Občania, ktorých ešte úplne neotupilo dianie na slovenskej politickej scéne, museli nedávno v médiách počúvať premiéra so značným počudovaním. Na výjazdovom rokovaní v Žiline vláda odpustila tomuto mestu 17,5-miliónový dlh za takzvanú kórejskú dedinu pre manažérov automobilky Kia. Kabinet vyčlenil milióny eur aj na ďalšie projekty v samosprávnom kraji. Premiér Robert Fico to komentoval pozoruhodne: „Chceme mestu Žilina pomôcť. A tu sa ukazuje, aké je nevyhnutné spolupracovať, aké je nevyhnutné, aby primátor a predseda samosprávneho kraja mali napojenie na vládne štruktúry alebo štruktúry Národnej rady SR. A práve takéto prepojenie, že pán primátor je súčasne aj poslancom NR SR, ale aj to, že sme spoločná politická štruktúra, umožnilo prijať takéto rozhodnutia, inak by tieto rozhodnutia boli prijímané veľmi ťažko.“
.podprahové signály
Slová Roberta Fica sa stretli s tvrdou kritikou opozície. Občanom premiér akoby vysielal signál: Sme pri moci, tak voľte našich kandidátov za starostov a primátorov, lebo iní u nás nič nevybavia. „V každej krajine na západ od nás, hádam s výnimkou Talianska, by predseda vlády po vyslovení takéhoto výroku skončil a jeho strana by komunálne voľby natvrdo prehrala,“ napísal poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) na svojom Facebooku. „Pred voľbami je to navyše úplne natvrdo vydieranie ľudí. To nemôžu slobodní občania akceptovať od nikoho a je jedno, ako sa volá.“
Rozhodnutie vlády odpustiť Žiline časť dlhu považuje za kontroverzné aj analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Matej Tunega: „Môže ísť o nebezpečný precedens pre ostatné samosprávy, ktoré majú tendenciu hospodáriť menej zodpovedne, kým naopak, tí šetrní môžu byť demotivovaní, lebo vidia, že inému je odpustený obrovský dlh len tak.“ Tunega spolupracoval na tvorbe internetového portálu o hospodárení obcí, miest a krajov obce.ineko.sk.
Tunega upozorňuje, že Žilina v posledných rokoch dokázala svoj dlh úspešne znižovať a zdalo sa pravdepodobné, že v roku 2014 alebo v roku 2015 by mohli dlh znížiť pod úroveň 60 percent svojich ročných rozpočtových príjmov aj bez pomoci vlády. Zaujímavé je tiež zasadiť objem dlhu, ktorý bol odpustený, do kontextu ďalších čísiel. Ku koncu roka 2013 mala Žilina dlh v celkovej výške takmer 38 miliónov eur, čo pri ročných bežných príjmoch okolo 50 miliónov eur predstavovalo dlh na úrovni 77 percent. Odpustenie časti dlhu vo výške 17,5 milióna eur znamená, že Žiline bola odpustená takmer polovica celého dlhu a že jej dlh bude zrazu predstavovať okolo 40 percent ročných príjmov. To je bezpečne pod zákonným limitom 60 percent. Pri takom veľkom odpustení dlhu môže mestu náhle klesnúť motivácia gazdovať hospodárne.
Hospodárenie mesta alebo obce môže pre občana, zaujímajúceho sa o svoju „polis“, predstavovať asi najlepšie kritérium, ako posudzovať prácu starostu, primátora či mestských poslancov. Ak je totiž v účtovníctve neporiadok, má to sprostredkovaný dopad aj na ďalšie oblasti – od kultúry a športu až po kosenie trávnikov či prevádzku osvetlenia v meste. Navyše, hospodárenie samospráv súvisí aj s hospodárením vlády, ktorá na mestá a obce hodila podstatnú časť konsolidácie verejných financií. S výnimkou rokov 2009 a 2010 samosprávy počas posledných siedmich rokov hospodárili prebytkovo. Avšak v spomenutých dvoch krízových rokoch došlo k nárastu zadlženia miest a obcí, vzhľadom na čo museli ich nové vedenia po posledných komunálnych voľbách obmedzovať výdavky.
„Údaje ukazujú, že samosprávy hospodária výrazne lepšie ako štát, a to bez ohľadu na to, či sa pozrieme na zadlženie, alebo vytvárané prebytky, prípadne deficity,“ vysvetľuje Tunega. Je však otázne, či samosprávy ešte majú kam uťahovať opasky. Kapitálové výdavky, teda ľudovo „peniaze investované do rozvoja“ za celú samosprávu dosiahli vrchol v roku 2010 (1,2 miliardy eur) a odvtedy klesajú. V roku 2013 tvorili len necelých 679 miliónov eur. Prirodzene, každá obec je iná. V tom lepšom prípade môže pokles kapitálových výdavkov znamenať len odloženie rozvojových projektov, v tom horšom chátranie existujúcej infraštruktúry. V každom prípade, vláda sa bude musieť viac spoliehať na šetrenie v ostatných častiach verejných financií. Alebo povedané inak: Vláda bude musieť viac šetriť sama na sebe.
.mesto na nohy
Podľa projektu INEKO sú päticou najlepšie hospodáriacich miest Kysucké Nové Mesto, Strážske, Nová Baňa, Leopoldov a Svätý Jur. Analytici sa tiež pozreli na to, ktoré z päťdesiatich najväčších slovenských miest dokázali v rokoch 2010 až 2013 najviac zlepšiť svoje hospodárenie. Tu sa zaskveli Trenčín, Trebišov a Lučenec. Samozrejme, pri tomto rebríčku treba dodať, že ľahšie je zlepšiť finančné zdravie mesta, ktoré sa na začiatku sledovaného obdobia nachádzalo v problémoch, než mesta, ktoré bolo a zostáva zdravé dlhodobo. No platí aj opak: Je veľmi ľahké zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké hodnotenie.
Primátor Trenčína Richard Rybníček zdedil pred štyrmi rokmi mesto s takmer 40-miliónovým dlhom. „Bolo to 137 percent bežných príjmov predošlého roka. Trenčín bol na pokraji nútenej správy,“ spomína dnes. Nútená správa by znamenala, že štát by vyslal úradníka, ktorý obmedzí funkcie mesta na minimum a dohliada na splácanie dlhov. Namiesto toho sa vedenie Trenčína pokúsilo o záchranu krajského mesta. „Museli sme radikálne znížiť bežné výdavky,“ vysvetľuje Rybníček. „Rok a pol sa kosilo minimálne. Vypli sme niektoré ulice od osvetlenia a odstavili vodu vo fontánach. Podobne sme sekali pri dotáciách na kultúru a šport.“ V bankách Trenčín reštrukturalizoval dlhy a musel predať aj časť svojho majetku. Vďaka týmto neľahkým opatreniam sa dlh mesta znížil z 39,7 milióna na 18,6 milióna eur.
Richard Rybníček oceňuje, že k naliehavej potrebe zlepšiť hospodárenie mesta sa konštruktívne postavili mestskí poslanci i občania. „Poslanci sa zachovali ako Trenčania, nie ako straníci,“ hovorí. „Veľa úsilia sme tiež vyvinuli, aby sme do diania vtiahli občanov mesta, informujúc ich, aká je situácia a čo sa s ňou chystáme robiť.“ Trenčín je dnes v stave, keď si už môže vziať úver: „No snažíme sa, aby suma zníženého dlhu v danom roku bola vyššia ako úver, ktorý si berieme.“
.rozprúdiť debatu
Na stránkach tohto časopisu sme už niekoľkokrát, najmä v článkoch Dušana Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, vyjadrili názor, že Slovensko nevyhnutne potrebuje doriešiť svoje fungovanie na komunálnej úrovni. Osobitnou úlohou je pretvoriť približne 2 900 obcí asi na 160 municipalít. Už dnes máme päť obcí, ktoré majú jednak málo, jednak prestarnutých obyvateľov, v dôsledku čoho v nich nikto nemá záujem ani len kandidovať za starostu. Na takú malú krajinu máme zbytočne veľa starostov a obecných poslancov.
Komunálne voľby sa tak stávajú príležitosťou, ako pritiahnuť pozornosť širokej verejnosti k lokálnym témam. Viaceré mimovládky pripravili svoje vlastné projekty, porovnávajúce samosprávy. Popri spomenutom internetovom portáli o hospodárení miest z dielne INEKO stojí za zmienku najmä projekt Transparency International Slovensko s názvom Otvorená samospráva 2014. Mestá a obce podľa TIS pomerne kvalitne komunikujú cez svoje webstránky či infožiadosti. Stúpa počet miest s etickým kódexom. No v oblasti predaja a prenájmu majetku stále majú resty. Zaujímavosťou je, že v priemere transparentnejšie sú mestá, ktoré vedú primátori s podporou pravicových strán, nasledujú tí s podporou ľavice a až za nimi skončili nezávislí.
Najotvorenejšími spomedzi stovky najväčších slovenských miest sú Martin, Prievidza a Rožňava. Naopak, v Sabinove, ktorý skončil na poslednom mieste, viedli výsledky k zvolaniu porady vedenia mesta primátorom, aby sa prijali opatrenia na zlepšenie informovania verejnosti. Na takýchto rebríčkoch miest je dobré, že podnecujú súťaživosť medzi primátormi. Prirodzene, všetci majú motiváciu, aby sa nabudúce pokúsili o lepšie umiestnenie pre svoje mesto.
Inou možnosťou je zaviazať kandidáta dopredu na funkciu v samospráve, aby po prípadnom zvolení presadzoval rozumné veci. Takto funguje internetový projekt Správni kandidáti, za ktorým je skupina organizácií pod vedením Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Kandidáti sa v rámci predvolebnej kampane môžu zaviazať na presadzovanie deviatich opatrení pre lepšiu samosprávu. S tým, že ak budú zvolení, majú rok na ich realizáciu. Následne bude tím expertov a miestnych aktivistov posudzovať, do akej miery sa im záväzok podarilo splniť. Medzi opatreniami sa nachádzajú efektívne verejné obstarávania, férové výberové konania na pracovné miesta v samospráve, odpolitizovanie obecných novín či otvorenosť mestských podnikov kontrole. Zatiaľ sa k cieľom projektu prihlásili približne dve stovky kandidátov.
Ak by teda meradlom mali byť internetové projekty, zamerané na územnú samosprávu, sme na najlepšej ceste k oživeniu záujmu verejnosti o komunálnu sféru. A tak je to dobre. Na mestá a obce sa totiž dá hľadieť aj ako na akési testovacie územia angažovaného občianstva. A platí, že čo sa občan o účasti na správe vecí verejných na komunálnej úrovni naučil – to akoby na celoštátnej úrovni našiel.
.podprahové signály
Slová Roberta Fica sa stretli s tvrdou kritikou opozície. Občanom premiér akoby vysielal signál: Sme pri moci, tak voľte našich kandidátov za starostov a primátorov, lebo iní u nás nič nevybavia. „V každej krajine na západ od nás, hádam s výnimkou Talianska, by predseda vlády po vyslovení takéhoto výroku skončil a jeho strana by komunálne voľby natvrdo prehrala,“ napísal poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) na svojom Facebooku. „Pred voľbami je to navyše úplne natvrdo vydieranie ľudí. To nemôžu slobodní občania akceptovať od nikoho a je jedno, ako sa volá.“
Rozhodnutie vlády odpustiť Žiline časť dlhu považuje za kontroverzné aj analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Matej Tunega: „Môže ísť o nebezpečný precedens pre ostatné samosprávy, ktoré majú tendenciu hospodáriť menej zodpovedne, kým naopak, tí šetrní môžu byť demotivovaní, lebo vidia, že inému je odpustený obrovský dlh len tak.“ Tunega spolupracoval na tvorbe internetového portálu o hospodárení obcí, miest a krajov obce.ineko.sk.
Tunega upozorňuje, že Žilina v posledných rokoch dokázala svoj dlh úspešne znižovať a zdalo sa pravdepodobné, že v roku 2014 alebo v roku 2015 by mohli dlh znížiť pod úroveň 60 percent svojich ročných rozpočtových príjmov aj bez pomoci vlády. Zaujímavé je tiež zasadiť objem dlhu, ktorý bol odpustený, do kontextu ďalších čísiel. Ku koncu roka 2013 mala Žilina dlh v celkovej výške takmer 38 miliónov eur, čo pri ročných bežných príjmoch okolo 50 miliónov eur predstavovalo dlh na úrovni 77 percent. Odpustenie časti dlhu vo výške 17,5 milióna eur znamená, že Žiline bola odpustená takmer polovica celého dlhu a že jej dlh bude zrazu predstavovať okolo 40 percent ročných príjmov. To je bezpečne pod zákonným limitom 60 percent. Pri takom veľkom odpustení dlhu môže mestu náhle klesnúť motivácia gazdovať hospodárne.
Hospodárenie mesta alebo obce môže pre občana, zaujímajúceho sa o svoju „polis“, predstavovať asi najlepšie kritérium, ako posudzovať prácu starostu, primátora či mestských poslancov. Ak je totiž v účtovníctve neporiadok, má to sprostredkovaný dopad aj na ďalšie oblasti – od kultúry a športu až po kosenie trávnikov či prevádzku osvetlenia v meste. Navyše, hospodárenie samospráv súvisí aj s hospodárením vlády, ktorá na mestá a obce hodila podstatnú časť konsolidácie verejných financií. S výnimkou rokov 2009 a 2010 samosprávy počas posledných siedmich rokov hospodárili prebytkovo. Avšak v spomenutých dvoch krízových rokoch došlo k nárastu zadlženia miest a obcí, vzhľadom na čo museli ich nové vedenia po posledných komunálnych voľbách obmedzovať výdavky.
„Údaje ukazujú, že samosprávy hospodária výrazne lepšie ako štát, a to bez ohľadu na to, či sa pozrieme na zadlženie, alebo vytvárané prebytky, prípadne deficity,“ vysvetľuje Tunega. Je však otázne, či samosprávy ešte majú kam uťahovať opasky. Kapitálové výdavky, teda ľudovo „peniaze investované do rozvoja“ za celú samosprávu dosiahli vrchol v roku 2010 (1,2 miliardy eur) a odvtedy klesajú. V roku 2013 tvorili len necelých 679 miliónov eur. Prirodzene, každá obec je iná. V tom lepšom prípade môže pokles kapitálových výdavkov znamenať len odloženie rozvojových projektov, v tom horšom chátranie existujúcej infraštruktúry. V každom prípade, vláda sa bude musieť viac spoliehať na šetrenie v ostatných častiach verejných financií. Alebo povedané inak: Vláda bude musieť viac šetriť sama na sebe.
.mesto na nohy
Podľa projektu INEKO sú päticou najlepšie hospodáriacich miest Kysucké Nové Mesto, Strážske, Nová Baňa, Leopoldov a Svätý Jur. Analytici sa tiež pozreli na to, ktoré z päťdesiatich najväčších slovenských miest dokázali v rokoch 2010 až 2013 najviac zlepšiť svoje hospodárenie. Tu sa zaskveli Trenčín, Trebišov a Lučenec. Samozrejme, pri tomto rebríčku treba dodať, že ľahšie je zlepšiť finančné zdravie mesta, ktoré sa na začiatku sledovaného obdobia nachádzalo v problémoch, než mesta, ktoré bolo a zostáva zdravé dlhodobo. No platí aj opak: Je veľmi ľahké zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké hodnotenie.
Primátor Trenčína Richard Rybníček zdedil pred štyrmi rokmi mesto s takmer 40-miliónovým dlhom. „Bolo to 137 percent bežných príjmov predošlého roka. Trenčín bol na pokraji nútenej správy,“ spomína dnes. Nútená správa by znamenala, že štát by vyslal úradníka, ktorý obmedzí funkcie mesta na minimum a dohliada na splácanie dlhov. Namiesto toho sa vedenie Trenčína pokúsilo o záchranu krajského mesta. „Museli sme radikálne znížiť bežné výdavky,“ vysvetľuje Rybníček. „Rok a pol sa kosilo minimálne. Vypli sme niektoré ulice od osvetlenia a odstavili vodu vo fontánach. Podobne sme sekali pri dotáciách na kultúru a šport.“ V bankách Trenčín reštrukturalizoval dlhy a musel predať aj časť svojho majetku. Vďaka týmto neľahkým opatreniam sa dlh mesta znížil z 39,7 milióna na 18,6 milióna eur.
Richard Rybníček oceňuje, že k naliehavej potrebe zlepšiť hospodárenie mesta sa konštruktívne postavili mestskí poslanci i občania. „Poslanci sa zachovali ako Trenčania, nie ako straníci,“ hovorí. „Veľa úsilia sme tiež vyvinuli, aby sme do diania vtiahli občanov mesta, informujúc ich, aká je situácia a čo sa s ňou chystáme robiť.“ Trenčín je dnes v stave, keď si už môže vziať úver: „No snažíme sa, aby suma zníženého dlhu v danom roku bola vyššia ako úver, ktorý si berieme.“
.rozprúdiť debatu
Na stránkach tohto časopisu sme už niekoľkokrát, najmä v článkoch Dušana Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, vyjadrili názor, že Slovensko nevyhnutne potrebuje doriešiť svoje fungovanie na komunálnej úrovni. Osobitnou úlohou je pretvoriť približne 2 900 obcí asi na 160 municipalít. Už dnes máme päť obcí, ktoré majú jednak málo, jednak prestarnutých obyvateľov, v dôsledku čoho v nich nikto nemá záujem ani len kandidovať za starostu. Na takú malú krajinu máme zbytočne veľa starostov a obecných poslancov.
Komunálne voľby sa tak stávajú príležitosťou, ako pritiahnuť pozornosť širokej verejnosti k lokálnym témam. Viaceré mimovládky pripravili svoje vlastné projekty, porovnávajúce samosprávy. Popri spomenutom internetovom portáli o hospodárení miest z dielne INEKO stojí za zmienku najmä projekt Transparency International Slovensko s názvom Otvorená samospráva 2014. Mestá a obce podľa TIS pomerne kvalitne komunikujú cez svoje webstránky či infožiadosti. Stúpa počet miest s etickým kódexom. No v oblasti predaja a prenájmu majetku stále majú resty. Zaujímavosťou je, že v priemere transparentnejšie sú mestá, ktoré vedú primátori s podporou pravicových strán, nasledujú tí s podporou ľavice a až za nimi skončili nezávislí.
Najotvorenejšími spomedzi stovky najväčších slovenských miest sú Martin, Prievidza a Rožňava. Naopak, v Sabinove, ktorý skončil na poslednom mieste, viedli výsledky k zvolaniu porady vedenia mesta primátorom, aby sa prijali opatrenia na zlepšenie informovania verejnosti. Na takýchto rebríčkoch miest je dobré, že podnecujú súťaživosť medzi primátormi. Prirodzene, všetci majú motiváciu, aby sa nabudúce pokúsili o lepšie umiestnenie pre svoje mesto.
Inou možnosťou je zaviazať kandidáta dopredu na funkciu v samospráve, aby po prípadnom zvolení presadzoval rozumné veci. Takto funguje internetový projekt Správni kandidáti, za ktorým je skupina organizácií pod vedením Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Kandidáti sa v rámci predvolebnej kampane môžu zaviazať na presadzovanie deviatich opatrení pre lepšiu samosprávu. S tým, že ak budú zvolení, majú rok na ich realizáciu. Následne bude tím expertov a miestnych aktivistov posudzovať, do akej miery sa im záväzok podarilo splniť. Medzi opatreniami sa nachádzajú efektívne verejné obstarávania, férové výberové konania na pracovné miesta v samospráve, odpolitizovanie obecných novín či otvorenosť mestských podnikov kontrole. Zatiaľ sa k cieľom projektu prihlásili približne dve stovky kandidátov.
Ak by teda meradlom mali byť internetové projekty, zamerané na územnú samosprávu, sme na najlepšej ceste k oživeniu záujmu verejnosti o komunálnu sféru. A tak je to dobre. Na mestá a obce sa totiž dá hľadieť aj ako na akési testovacie územia angažovaného občianstva. A platí, že čo sa občan o účasti na správe vecí verejných na komunálnej úrovni naučil – to akoby na celoštátnej úrovni našiel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.