesta na tradičnom predajnom mieste Student Agency. Tento vlak premáva medzi Prahou a Košicami raz denne. Cestujúci si takú cestu oveľa viac plánujú. V každom prípade, aby sme cestujúcich motivovali vyhľadať si nás na internete, znížili sme ceny za lístky do Prahy na deväť eur. U konkurencie je to vyše dvadsať eur. Podobne ľudí učíme používať naše kreditové cestovné lístky, kde si vložia kredit, a potom z neho na diaľku platia za jazdy. Spolupracujeme s bankami, aby cestujúci nemuseli platiť len platobnou kartou, ale aj prevodom zo svojho účtu. Chceme ľudí naučiť objednávať si cestovné lístky cez internet, čo je dnes naša jediná možnosť, ako vlak naplniť.
.ako si vôbec môžete dovoliť na trase, kde váš konkurent pýta dvadsať eur, ponúkať cestovné lístky za deväť?
Na spojení Praha – Žilina už fungujeme tri roky za 9 eur a sme v zisku. Je to naša najúspešnejšia linka. Máme prepočítané, že v zisku by sme mali byť pri tejto cene aj na spojení Praha – Košice, ak budeme jazdiť takmer stále plní. Pravda je, že čoskoro zvýšime cenu – počas piatkov a nedelí, keď sú vlaky plné. Tieto dni bude náš lístok stáť asi 22 eur. Všetky ostatné dni zostane na 9 eurách a viem, že budeme napokon v zisku.
.kde presne dosahujete úspory oproti štátnemu dopravcovi?
Odhadujeme, že máme nižšie náklady v porovnaní s Českými dráhami asi o 40 percent. Čiže predpokladám, že v porovnaní so ZSSK to bude podobné. Súvisí to predovšetkým s režijnými nákladmi. Elektrickú energiu máme rovnakú, dopravnú cestu tiež. Teoreticky by sme aj cenu za vlaky mali mať rovnakú, aj keď sa stáva, že štátni dopravcovia niekedy nakupujú drahšie, ako sú trhové ceny. Platy zamestnancov máme tiež porovnateľné. Jediný rozdiel je réžia.
.čiže vy si môžete dovoliť pýtať nižšie cestovné, lebo dokážete lepšie naplniť vlak?
Naša firemná filozofia je, že najvyšší náklad dopravcu je prázdne sedadlo. A neplatí to len pre dopravcov. Čosi podobné sa týka aj izieb v hoteloch alebo miest v kaviarňach. Keby káva v kaviarni stála polovicu, ale všetky miesta by boli sústavne obsadené, tak tá káva za polovicu sa oplatí.
.zdvojnásobiť počet cestujúcich sa vám podarilo aj na trase Bratislava – Komárno, kde už premávate dlhšie.
Tam je to až trošku problém. Tá trasa je dotovaná. Vo chvíli, keď sa otvorí trh a bude sa súťažiť o dotácie na akékoľvek linky na Slovensku, dobrý dopravca príťažlivými službami priláka nových cestujúcich, ktorí by dnes vlakom necestovali. Ide o ľudí zo stredných a vyšších vrstiev. Dá sa očakávať, že dopravca takto navýši počet cestujúcich minimálne o 50 percent. Tu došlo k nárastu o 120 percent, čo je extrém, ktorý nám dnes robí problémy. V ranných špičkách sú totiž vlaky plné a cestujúci v nich musia stáť, čo nie je dobré. Preto sme niekoľkokrát vyzvali ministerstvo dopravy, aby si objednalo rozšírenie týchto vlakov.
.ako na to ministerstvo reaguje?
Doteraz záujem nebol, pretože ministerstvu chýbali peniaze. Tento rok, aj v súvislosti so študentmi a seniormi, ktorí budú môcť cestovať bezplatne, sa situácia zmenila. Predpokladá sa, že začne cestovať viac študentov a seniorov, čo nastolí nutnosť zvýšenia počtu vlakov práve v tých ranných špičkách. Takže nám ministerstvo dopravy neoficiálne ponúklo, že by mohli navýšiť počet vlakov aj u nás. Zatiaľ nie je nič rozhodnuté, no na tej trase by nám to pomohlo.
.akú obsadenosť očakávate na trasách Praha – Košice a Bratislava – Košice?
Medzi Prahou a Ostravou sme dnes na obsadenosti 84 percent. Ale to je obsadenosť pri výjazde z Prahy. Tí ľudia postupne vystupujú. Podobné to bude zrejme aj tu. Pri výjazde z Bratislavy bude zrejme ten vlak plnší, ako keď dorazí do Košíc, no chceme dosiahnuť podobné čísla ako medzi Prahou a Ostravou.
.medzi Bratislavou a Košicami plánujete viac zastávok než vlaky, ktoré na tejto trase premávajú dnes. Neodrazí sa to na dĺžke cesty?
Nie, pretože máme silnejšie lokomotívy, takže budeme asi o osem minút rýchlejší ako ZSSK, aj napriek zastávkam navyše.
.na trase Praha – Ostrava došlo k cenovej vojne medzi vami a Českými dráhami. Nedôjde k niečomu podobnému aj na trase Praha – Košice? Konkurenciu na tejto trase vám bude robiť aj český súkromný dopravca Leo Express či štátne Pendolino.
Myslím, že toto nie je iniciatíva ZSSK, ale Českých dráh, hoci ZSSK s tým súhlasilo, lebo na území Slovenska oni budú Pendolino prevádzkovať. Historicky tu jazdil desaťročia cez deň jeden vlak, onen známy Košičan. Ten sa fakticky ruší a namiesto neho bude jazdiť cez Ostravu Pendolino. Budeme tu traja a uvidí sa, no cenová vojna sa už začala, keďže sme išli na 9 eur. Dôvodom však nebolo, že sme chceli spustiť cenovú vojnu, ale aby sme vyriešili problém s neexistujúcimi predajnými miestami, o ktorých sme sa už rozprávali.
.ako vyzerajú platy vašich zamestnancov v porovnaní so štátnym dopravcom?
Rušňovodičom dávame asi o 250 eur viac. Často najmä odbory tvrdia, že treba chrániť štátneho dopravcu kvôli zamestnanosti. No ono je to presne naopak. Aby sme získali železničiara, musíme mu ponúknuť lepšie podmienky, vrátane tých platových. Tým pádom vzniká tlak na rast miezd železničiarov – vďaka konkurencii. Čo je pre zamestnanosť len dobré. Navyše, RegioJet i Student Agency sa snažia ponúkať nie iba dopravu z bodu A do bodu B, ale aj ďalšie služby. To znamená, že ponúkame cestujúcim aj rôzne potraviny či nápoje zadarmo. Naučili sme Čechov jesť vo vlakoch zdravé a chutné jedlo. Podobnú ambíciu máme aj tu na Slovensku.
.čiže budete mať vďaka týmto dodatočným službám väčšie posádky?
V každom vagóne má byť jeden steward a v každom vlaku dva bary a reštaurácia. V celom vlaku tak bude jazdiť 16 našich zamestnancov. Na porovnanie, v rýchliku štátneho dopravcu cestujú len traja jeho zamestnanci: rušňovodič a dvaja sprievodcovia. Predaj občerstvenia majú outsourcovaný u niekoho iného. Čiže my posilňujeme aj zamestnanosť na železnici. Prijímame teraz asi 150 ľudí na túto prevádzku, predovšetkým z oblastí okolo Košíc, kde je vysoká nezamestnanosť. Tieto argumenty sme predstavili na ministerstve dopravy pánu Počiatkovi i na ministerstve financií pánu Kurucovi, keďže ich dopad na zamestnanosť zaujímal.
.vo vašich vlakoch majú byť aj obrazovky pre cestujúcich ako na diaľkových letoch. Nebojíte sa vandalizmu?
Nie, cestujúcim dôverujeme. Je to prvý vagón v Európe s audio/video systémom. Zatiaľ jazdí len prototyp medzi Prahou a Žilinou. Od januára by mali nabehnúť ďalšie vagóny. Cestovanie je strašná otrava. Nikto ho nemá rád. Dobrí dopravcovia hľadajú spôsoby, aby sa cestujúci zabavili. Väčšina z nás má filmy rada. Vďaka tomu cesta z Bratislavy do Košíc netrvá štyri hodiny 52 minút, ale tri filmy.
.nebojíte sa regulačného rizika? Teda, že štát časom zmení pravidlá hry a váš biznis prestane byť rentabilný alebo rovno súkromnú konkurenciu na železnici zakáže?
Nie, v tomto je zárukou Európska únia. Takto už desať rokov podnikáme s autobusmi a prevádzkovo nie je veľký rozdiel medzi autobusom a nedotovaným vlakom. Na tomto mieste je dôležité povedať, že existujú dva typy vlakov. Diaľkové vlaky obvykle dokážu fungovať aj bez dotácií. Tam nesmie byť žiadny zásah štátu, aj keď mu, samozrejme, platíte za použitie koľajníc či zamestnancov. Ide napríklad o hlavnú trať z Bratislavy do Košíc. Ak ste kvalitný dopravca, môžete na tej trati fungovať aj tisíc rokov.
.čo s dotovanými trasami? Takou je aj tá medzi Bratislavou a Komárnom, na ktorej už pôsobíte.
Sú trasy, na ktorých dopravca nedokáže fungovať bez dotácií. Tam by štát mal vyhlásiť súťaž medzi dopravcami. Urobí to tak, že stanoví základné podmienky v podobe cestovného poriadku, maximálnych cien, kapacity vlakov alebo kvalitatívnych parametrov, ako je klimatizácia či nízkopodlažnosť. Dopravcovia potom súťažia, kto chce nižšie dotácie. Dotácie sa nedajú úplne odstrániť, no bolo by možné znížiť ich takto až o tretinu. A to je vlastne cieľ budúcej slovenskej železnice. Pretože, ak sa dopravcovia majú predháňať v tom, kto chce nižšie dotácie, musia byť nákladovo efektívni a prilákať cestujúcich. Cestujúcich prilákate nízkou cenou a vysokou kvalitou služieb. Keď budete mať veľa cestujúcich, vystačíte si s nižšou dotáciou.
.ale veľká regulačná zmena, ktorá je predo dvermi, spočíva v možnosti študentov a dôchodcov cestovať zadarmo. Ako vás to ovplyvní?
Štát má právo organizovať si sociálnu politiku, čo je úplne v poriadku. Jediným problémom je, že verejná podpora musí byť urobená tak, aby nediskriminovala súťažiteľov na trhu. My v tomto rokujeme s ministerstvami financií i dopravy. Pánu Počiatkovi sme odovzdali dva právne posudky od renomovaných advokátskych kancelárií, ktoré hovoria, že povinnosťou štátu je platiť kompenzácie všetkým súťažiteľom na trhu. Ministerstvo dopravy ich zatiaľ študuje a malo by vypracovať oponentský posudok, ktorý buď potvrdí náš právny názor, alebo ho vyvráti.
.ako zmení vládny benefit pre študentov a penzistov cestovanie na železnici? Po internete kolujú satirické obrázky indických vlakov s cestujúcimi na streche, ktoré majú znázorniť budúcnosť slovenských železníc.
To je práve úlohou štátu, aby v prípade preplnených vlakov objednával ďalšie a ďalšie.
.ale to bude predstavovať čoraz vyššie nároky na štátne dotácie.
To áno, no keď sa štát rozhodol, že časť ľudí bude cestovať bezplatne, tak je len prirodzené, že počet cestujúcich narastie.
.železničná doprava má na kratších trasách konkurenciu v automobilovej doprave, na dlhších zase v letectve. Vy vidíte zrejme budúcnosť vlakov optimisticky.
Som presvedčený, že železnica má budúcnosť. A deklaruje to aj Európska komisia, ktorá presviedča členské štáty, aby investovali do železničnej infraštruktúry. Problém je, že aby sa železnica mohla rozvíjať, nestačí len investovať do koridoru, ale musí sa zároveň otvoriť súťaž na ňom. Obrovské peniaze boli investované do koridoru Bratislava – Žilina, no jazdia tam len štyri vlaky denne, dosahujúce rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Ostatné vlaky na Slovensku nesmú ísť touto rýchlosťou. Naše vlaky, ktoré tadiaľ začnú jazdiť od decembra, budú tiež jazdiť 160 kilometrov za hodinu. Je super, že Európa dáva peniaze do infraštruktúry, no pokiaľ sa na nej neotvorí trh, pôjde o zmarené investície. A je jedno, či pôjde o trh v dotovanej, alebo nedotovanej vlakovej doprave.
.rozmýšľate o expanzii v oblasti vlakovej dopravy aj mimo Česka a Slovenska?
Pre mňa je najdôležitejší český a slovenský trh. To sú krajiny, ktorým rozumiem, kde sa cítim doma a poznám trh. Vždy tvrdím, že je lepšie byť najlepším v jednej či dvoch krajinách, než byť priemerným na celom svete. Vždy budem v investovaní preferovať Česko a Slovensko. Ak už nebude kde, poohliadnem sa po iných trhoch.
.okrídlený bonmot hovorí, že keď letíte z Austrálie do Prahy, najviac vás bude stáť taxík z pražského letiska do hotela. Vy ste sa pred nejakým časom rozhodli rozbehnúť v Prahe taxislužbu, lebo vás už hnevala zlá povesť tamojších taxikárov. Ako sa vyvíja tento projekt?
Mnohí zahraniční turisti, ale aj domáci, ktorí sa nevyznajú, sú v Prahe taxikármi okradnutí. Majú prístroje, ktoré zvyšujú množstvo impulzov počas jazdy a následne im vznikne vyššia cena na zaplatenie. My sme prišli s takým riešením, že cestujúci v našich taxíkoch má pred sebou tablet s mapou a tá vám ukazuje, odkiaľ kam idete. Vidí trasu, aj kilometre podľa Googlu, ktoré musia sedieť s kilometrami podľa taxametru.
.a vynáša to? V Bratislave sú taxikári nešťastní, že tie najlepšie časy sú už za nimi.
Prerábame na tom a aj na tom prerábať budeme. Náš problém je, že 65 percent toho, čo vyberieme od cestujúcich, zaplatíme štátu. Jedna vec je, že sme platcami DPH, ďalším nákladom sú odvody, ktoré platíme za našich zamestnancov. Väčšina taxikárov funguje na živnosť a nájdu si spôsoby, ako minimalizovať svoju daňovú povinnosť. Keby sme mali rovnaké podmienky ako konkurencia, boli by sme v zisku.
.prečo to potom robíte?
Pretože chceme ukázať, ako sa to má robiť. A snažíme sa napraviť zákony Českej republiky, aby všetci mali rovnaké pravidlá.
.čiže je to istý druh charity?
Ja nepodnikám pre peniaze. Človek nepotrebuje na život veľa. Potrebuje strechu nad hlavou, chatu, auto, mobil a viac nepotrebuje. Ako človek som zabezpečený. A zmyslom môjho podnikania nie je vyrábať stále nové zisky, ale meniť svet v česko-slovenskom priestore. Takže sme sa rozhodli meniť nielen autobusovú a železničnú dopravu, ale aj pražské taxi, ktoré majú najhoršiu povesť v celom regióne.
.máte množstvo podnikateľských aktivít. Niekde ste spomenuli, že pracujete len desať hodín denne. Ako to teda zvládate?
Snažím sa vôbec svoje firmy neriadiť. Som stále v práci, no snažím sa nezasahovať do ich manažovania. Mám na starosti len dve úlohy. Jednou je kontrola kvality. V autobusoch i vo vlakoch máme dnes 10 miliónov cestujúcich, a potom státisíce klientov, ktorí si cez nás kupujú letenky, zájazdy alebo dovolenky. A každý z nich má právo vypýtať si moje telefónne číslo. Mám len jeden telefón a moje číslo je dostupné aj cez internet. Je to možno zaujímavé, ale ľudia to nezneužívajú. Týmto spôsobom akoby kontrolujem kvalitu.
.čo je tá druhá úloha?
Produkt. Žiadny manažér nemá právo zdražiť napríklad cenu za cestovné alebo vziať trebárs cestujúcim vodu. Samozrejme, mojou úlohou je tiež prichádzať s víziami a novými stratégiami. Keď si to tak vezmete, nie je to ani práca na desať hodín. No snažím sa firmu neriadiť, lebo ak dnes zahyniem na diaľnici, chcem, aby firma dokázala žiť aj bezo mňa.
.ako podnikateľ ste začali s aupairkami, potom pribudli jazykové pobyty, letenky, autobusy, až ste napokon došli k vlakom. Kde sa vo vás vzala podnikavosť?
V Brne som študoval elektrotechnickú fakultu. Bola to fantastická škola. Podľa mňa každý človek v našom česko-slovenskom priestore, pokiaľ má trochu technické nadanie, by mal ísť študovať technické odbory. V tom je budúcnosť a sme priemyselné krajiny. No potom som robil všetko preto, aby som elektriku robiť nemusel. Takže som hľadal spôsoby a len čo hľadáte diery na trhu, tak ich nájdete.
.ako?
Tak, že niekam prídete a niekto vás musí takpovediac naštvať. Ak zistíte, že úroveň služieb je na konkrétnom trhu nízka, je to príležitosť. Vlaková doprava je v našich krajinách dobrým príkladom. Železnica sa za 25 rokov od revolúcie zmenila najmenej. O niečo sa síce zlepšila, ale nie natoľko ako zvyšok spoločnosti.
.spomenuli ste, že vás nemotivujú peniaze. Čo teda?
Uznanie. Každého poteší, keď vás neznámi ľudia zastavujú na ulici a poďakujú vám za to, čo robíte. V Česku sa mi to stáva. Máme výhodu, že podnikáme v doprave a ľudia s nami cestujú radi.
.kým na Slovensku sa medzi podnikateľmi stáva, že po prvých náznakoch úspechu si hneď kupujú luxusné statusové symboly, ako sú drahé autá alebo hodinky, v Česku je bežnejšie, že aj úspešní a bohatí podnikatelia si na tieto veci až tak nepotrpia. Čím to je?
Je pravda, že v Bratislave je pomer veľkých silných áut väčší ako v Prahe. Ja mám teda auto Audi Q7, ale všeobecne si myslím, že v Česku je ten prístup podnikateľov akousi formou demokracie. Ja mám kanceláriu s ďalšími šiestimi ľuďmi. Mám rovnaký stôl ako ostatní zamestnanci a rovnaké vybavenie. Je to akýsi odkaz zamestnancom, že som jedným z nich.
Radim Jančura (1972)/
Český podnikateľ. Pochádza z Ostravy a vyštudoval Vysoké učení technické v Brne. Popri štúdiu založil v roku 1996 spoločnosť Student Agency. Najskôr sprostredkúval pobyty au-pair v zahraničí, k čomu sa neskôr pridala autobusová doprava či predaj leteniek. V roku 2005 získal ocenenie „Podnikatel roka“. V roku 2009 založil spoločnosť RegioJet, ktorá prevádzkuje osobnú železničnú dopravu v ČR i SR. Charakteristické žlté vlaky premávajú od roku 2010 aj na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Tento mesiac začal RegioJet fungovať aj na trase Praha – Žilina – Košice. Do konca roka chce sprevádzkovať aj trasu Bratislava – Žilina – Košice. V roku 2013 založil spoločnosť Tick Tack Taxi. Žije v Brne.
Keby sme boli v Žiline alebo v Košiciach, tak by som za vami mohol prísť naším vlakom, no sem som prišiel autom.
.tento mesiac začali vaše vlaky premávať na trase Praha – Košice. V akom stave sú vaše rokovania so ŽSR o predaji lístkov na vaše vlaky v priestoroch košickej stanice?
Na železnici musíte rozlišovať medzi Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré vlastnia koľajnice i stanice, a Železničnou spoločnosťou Slovensko (ZSSK), ktorá je dopravcom tak ako my. My ako dopravca platíme ŽSR za používanie ich infraštruktúry. Ich povinnosťou je zase okrem iného sprístupniť nám čakárne na staniciach a zároveň umožniť nám predaj cestovných lístkov. V Košiciach vznikol problém s priestormi. ŽSR zrejme požiadali dopravcu a nášho konkurenta, Železničnú spoločnosť Slovensko, o časť priestorov, v ktorých by sme mohli predávať lístky. Tá s tým nesúhlasila a ŽSR s tým nič neurobili.
.ako by to malo byť právne riešené?
Právne by to malo byť tak, že ak ŽSR nenájdu dohodu, mali by Železničnej spoločnosti vypovedať zmluvu. A povedať: Máte tam 200 štvorcových metrov, tu chce dopravca odkrojiť štyri metre, pričom RegioJet vám zaplatí náklady na doterajšie či budúce investície. Dnes je zvyšok tých priestorov prenajatých developerovi. Miesta, kde sú pokladne, má obsadené. Čo je logické, lebo všetci chcú mať svoje obchody tam, kde sú cestujúci. A nás posiela niekam na prvé poschodie do šoping centra, čo je nezmysel.
.aké ďalšie kroky chcete podniknúť?
ŽSR dostali od nás už asi desať právnych listov, kde ich upozorňujeme, že sú zodpovední za vzniknutú škodu. Možno deväťdesiat percent cestovných lístkov sa predá na stanici a pokiaľ nás tam cestujúci nenájde, pretože sme niekde na prvom poschodí medzi textilom a obuvou, tak nám to vytvára straty. Čiže, druhá strana si musí uvedomiť svoju právnu zodpovednosť. Od decembra plánujeme byť tak trochu partizánmi. Naši zamestnanci budú v priestore, kde sa dnes predávajú lístky, predávať lístky z prenosného zariadenia. Nie je to dobré ani pre jednu stranu, no len takto sa dajú eliminovať škody, ktoré by nám vznikli.
.keďže už dnes na trati Praha – Žilina – Košice premávate, ako si cestujúci kupujú lístky na vaše vlaky? Cez internet?
Áno. Máme predajné miesta v Žiline a ešte v Košiciach, ale v centre mesta na tradičnom predajnom mieste Student Agency. Tento vlak premáva medzi Prahou a Košicami raz denne. Cestujúci si takú cestu oveľa viac plánujú. V každom prípade, aby sme cestujúcich motivovali vyhľadať si nás na internete, znížili sme ceny za lístky do Prahy na deväť eur. U konkurencie je to vyše dvadsať eur. Podobne ľudí učíme používať naše kreditové cestovné lístky, kde si vložia kredit, a potom z neho na diaľku platia za jazdy. Spolupracujeme s bankami, aby cestujúci nemuseli platiť len platobnou kartou, ale aj prevodom zo svojho účtu. Chceme ľudí naučiť objednávať si cestovné lístky cez internet, čo je dnes naša jediná možnosť, ako vlak naplniť.
.ako si vôbec môžete dovoliť na trase, kde váš konkurent pýta dvadsať eur, ponúkať cestovné lístky za deväť?
Na spojení Praha – Žilina už fungujeme tri roky za 9 eur a sme v zisku. Je to naša najúspešnejšia linka. Máme prepočítané, že v zisku by sme mali byť pri tejto cene aj na spojení Praha – Košice, ak budeme jazdiť takmer stále plní. Pravda je, že čoskoro zvýšime cenu – počas piatkov a nedelí, keď sú vlaky plné. Tieto dni bude náš lístok stáť asi 22 eur. Všetky ostatné dni zostane na 9 eurách a viem, že budeme napokon v zisku.
.kde presne dosahujete úspory oproti štátnemu dopravcovi?
Odhadujeme, že máme nižšie náklady v porovnaní s Českými dráhami asi o 40 percent. Čiže predpokladám, že v porovnaní so ZSSK to bude podobné. Súvisí to predovšetkým s režijnými nákladmi. Elektrickú energiu máme rovnakú, dopravnú cestu tiež. Teoreticky by sme aj cenu za vlaky mali mať rovnakú, aj keď sa stáva, že štátni dopravcovia niekedy nakupujú drahšie, ako sú trhové ceny. Platy zamestnancov máme tiež porovnateľné. Jediný rozdiel je réžia.
.čiže vy si môžete dovoliť pýtať nižšie cestovné, lebo dokážete lepšie naplniť vlak?
Naša firemná filozofia je, že najvyšší náklad dopravcu je prázdne sedadlo. A neplatí to len pre dopravcov. Čosi podobné sa týka aj izieb v hoteloch alebo miest v kaviarňach. Keby káva v kaviarni stála polovicu, ale všetky miesta by boli sústavne obsadené, tak tá káva za polovicu sa oplatí.
.zdvojnásobiť počet cestujúcich sa vám podarilo aj na trase Bratislava – Komárno, kde už premávate dlhšie.
Tam je to až trošku problém. Tá trasa je dotovaná. Vo chvíli, keď sa otvorí trh a bude sa súťažiť o dotácie na akékoľvek linky na Slovensku, dobrý dopravca príťažlivými službami priláka nových cestujúcich, ktorí by dnes vlakom necestovali. Ide o ľudí zo stredných a vyšších vrstiev. Dá sa očakávať, že dopravca takto navýši počet cestujúcich minimálne o 50 percent. Tu došlo k nárastu o 120 percent, čo je extrém, ktorý nám dnes robí problémy. V ranných špičkách sú totiž vlaky plné a cestujúci v nich musia stáť, čo nie je dobré. Preto sme niekoľkokrát vyzvali ministerstvo dopravy, aby si objednalo rozšírenie týchto vlakov.
.ako na to ministerstvo reaguje?
Doteraz záujem nebol, pretože ministerstvu chýbali peniaze. Tento rok, aj v súvislosti so študentmi a seniormi, ktorí budú môcť cestovať bezplatne, sa situácia zmenila. Predpokladá sa, že začne cestovať viac študentov a seniorov, čo nastolí nutnosť zvýšenia počtu vlakov práve v tých ranných špičkách. Takže nám ministerstvo dopravy neoficiálne ponúklo, že by mohli navýšiť počet vlakov aj u nás. Zatiaľ nie je nič rozhodnuté, no na tej trase by nám to pomohlo.
.akú obsadenosť očakávate na trasách Praha – Košice a Bratislava – Košice?
Medzi Prahou a Ostravou sme dnes na obsadenosti 84 percent. Ale to je obsadenosť pri výjazde z Prahy. Tí ľudia postupne vystupujú. Podobné to bude zrejme aj tu. Pri výjazde z Bratislavy bude zrejme ten vlak plnší, ako keď dorazí do Košíc, no chceme dosiahnuť podobné čísla ako medzi Prahou a Ostravou.
.medzi Bratislavou a Košicami plánujete viac zastávok než vlaky, ktoré na tejto trase premávajú dnes. Neodrazí sa to na dĺžke cesty?
Nie, pretože máme silnejšie lokomotívy, takže budeme asi o osem minút rýchlejší ako ZSSK, aj napriek zastávkam navyše.
.na trase Praha – Ostrava došlo k cenovej vojne medzi vami a Českými dráhami. Nedôjde k niečomu podobnému aj na trase Praha – Košice? Konkurenciu na tejto trase vám bude robiť aj český súkromný dopravca Leo Express či štátne Pendolino.
Myslím, že toto nie je iniciatíva ZSSK, ale Českých dráh, hoci ZSSK s tým súhlasilo, lebo na území Slovenska oni budú Pendolino prevádzkovať. Historicky tu jazdil desaťročia cez deň jeden vlak, onen známy Košičan. Ten sa fakticky ruší a namiesto neho bude jazdiť cez Ostravu Pendolino. Budeme tu traja a uvidí sa, no cenová vojna sa už začala, keďže sme išli na 9 eur. Dôvodom však nebolo, že sme chceli spustiť cenovú vojnu, ale aby sme vyriešili problém s neexistujúcimi predajnými miestami, o ktorých sme sa už rozprávali.
.ako vyzerajú platy vašich zamestnancov v porovnaní so štátnym dopravcom?
Rušňovodičom dávame asi o 250 eur viac. Často najmä odbory tvrdia, že treba chrániť štátneho dopravcu kvôli zamestnanosti. No ono je to presne naopak. Aby sme získali železničiara, musíme mu ponúknuť lepšie podmienky, vrátane tých platových. Tým pádom vzniká tlak na rast miezd železničiarov – vďaka konkurencii. Čo je pre zamestnanosť len dobré. Navyše, RegioJet i Student Agency sa snažia ponúkať nie iba dopravu z bodu A do bodu B, ale aj ďalšie služby. To znamená, že ponúkame cestujúcim aj rôzne potraviny či nápoje zadarmo. Naučili sme Čechov jesť vo vlakoch zdravé a chutné jedlo. Podobnú ambíciu máme aj tu na Slovensku.
.čiže budete mať vďaka týmto dodatočným službám väčšie posádky?
V každom vagóne má byť jeden steward a v každom vlaku dva bary a reštaurácia. V celom vlaku tak bude jazdiť 16 našich zamestnancov. Na porovnanie, v rýchliku štátneho dopravcu cestujú len traja jeho zamestnanci: rušňovodič a dvaja sprievodcovia. Predaj občerstvenia majú outsourcovaný u niekoho iného. Čiže my posilňujeme aj zamestnanosť na železnici. Prijímame teraz asi 150 ľudí na túto prevádzku, predovšetkým z oblastí okolo Košíc, kde je vysoká nezamestnanosť. Tieto argumenty sme predstavili na ministerstve dopravy pánu Počiatkovi i na ministerstve financií pánu Kurucovi, keďže ich dopad na zamestnanosť zaujímal.
.vo vašich vlakoch majú byť aj obrazovky pre cestujúcich ako na diaľkových letoch. Nebojíte sa vandalizmu?
Nie, cestujúcim dôverujeme. Je to prvý vagón v Európe s audio/video systémom. Zatiaľ jazdí len prototyp medzi Prahou a Žilinou. Od januára by mali nabehnúť ďalšie vagóny. Cestovanie je strašná otrava. Nikto ho nemá rád. Dobrí dopravcovia hľadajú spôsoby, aby sa cestujúci zabavili. Väčšina z nás má filmy rada. Vďaka tomu cesta z Bratislavy do Košíc netrvá štyri hodiny 52 minút, ale tri filmy.
.nebojíte sa regulačného rizika? Teda, že štát časom zmení pravidlá hry a váš biznis prestane byť rentabilný alebo rovno súkromnú konkurenciu na železnici zakáže?
Nie, v tomto je zárukou Európska únia. Takto už desať rokov podnikáme s autobusmi a prevádzkovo nie je veľký rozdiel medzi autobusom a nedotovaným vlakom. Na tomto mieste je dôležité povedať, že existujú dva typy vlakov. Diaľkové vlaky obvykle dokážu fungovať aj bez dotácií. Tam nesmie byť žiadny zásah štátu, aj keď mu, samozrejme, platíte za použitie koľajníc či zamestnancov. Ide napríklad o hlavnú trať z Bratislavy do Košíc. Ak ste kvalitný dopravca, môžete na tej trati fungovať aj tisíc rokov.
.čo s dotovanými trasami? Takou je aj tá medzi Bratislavou a Komárnom, na ktorej už pôsobíte.
Sú trasy, na ktorých dopravca nedokáže fungovať bez dotácií. Tam by štát mal vyhlásiť súťaž medzi dopravcami. Urobí to tak, že stanoví základné podmienky v podobe cestovného poriadku, maximálnych cien, kapacity vlakov alebo kvalitatívnych parametrov, ako je klimatizácia či nízkopodlažnosť. Dopravcovia potom súťažia, kto chce nižšie dotácie. Dotácie sa nedajú úplne odstrániť, no bolo by možné znížiť ich takto až o tretinu. A to je vlastne cieľ budúcej slovenskej železnice. Pretože, ak sa dopravcovia majú predháňať v tom, kto chce nižšie dotácie, musia byť nákladovo efektívni a prilákať cestujúcich. Cestujúcich prilákate nízkou cenou a vysokou kvalitou služieb. Keď budete mať veľa cestujúcich, vystačíte si s nižšou dotáciou.
.ale veľká regulačná zmena, ktorá je predo dvermi, spočíva v možnosti študentov a dôchodcov cestovať zadarmo. Ako vás to ovplyvní?
Štát má právo organizovať si sociálnu politiku, čo je úplne v poriadku. Jediným problémom je, že verejná podpora musí byť urobená tak, aby nediskriminovala súťažiteľov na trhu. My v tomto rokujeme s ministerstvami financií i dopravy. Pánu Počiatkovi sme odovzdali dva právne posudky od renomovaných advokátskych kancelárií, ktoré hovoria, že povinnosťou štátu je platiť kompenzácie všetkým súťažiteľom na trhu. Ministerstvo dopravy ich zatiaľ študuje a malo by vypracovať oponentský posudok, ktorý buď potvrdí náš právny názor, alebo ho vyvráti.
.ako zmení vládny benefit pre študentov a penzistov cestovanie na železnici? Po internete kolujú satirické obrázky indických vlakov s cestujúcimi na streche, ktoré majú znázorniť budúcnosť slovenských železníc.
To je práve úlohou štátu, aby v prípade preplnených vlakov objednával ďalšie a ďalšie.
.ale to bude predstavovať čoraz vyššie nároky na štátne dotácie.
To áno, no keď sa štát rozhodol, že časť ľudí bude cestovať bezplatne, tak je len prirodzené, že počet cestujúcich narastie.
.železničná doprava má na kratších trasách konkurenciu v automobilovej doprave, na dlhších zase v letectve. Vy vidíte zrejme budúcnosť vlakov optimisticky.
Som presvedčený, že železnica má budúcnosť. A deklaruje to aj Európska komisia, ktorá presviedča členské štáty, aby investovali do železničnej infraštruktúry. Problém je, že aby sa železnica mohla rozvíjať, nestačí len investovať do koridoru, ale musí sa zároveň otvoriť súťaž na ňom. Obrovské peniaze boli investované do koridoru Bratislava – Žilina, no jazdia tam len štyri vlaky denne, dosahujúce rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Ostatné vlaky na Slovensku nesmú ísť touto rýchlosťou. Naše vlaky, ktoré tadiaľ začnú jazdiť od decembra, budú tiež jazdiť 160 kilometrov za hodinu. Je super, že Európa dáva peniaze do infraštruktúry, no pokiaľ sa na nej neotvorí trh, pôjde o zmarené investície. A je jedno, či pôjde o trh v dotovanej, alebo nedotovanej vlakovej doprave.
.rozmýšľate o expanzii v oblasti vlakovej dopravy aj mimo Česka a Slovenska?
Pre mňa je najdôležitejší český a slovenský trh. To sú krajiny, ktorým rozumiem, kde sa cítim doma a poznám trh. Vždy tvrdím, že je lepšie byť najlepším v jednej či dvoch krajinách, než byť priemerným na celom svete. Vždy budem v investovaní preferovať Česko a Slovensko. Ak už nebude kde, poohliadnem sa po iných trhoch.
.okrídlený bonmot hovorí, že keď letíte z Austrálie do Prahy, najviac vás bude stáť taxík z pražského letiska do hotela. Vy ste sa pred nejakým časom rozhodli rozbehnúť v Prahe taxislužbu, lebo vás už hnevala zlá povesť tamojších taxikárov. Ako sa vyvíja tento projekt?
Mnohí zahraniční turisti, ale aj domáci, ktorí sa nevyznajú, sú v Prahe taxikármi okradnutí. Majú prístroje, ktoré zvyšujú množstvo impulzov počas jazdy a následne im vznikne vyššia cena na zaplatenie. My sme prišli s takým riešením, že cestujúci v našich taxíkoch má pred sebou tablet s mapou a tá vám ukazuje, odkiaľ kam idete. Vidí trasu, aj kilometre podľa Googlu, ktoré musia sedieť s kilometrami podľa taxametru.
.a vynáša to? V Bratislave sú taxikári nešťastní, že tie najlepšie časy sú už za nimi.
Prerábame na tom a aj na tom prerábať budeme. Náš problém je, že 65 percent toho, čo vyberieme od cestujúcich, zaplatíme štátu. Jedna vec je, že sme platcami DPH, ďalším nákladom sú odvody, ktoré platíme za našich zamestnancov. Väčšina taxikárov funguje na živnosť a nájdu si spôsoby, ako minimalizovať svoju daňovú povinnosť. Keby sme mali rovnaké podmienky ako konkurencia, boli by sme v zisku.
.prečo to potom robíte?
Pretože chceme ukázať, ako sa to má robiť. A snažíme sa napraviť zákony Českej republiky, aby všetci mali rovnaké pravidlá.
.čiže je to istý druh charity?
Ja nepodnikám pre peniaze. Človek nepotrebuje na život veľa. Potrebuje strechu nad hlavou, chatu, auto, mobil a viac nepotrebuje. Ako človek som zabezpečený. A zmyslom môjho podnikania nie je vyrábať stále nové zisky, ale meniť svet v česko-slovenskom priestore. Takže sme sa rozhodli meniť nielen autobusovú a železničnú dopravu, ale aj pražské taxi, ktoré majú najhoršiu povesť v celom regióne.
.máte množstvo podnikateľských aktivít. Niekde ste spomenuli, že pracujete len desať hodín denne. Ako to teda zvládate?
Snažím sa vôbec svoje firmy neriadiť. Som stále v práci, no snažím sa nezasahovať do ich manažovania. Mám na starosti len dve úlohy. Jednou je kontrola kvality. V autobusoch i vo vlakoch máme dnes 10 miliónov cestujúcich, a potom státisíce klientov, ktorí si cez nás kupujú letenky, zájazdy alebo dovolenky. A každý z nich má právo vypýtať si moje telefónne číslo. Mám len jeden telefón a moje číslo je dostupné aj cez internet. Je to možno zaujímavé, ale ľudia to nezneužívajú. Týmto spôsobom akoby kontrolujem kvalitu.
.čo je tá druhá úloha?
Produkt. Žiadny manažér nemá právo zdražiť napríklad cenu za cestovné alebo vziať trebárs cestujúcim vodu. Samozrejme, mojou úlohou je tiež prichádzať s víziami a novými stratégiami. Keď si to tak vezmete, nie je to ani práca na desať hodín. No snažím sa firmu neriadiť, lebo ak dnes zahyniem na diaľnici, chcem, aby firma dokázala žiť aj bezo mňa.
.ako podnikateľ ste začali s aupairkami, potom pribudli jazykové pobyty, letenky, autobusy, až ste napokon došli k vlakom. Kde sa vo vás vzala podnikavosť?
V Brne som študoval elektrotechnickú fakultu. Bola to fantastická škola. Podľa mňa každý človek v našom česko-slovenskom priestore, pokiaľ má trochu technické nadanie, by mal ísť študovať technické odbory. V tom je budúcnosť a sme priemyselné krajiny. No potom som robil všetko preto, aby som elektriku robiť nemusel. Takže som hľadal spôsoby a len čo hľadáte diery na trhu, tak ich nájdete.
.ako?
Tak, že niekam prídete a niekto vás musí takpovediac naštvať. Ak zistíte, že úroveň služieb je na konkrétnom trhu nízka, je to príležitosť. Vlaková doprava je v našich krajinách dobrým príkladom. Železnica sa za 25 rokov od revolúcie zmenila najmenej. O niečo sa síce zlepšila, ale nie natoľko ako zvyšok spoločnosti.
.spomenuli ste, že vás nemotivujú peniaze. Čo teda?
Uznanie. Každého poteší, keď vás neznámi ľudia zastavujú na ulici a poďakujú vám za to, čo robíte. V Česku sa mi to stáva. Máme výhodu, že podnikáme v doprave a ľudia s nami cestujú radi.
.kým na Slovensku sa medzi podnikateľmi stáva, že po prvých náznakoch úspechu si hneď kupujú luxusné statusové symboly, ako sú drahé autá alebo hodinky, v Česku je bežnejšie, že aj úspešní a bohatí podnikatelia si na tieto veci až tak nepotrpia. Čím to je?
Je pravda, že v Bratislave je pomer veľkých silných áut väčší ako v Prahe. Ja mám teda auto Audi Q7, ale všeobecne si myslím, že v Česku je ten prístup podnikateľov akousi formou demokracie. Ja mám kanceláriu s ďalšími šiestimi ľuďmi. Mám rovnaký stôl ako ostatní zamestnanci a rovnaké vybavenie. Je to akýsi odkaz zamestnancom, že som jedným z nich.
Radim Jančura (1972)/
Český podnikateľ. Pochádza z Ostravy a vyštudoval Vysoké učení technické v Brne. Popri štúdiu založil v roku 1996 spoločnosť Student Agency. Najskôr sprostredkúval pobyty au-pair v zahraničí, k čomu sa neskôr pridala autobusová doprava či predaj leteniek. V roku 2005 získal ocenenie „Podnikatel roka“. V roku 2009 založil spoločnosť RegioJet, ktorá prevádzkuje osobnú železničnú dopravu v ČR i SR. Charakteristické žlté vlaky premávajú od roku 2010 aj na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Tento mesiac začal RegioJet fungovať aj na trase Praha – Žilina – Košice. Do konca roka chce sprevádzkovať aj trasu Bratislava – Žilina – Košice. V roku 2013 založil spoločnosť Tick Tack Taxi. Žije v Brne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.