Tridsaťdvaročný Michael Zehaf-Bibeau zastrelil pri pamätníku vojaka z čestnej stráže, potom vtrhol do budovy parlamentu, tam opäť strieľal. Útočníka nakoniec zneškodnil člen parlamentnej stráže skôr, ako mohli pribudnúť ďalšie obete. Polícia dlhé hodiny prehľadávala parlament aj širšie okolie. Až večer vydala vyhlásenie, že je po všetkom. Pre Kanadu sa však niečo začína – celkom nová éra stratenej nevinnosti.
.len štyri vraždy za rok
Dvadsaťštyriročný desiatnik v zálohe Nathan Cirillo bol zastrelený s bezprecedentnou zákernosťou a zbabelosťou – od chrbta, keď stál ako čestná stráž pri pamätníku neznámeho vojaka. Jeho priatelia sú v šoku – stráž pri tomto pomníku bola pre Cirilla veľká česť. V šoku je, samozrejme, najmä jeho rodina. Ale aj celá Kanada.
„Bola to veľmi traumatická skúsenosť pre naše mesto a aj pre celú krajinu, Ottawa je totiž veľmi bezpečné mesto,“ povedal krátko po udalosti pre CNN starosta Ottawy Jim Watson. „Do dnešného dňa sme tu za celý rok zaznamenali len štyri vraždy.“ Minulý týždeň sa idylka skončila. Už v pondelok sa stal v Ottawe incident, pri ktorom neznámy útočník, údajne „radikál“, zabil autom jedného vojaka. A atentátnik spred pomníka, ktorý sa pokúsil spustiť krviprelievanie aj v parlamente, bol podľa dosiaľ známych výsledkov vyšetrovania tiež radikalizovaný moslim.
Je pre Kanadu hrozba domáceho terorizmu naozaj taká akútna? Na túto otázku si možno až donedávna odpovedali v Ottawe záporne, a tomu prispôsobovali aj úroveň bezpečnostných opatrení. Je napríklad záhadou, ako to, že po pondelkovom útoku na vojaka, aj keď s tým v stredu údajne nesúvisel, nebola minimálne v štátnych inštitúciách v Ottawe zvýšená ochrana. Ako to, že strelec sa vôbec dostal do budovy parlamentu? Pritom len krátko predtým zabil pri pomníku vojaka, takže v priebehu niekoľkých minút mala polícia možnosť – a azda aj povinnosť – upozorniť stráž v nie tak vzdialenom sídle zákonodarného zboru (kam sa útočník dostal peši), že sa niečo deje a treba aktivovať nejaký núdzový scenár? Nebyť duchaprítomného seržanta Kevina Vickersa, ktorý útočníka zastrelil, obetí mohlo byť ešte oveľa viac.
To, že domáci terorizmus bude aj problémom Kanady, sa dalo čakať. Kanada sa aktívne zúčastňuje na vojenských akciách proti Islamskému štátu, aj keď početne nie je jej angažmán taký silný ako napríklad zo strany USA. Zároveň má dosť silnú moslimskú komunitu.
Mimochodom, Ihsan Gardee, výkonný riaditeľ občianskej organizácie Národná rada kanadských moslimov útoky ihneď odsúdil. „Hoci ešte stále vychádzajú na svetlo jednotlivé podrobnosti, musíme zopakovať, že takéto zverské činy sa nedajú ničím ospravedlniť. Každému, kto vyjadruje, schvaľuje alebo akýmkoľvek spôsobom podporuje ideológie násilia, odkazujeme toto: vaše konanie vychádza z hrubého prekrútenia islamskej viery,“ povedal.
.sledovali ho, ale...
Pritom sa nedá povedať, že by kanadské úrady vôbec nesledovali svojich občanov, ktorí sa, ako sa to politicky korektne píše, „radikalizujú“. Ale aj tento fakt v prípade ottawského atentátnika vzbudzuje isté pochybnosti. Jeho totiž pod dohľadom mali. Naozaj sa nedalo čakať, že tento muž sa skôr či neskôr prejaví nebezpečným spôsobom?
Narodil sa v Kanade ako syn Bulgasema Zehafa, podnikateľa, ktorý žije v Montreale, no podľa všetkého v roku 2011 bojoval v Líbyi. Jeho matka je Susan Bibeauová, podpredsedníčka miestnej odbočky Kanadskej rady pre imigráciu a utečencov. Rodičia sa mu síce rozviedli, no svedectvá o jeho detstve hovoria, že obaja sa o syna riadne a láskyplne starali. V dospelosti však mal problémy s drogami, nezískal vzdelanie a bol aj zatknutý. Potom však podľa všetkého prekonal akési „osvietenie“ a zmysel života objavil v islame. Zároveň sa uňho prejavili čudácke sklony. Michael Zehaf-Bibeau začal navštevovať mešitu. Lenže aj v mešite pôsobilo jeho správanie rušivo, a keďže rušil pri modlitbách, starší ho požiadali, aby už radšej nechodil. Jeden jeho priateľ vypovedal, že Michael hovoril, ako ho prenasleduje diabol a duchovia. Neskôr sa podľa všetkého pokúsil vycestovať na Stredný východ, oficiálne preto, aby študoval islam a arabčinu, no kanadské úrady mu skonfiškovali pas.
Podľa spomínaného známeho sa pritom Zehaf-Bibeau stýkal dokonca aj s Hasibullahom Yusufzaiom, Vancouverčanom, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač, pretože vycestoval do Sýrie s úmyslom pripojiť sa k teroristickej organizácii. Do akej miery Yusufzai ovplyvnil myslenie Zehafa-Bibeaua, nie je zatiaľ jasné.
.koľko ich ešte je?
Zehaf-Bibeau teda pre oficiálne miesta nebol úplne anonymný. Bol natoľko podozrivý, aby ho z obáv, že sa zapojí do džihádu v zahraničí, zbavili pasu. (Pas v minulosti skonfiškovali aj mužovi, ktorý spáchal atentát na vojaka v pondelok a so Zehafom-Bibeauom údajne nespolupracoval.) A predsa nebol natoľko výnimočný, aby jeho aktivitám venovali ďalšiu pozornosť?
Možno to znamená, že podobných jednotlivcov, ktorí sa hocikedy môžu prejaviť podobne brutálne, má kanadská polícia na zozname veľa. Koľko takýchto ľudí, s problematickou minulosťou, psychickými ťažkosťami a nepredvídateľným správaním ešte chodí okolo nás? pýtajú sa šokovaní Kanaďania. Ottawa dostala ako budíček zo svojho sladkého sna o bezpečnosti krvavý kúpeľ. Kiežby bol posledný.
.len štyri vraždy za rok
Dvadsaťštyriročný desiatnik v zálohe Nathan Cirillo bol zastrelený s bezprecedentnou zákernosťou a zbabelosťou – od chrbta, keď stál ako čestná stráž pri pamätníku neznámeho vojaka. Jeho priatelia sú v šoku – stráž pri tomto pomníku bola pre Cirilla veľká česť. V šoku je, samozrejme, najmä jeho rodina. Ale aj celá Kanada.
„Bola to veľmi traumatická skúsenosť pre naše mesto a aj pre celú krajinu, Ottawa je totiž veľmi bezpečné mesto,“ povedal krátko po udalosti pre CNN starosta Ottawy Jim Watson. „Do dnešného dňa sme tu za celý rok zaznamenali len štyri vraždy.“ Minulý týždeň sa idylka skončila. Už v pondelok sa stal v Ottawe incident, pri ktorom neznámy útočník, údajne „radikál“, zabil autom jedného vojaka. A atentátnik spred pomníka, ktorý sa pokúsil spustiť krviprelievanie aj v parlamente, bol podľa dosiaľ známych výsledkov vyšetrovania tiež radikalizovaný moslim.
Je pre Kanadu hrozba domáceho terorizmu naozaj taká akútna? Na túto otázku si možno až donedávna odpovedali v Ottawe záporne, a tomu prispôsobovali aj úroveň bezpečnostných opatrení. Je napríklad záhadou, ako to, že po pondelkovom útoku na vojaka, aj keď s tým v stredu údajne nesúvisel, nebola minimálne v štátnych inštitúciách v Ottawe zvýšená ochrana. Ako to, že strelec sa vôbec dostal do budovy parlamentu? Pritom len krátko predtým zabil pri pomníku vojaka, takže v priebehu niekoľkých minút mala polícia možnosť – a azda aj povinnosť – upozorniť stráž v nie tak vzdialenom sídle zákonodarného zboru (kam sa útočník dostal peši), že sa niečo deje a treba aktivovať nejaký núdzový scenár? Nebyť duchaprítomného seržanta Kevina Vickersa, ktorý útočníka zastrelil, obetí mohlo byť ešte oveľa viac.
To, že domáci terorizmus bude aj problémom Kanady, sa dalo čakať. Kanada sa aktívne zúčastňuje na vojenských akciách proti Islamskému štátu, aj keď početne nie je jej angažmán taký silný ako napríklad zo strany USA. Zároveň má dosť silnú moslimskú komunitu.
Mimochodom, Ihsan Gardee, výkonný riaditeľ občianskej organizácie Národná rada kanadských moslimov útoky ihneď odsúdil. „Hoci ešte stále vychádzajú na svetlo jednotlivé podrobnosti, musíme zopakovať, že takéto zverské činy sa nedajú ničím ospravedlniť. Každému, kto vyjadruje, schvaľuje alebo akýmkoľvek spôsobom podporuje ideológie násilia, odkazujeme toto: vaše konanie vychádza z hrubého prekrútenia islamskej viery,“ povedal.
.sledovali ho, ale...
Pritom sa nedá povedať, že by kanadské úrady vôbec nesledovali svojich občanov, ktorí sa, ako sa to politicky korektne píše, „radikalizujú“. Ale aj tento fakt v prípade ottawského atentátnika vzbudzuje isté pochybnosti. Jeho totiž pod dohľadom mali. Naozaj sa nedalo čakať, že tento muž sa skôr či neskôr prejaví nebezpečným spôsobom?
Narodil sa v Kanade ako syn Bulgasema Zehafa, podnikateľa, ktorý žije v Montreale, no podľa všetkého v roku 2011 bojoval v Líbyi. Jeho matka je Susan Bibeauová, podpredsedníčka miestnej odbočky Kanadskej rady pre imigráciu a utečencov. Rodičia sa mu síce rozviedli, no svedectvá o jeho detstve hovoria, že obaja sa o syna riadne a láskyplne starali. V dospelosti však mal problémy s drogami, nezískal vzdelanie a bol aj zatknutý. Potom však podľa všetkého prekonal akési „osvietenie“ a zmysel života objavil v islame. Zároveň sa uňho prejavili čudácke sklony. Michael Zehaf-Bibeau začal navštevovať mešitu. Lenže aj v mešite pôsobilo jeho správanie rušivo, a keďže rušil pri modlitbách, starší ho požiadali, aby už radšej nechodil. Jeden jeho priateľ vypovedal, že Michael hovoril, ako ho prenasleduje diabol a duchovia. Neskôr sa podľa všetkého pokúsil vycestovať na Stredný východ, oficiálne preto, aby študoval islam a arabčinu, no kanadské úrady mu skonfiškovali pas.
Podľa spomínaného známeho sa pritom Zehaf-Bibeau stýkal dokonca aj s Hasibullahom Yusufzaiom, Vancouverčanom, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač, pretože vycestoval do Sýrie s úmyslom pripojiť sa k teroristickej organizácii. Do akej miery Yusufzai ovplyvnil myslenie Zehafa-Bibeaua, nie je zatiaľ jasné.
.koľko ich ešte je?
Zehaf-Bibeau teda pre oficiálne miesta nebol úplne anonymný. Bol natoľko podozrivý, aby ho z obáv, že sa zapojí do džihádu v zahraničí, zbavili pasu. (Pas v minulosti skonfiškovali aj mužovi, ktorý spáchal atentát na vojaka v pondelok a so Zehafom-Bibeauom údajne nespolupracoval.) A predsa nebol natoľko výnimočný, aby jeho aktivitám venovali ďalšiu pozornosť?
Možno to znamená, že podobných jednotlivcov, ktorí sa hocikedy môžu prejaviť podobne brutálne, má kanadská polícia na zozname veľa. Koľko takýchto ľudí, s problematickou minulosťou, psychickými ťažkosťami a nepredvídateľným správaním ešte chodí okolo nás? pýtajú sa šokovaní Kanaďania. Ottawa dostala ako budíček zo svojho sladkého sna o bezpečnosti krvavý kúpeľ. Kiežby bol posledný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.