.v prvej polovici tohto roka dostalo Slovensko z Bruselu studenú sprchu: európski úradníci nám pozastavili čerpanie peňazí z eurofondov za stovky miliónov eur. Dôvodom boli najmä pochybenia pri verejných súťažiach či predražené projekty. Keďže úradníci slovenského ministerstva financií ich prehliadli, Brusel nám zablokoval platby vo všetkých operačných programoch. Medzičasom síce uvoľnil peniaze v štyroch z deviatich programov, zvyšných päť je však stále zablokovaných. Spôsob, akým sa niekedy na Slovensku predstiera férová súťaž, totiž vyráža dych. Modelovým príkladom môže byť aj rekonštrukcia jednej základnej školy v Bytči počas prvej vlády Roberta Fica.
.zákulisné dohody
V roku 2008 vypísalo mesto Bytča výberové konanie na stavebné práce, spojené s opravou spomínanej školy. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo na projekt vyčlenených viac ako 1,7 milióna eur. Mesto však sumu postupne navyšovalo, s čím mali problém viacerí poslanci. Napokon presiahla dva milióny eur: rozdiel vo výške 350-tisíc eur muselo víťazovi tendra preplatiť mesto Bytča.
Neštandardný bol už spôsob výberu organizátora súťaže – spoločnosti Mestský investorský útvar (MiÚ), ktorej akcionárom je aj mesto Žilina, zastúpené primátorom. V tom čase ním bol predseda SNS Ján Slota. Firma MiÚ totiž poslala vtedajšiemu primátorovi Bytče Petrovi Korcovi zoznam troch spoločností, na ktoré sa má v tejto veci obrátiť, vrátane samotnej firmy MiÚ. List bol síce neskôr zničený, jeho kópia však prišla 14. apríla 2009 na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF). Anonym zároveň upozornil, že registračné číslo aj názov listu zostali zaznamenané v elektronickom registri mesta Bytča.
Podľa neho bol zmanipulovaný aj tender na dodávateľa samotných stavebných prác za vyše dva milióny eur. „Primátor mesta Bytča sa zúčastnil na stretnutí v byte predsedu SNS v Žiline, na ktorom sa diskutovalo o záležitostiach, súvisiacich s verejným obstarávaním uvedeného projektu. Na stretnutí sa rozhodlo o predstieraní spravodlivej hospodárskej súťaže,” napísal anonym vyšetrovateľom úradu OLAF. To znamená, že firmy, ktoré sa prihlásili do verejnej súťaže, organizovanej spoločnosťou MiÚ, predložili svoje ponuky len formálne. Zákazku mala totiž získať spoločnosť DOSS zo Žiliny.
Riaditeľ MiÚ Miroslav Hromec to odmieta: „S pánom Slotom som o tejto veci nikdy nehovoril. Poznáme sa, ale nie sme kamaráti.” Bývalý primátor Bytče Korec tvrdí, že so Slotom sa v spomínanom byte nestretol. „Stretával som s ním štandardne, ako s primátorom krajského mesta.” Utajenú schôdzku s Korcom poprel aj Slota. „Je to absolútna hlúposť, nič o tom neviem,” povedal bývalý predseda SNS a okamžite zložil telefón. Záver vyšetrovateľov úradu OLAF, ktorí sa prípadom zaoberali viac ako štyri roky, je však jasný: tender bol zmanipulovaný a peniaze treba vrátiť.
.cenový kartel?
Pochybnosti vzbudila už samotná organizácia súťaže: spoločnosť MiÚ, blízka Slotovi, ju totiž vyhlásila dvakrát, keďže v prvom kole otvorili členovia komisie obálky s ponukami štyri hodiny pred vypršaním lehoty. Bývalý primátor Korec napriek tomu presadil, aby mala firma MiÚ pod palcom aj druhé kolo tendra. V druhom kole sa stala aj ďalšia „nemilá” vec: na obálkach s ponukami bol ako dátum doručenia uvedený 14. február 2009. Podľa zápisnice sa však otvárali o deň skôr. Korec nevedel tento rozpor vysvetliť: firma DOSS však vylúčila, že by poslala svoju ponuku po lehote.
Pozoruhodná bola aj cenová politika účastníkov tendra. Dve firmy – DOSS a CISS Martin – totiž predložili v druhom kole rovnaké ponuky ako v prvom. Ďalšie dve firmy – Hastra a RBR – ich dokonca zvýšili. A to aj napriek tomu, že poznali konkurenčné ponuky z prvého kola. V druhom kole bola navyše jediným kritériom pre výber dodávateľa cena. „Uchádzači preto nemohli získať viac bodov zachovaním pôvodnej ceny ani ponúknutím vyššej pokuty za oneskorenie termínu ukončenia stavebných prác,” konštatovali v správe vyšetrovatelia úradu OLAF. Riaditeľ MiÚ Hromec napriek tomu tvrdí, že súťaž bola korektná: „Uchádzači nám poslali ponuky a my sme ich vyhodnotili.”
Víťaz tendra – firma DOSS – priznala, že v minulosti spolupracovala s organizátorom súťaže, spoločnosťou MiÚ: a to tak, že firma MiÚ robila dozor na stavbách, ktoré realizovala spoločnosť DOSS. Firme DOSS sa darilo aj v meste Bytča, kde opravovala okrem školy aj kultúrny dom. Na otázku, prečo dala v obidvoch kolách tendra na rekonštrukciu školy rovnakú ponuku, jej spolumajiteľ Vladimír Očko neodpovedal: „Všetko bolo prešetrené, vyhrali sme legálne.” Vyšetrovateľom úradu OLAF tvrdil, že firma vraj na tom nebola tak zle, aby „potrebovala uspieť za každú cenu”. Podozrenia z manipulácie odmieta aj Milan Cibulka, spolumajiteľ firmy CISS Martin: „S nikým sme neboli dohodnutí.”
Prečo teda ponúkli – podobne ako spoločnosť DOSS – v obidvoch kolách rovnakú cenu? „Na to vám neviem odpovedať, bolo to pred šiestimi rokmi,” reagoval Cibulka. Vyšetrovatelia úradu OLAF zároveň upozornili, že firmy DOSS a CISS Martin poslali obstarávateľovi sčasti identickú žiadosť o účasť v tendri a súťažné podklady – vrátane rovnakej chyby na konci poslednej vety. Spoločnosť DOSS to nevedela vysvetliť, no pripustila, že mohlo dôjsť ku komunikácii administratívnych pracovníkov oboch firiem. „Poznám firmu DOSS, chodí do tých istých tendrov. Žiadne ponuky sme však spolu nevypracovali, ani s nimi nikdy nič nerealizovali,” tvrdí Milan Cibulka zo spoločnosti CISS Martin.
.rovnaké rozpočty
Zvyšných účastníkov tendra pozná aj Peter Miho zo spoločnosti RBR, ktorá predložila najdrahšiu ponuku: „Tie firmy sú v žilinskom regióne všeobecne známe, stretávame sa s nimi skoro vo všetkých súťažiach. Ale určite sme neboli dohodnutí, nám tie tendre veľmi nevychádzajú.” Prečo potom v druhom kole zvýšili cenu takmer o 70-tisíc eur? „Možno sa tam niečo upravilo, neviem. Bolo to dávno.” Ďalší účastník výberového konania – spoločnosť Hastra, ktorá navýšila cenu o vyše 45-tisíc eur – na otázky .týždňa nereagovala. S firmou Rekon, ktorá predložila druhú najdrahšiu ponuku, sa nám spojiť nepodarilo.
Vyšetrovatelia úradu OLAF si tiež všimli, že projektová dokumentácia k rekonštrukcii školy, ktorú vypracovala pre Bytču spoločnosť Arkon Atelier, sa stala súčasťou ponúk viacerých uchádzačov: „Štruktúrované rozpočty jednotlivých uchádzačov boli takmer identické, pokiaľ ide o použité sprievodné listy k rozpočtom, formuláre a tabuľky, ale najmä opakujúce sa preklepy – medzera pred dvojbodkou, dve bodky na mieste označenia dátumu a podobne.” Spolumajiteľ firmy Arkon Atelier Ladislav Balušík však tvrdí, že neboli v kontakte so žiadnym účastníkom tendra: „To sa nemalo stať, je to chyba obstarávateľa. My sme s nikým nič neokoordinovali. Nemáme dosah na to, ako sa s týmito dokumentmi ďalej manipuluje.”
Podobných formálnych chýb našli vyšetrovatelia úradu OLAF viac: dokumenty, ktoré odovzdali účastníci tendra, sa často líšili len štýlom písma či formátovaním. „Z analýzy súťažných podkladov vyplýva, že ponuky predložené uchádzačmi boli zmanipulované s cieľom vytvoriť zdanie súťaže v prospech vhodného uchádzača,” konštatoval OLAF. Podľa jeho vyšetrovateľov existuje vážne podozrenie, že do manipulácie bol zapojený aj organizátor súťaze – spoločnosť MiÚ. „Uchádzači zrejme svoje ponuky vypracovali v koordinácii s MiÚ, alebo že samotná spoločnosť MiÚ pripravila ponuky v mene uchádzačov.” OLAF konštatoval porušenie zákona aj smernice EÚ o verejnom obstarávaní, do úvahy podľa neho prichádza aj subvenčný podvod.
V septembri 2013 uzavrel vyšetrovanie s tým, že peniaze, ktoré boli vyčlenené na rekonštrukciu školy v Bytči, sa majú vrátiť do rozpočtu EÚ. „Odporučili sme generálnemu direktoriátu regionálnych politík pri EK, aby požiadali slovenskú stranu o nápravu. Tento proces práve prebieha. OLAF zároveň odporučil kompetentným na Slovensku, aby posúdili ďalšie právne úkony,” potvrdila .týždňu hovorkyňa OLAF Alina Burea. Prípadom sa následne začala zaoberať aj slovenská polícia. Dňa 17. januára 2014 začala trestné stíhanie pre podozrenie z machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Podľa vyšetrovateľa Ladislava Greguša totiž vypracovali účastníci tendra – v spoluprácu s MiÚ – svoje ponuky koordinovane, aby zvýhodnili firmu DOSS.
.slovenská klasika
Po necelých ôsmich mesiacoch – 12. septembra 2014 – však bolo trestné stíhanie prerušené. Podľa hovorkyne polície Denisy Baloghovej „neboli zistené také skutočnosti, ktoré by vyšetrovateľa oprávňovali vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, to znamená vzniesť obvinenie”. Mimochodom, Greguš: tento vyšetrovateľ sa zaoberá aj prípadom daňového podvodu za vyše 20 miliónov eur, do ktorého je zapletená aj spoločnosť Budamar Logistics blízka Smeru (.týždeň č.10/2014). Vedenie polície mu kauzu pridelilo po tom, ako z nej za zvláštnych okolností odvovalo rešpektovaných kriminalistov Jaroslava Ambróza a Ľubomíra Hláčika. Ani v prípade veľkej daňovej lúpeže Greguš dodnes nikoho obvinil, hoci trestné stíhanie sa začalo už v júli 2013.
Žilinský podnikateľ Martin Sukupčák, ktorý vlastnil úspešnú stavebnú firmu, tvrdí, že v stavebníctve je obrovská miera korupcie. Na otázku, koľko sa platí za víťazstvo v tendri, v júli 2014 v rozhovore pre .týždeň odpovedal: „V stavebníctve minimálne desať, ale sú aj extrémy. Raz sa ma jeden človek pýtal, či nechce naša firma stavať ambasádu v Berlíne. Podmienkou bolo, aby sme zaplatili 30-percentnú províziu.” Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo už nechodí Sukupčákova firma BCI do verejných súťaží. Rekonštrukcia základnej školy v Bytči bola navýšená o 20 percent (350-tisíc eur). Neexistuje síce dôkaz, že tieto peniaze išli na úplatky, no spôsob organizácie, priebeh aj výsledok tendra vzbudzujú vážne pochybnosti. Slovenská polícia to však, na rozdiel od OLAF-u, nevidí: zdá sa, že staré väzby medzi SNS a Smerom stále fungujú.
.zákulisné dohody
V roku 2008 vypísalo mesto Bytča výberové konanie na stavebné práce, spojené s opravou spomínanej školy. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo na projekt vyčlenených viac ako 1,7 milióna eur. Mesto však sumu postupne navyšovalo, s čím mali problém viacerí poslanci. Napokon presiahla dva milióny eur: rozdiel vo výške 350-tisíc eur muselo víťazovi tendra preplatiť mesto Bytča.
Neštandardný bol už spôsob výberu organizátora súťaže – spoločnosti Mestský investorský útvar (MiÚ), ktorej akcionárom je aj mesto Žilina, zastúpené primátorom. V tom čase ním bol predseda SNS Ján Slota. Firma MiÚ totiž poslala vtedajšiemu primátorovi Bytče Petrovi Korcovi zoznam troch spoločností, na ktoré sa má v tejto veci obrátiť, vrátane samotnej firmy MiÚ. List bol síce neskôr zničený, jeho kópia však prišla 14. apríla 2009 na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF). Anonym zároveň upozornil, že registračné číslo aj názov listu zostali zaznamenané v elektronickom registri mesta Bytča.
Podľa neho bol zmanipulovaný aj tender na dodávateľa samotných stavebných prác za vyše dva milióny eur. „Primátor mesta Bytča sa zúčastnil na stretnutí v byte predsedu SNS v Žiline, na ktorom sa diskutovalo o záležitostiach, súvisiacich s verejným obstarávaním uvedeného projektu. Na stretnutí sa rozhodlo o predstieraní spravodlivej hospodárskej súťaže,” napísal anonym vyšetrovateľom úradu OLAF. To znamená, že firmy, ktoré sa prihlásili do verejnej súťaže, organizovanej spoločnosťou MiÚ, predložili svoje ponuky len formálne. Zákazku mala totiž získať spoločnosť DOSS zo Žiliny.
Riaditeľ MiÚ Miroslav Hromec to odmieta: „S pánom Slotom som o tejto veci nikdy nehovoril. Poznáme sa, ale nie sme kamaráti.” Bývalý primátor Bytče Korec tvrdí, že so Slotom sa v spomínanom byte nestretol. „Stretával som s ním štandardne, ako s primátorom krajského mesta.” Utajenú schôdzku s Korcom poprel aj Slota. „Je to absolútna hlúposť, nič o tom neviem,” povedal bývalý predseda SNS a okamžite zložil telefón. Záver vyšetrovateľov úradu OLAF, ktorí sa prípadom zaoberali viac ako štyri roky, je však jasný: tender bol zmanipulovaný a peniaze treba vrátiť.
.cenový kartel?
Pochybnosti vzbudila už samotná organizácia súťaže: spoločnosť MiÚ, blízka Slotovi, ju totiž vyhlásila dvakrát, keďže v prvom kole otvorili členovia komisie obálky s ponukami štyri hodiny pred vypršaním lehoty. Bývalý primátor Korec napriek tomu presadil, aby mala firma MiÚ pod palcom aj druhé kolo tendra. V druhom kole sa stala aj ďalšia „nemilá” vec: na obálkach s ponukami bol ako dátum doručenia uvedený 14. február 2009. Podľa zápisnice sa však otvárali o deň skôr. Korec nevedel tento rozpor vysvetliť: firma DOSS však vylúčila, že by poslala svoju ponuku po lehote.
Pozoruhodná bola aj cenová politika účastníkov tendra. Dve firmy – DOSS a CISS Martin – totiž predložili v druhom kole rovnaké ponuky ako v prvom. Ďalšie dve firmy – Hastra a RBR – ich dokonca zvýšili. A to aj napriek tomu, že poznali konkurenčné ponuky z prvého kola. V druhom kole bola navyše jediným kritériom pre výber dodávateľa cena. „Uchádzači preto nemohli získať viac bodov zachovaním pôvodnej ceny ani ponúknutím vyššej pokuty za oneskorenie termínu ukončenia stavebných prác,” konštatovali v správe vyšetrovatelia úradu OLAF. Riaditeľ MiÚ Hromec napriek tomu tvrdí, že súťaž bola korektná: „Uchádzači nám poslali ponuky a my sme ich vyhodnotili.”
Víťaz tendra – firma DOSS – priznala, že v minulosti spolupracovala s organizátorom súťaže, spoločnosťou MiÚ: a to tak, že firma MiÚ robila dozor na stavbách, ktoré realizovala spoločnosť DOSS. Firme DOSS sa darilo aj v meste Bytča, kde opravovala okrem školy aj kultúrny dom. Na otázku, prečo dala v obidvoch kolách tendra na rekonštrukciu školy rovnakú ponuku, jej spolumajiteľ Vladimír Očko neodpovedal: „Všetko bolo prešetrené, vyhrali sme legálne.” Vyšetrovateľom úradu OLAF tvrdil, že firma vraj na tom nebola tak zle, aby „potrebovala uspieť za každú cenu”. Podozrenia z manipulácie odmieta aj Milan Cibulka, spolumajiteľ firmy CISS Martin: „S nikým sme neboli dohodnutí.”
Prečo teda ponúkli – podobne ako spoločnosť DOSS – v obidvoch kolách rovnakú cenu? „Na to vám neviem odpovedať, bolo to pred šiestimi rokmi,” reagoval Cibulka. Vyšetrovatelia úradu OLAF zároveň upozornili, že firmy DOSS a CISS Martin poslali obstarávateľovi sčasti identickú žiadosť o účasť v tendri a súťažné podklady – vrátane rovnakej chyby na konci poslednej vety. Spoločnosť DOSS to nevedela vysvetliť, no pripustila, že mohlo dôjsť ku komunikácii administratívnych pracovníkov oboch firiem. „Poznám firmu DOSS, chodí do tých istých tendrov. Žiadne ponuky sme však spolu nevypracovali, ani s nimi nikdy nič nerealizovali,” tvrdí Milan Cibulka zo spoločnosti CISS Martin.
.rovnaké rozpočty
Zvyšných účastníkov tendra pozná aj Peter Miho zo spoločnosti RBR, ktorá predložila najdrahšiu ponuku: „Tie firmy sú v žilinskom regióne všeobecne známe, stretávame sa s nimi skoro vo všetkých súťažiach. Ale určite sme neboli dohodnutí, nám tie tendre veľmi nevychádzajú.” Prečo potom v druhom kole zvýšili cenu takmer o 70-tisíc eur? „Možno sa tam niečo upravilo, neviem. Bolo to dávno.” Ďalší účastník výberového konania – spoločnosť Hastra, ktorá navýšila cenu o vyše 45-tisíc eur – na otázky .týždňa nereagovala. S firmou Rekon, ktorá predložila druhú najdrahšiu ponuku, sa nám spojiť nepodarilo.
Vyšetrovatelia úradu OLAF si tiež všimli, že projektová dokumentácia k rekonštrukcii školy, ktorú vypracovala pre Bytču spoločnosť Arkon Atelier, sa stala súčasťou ponúk viacerých uchádzačov: „Štruktúrované rozpočty jednotlivých uchádzačov boli takmer identické, pokiaľ ide o použité sprievodné listy k rozpočtom, formuláre a tabuľky, ale najmä opakujúce sa preklepy – medzera pred dvojbodkou, dve bodky na mieste označenia dátumu a podobne.” Spolumajiteľ firmy Arkon Atelier Ladislav Balušík však tvrdí, že neboli v kontakte so žiadnym účastníkom tendra: „To sa nemalo stať, je to chyba obstarávateľa. My sme s nikým nič neokoordinovali. Nemáme dosah na to, ako sa s týmito dokumentmi ďalej manipuluje.”
Podobných formálnych chýb našli vyšetrovatelia úradu OLAF viac: dokumenty, ktoré odovzdali účastníci tendra, sa často líšili len štýlom písma či formátovaním. „Z analýzy súťažných podkladov vyplýva, že ponuky predložené uchádzačmi boli zmanipulované s cieľom vytvoriť zdanie súťaže v prospech vhodného uchádzača,” konštatoval OLAF. Podľa jeho vyšetrovateľov existuje vážne podozrenie, že do manipulácie bol zapojený aj organizátor súťaze – spoločnosť MiÚ. „Uchádzači zrejme svoje ponuky vypracovali v koordinácii s MiÚ, alebo že samotná spoločnosť MiÚ pripravila ponuky v mene uchádzačov.” OLAF konštatoval porušenie zákona aj smernice EÚ o verejnom obstarávaní, do úvahy podľa neho prichádza aj subvenčný podvod.
V septembri 2013 uzavrel vyšetrovanie s tým, že peniaze, ktoré boli vyčlenené na rekonštrukciu školy v Bytči, sa majú vrátiť do rozpočtu EÚ. „Odporučili sme generálnemu direktoriátu regionálnych politík pri EK, aby požiadali slovenskú stranu o nápravu. Tento proces práve prebieha. OLAF zároveň odporučil kompetentným na Slovensku, aby posúdili ďalšie právne úkony,” potvrdila .týždňu hovorkyňa OLAF Alina Burea. Prípadom sa následne začala zaoberať aj slovenská polícia. Dňa 17. januára 2014 začala trestné stíhanie pre podozrenie z machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Podľa vyšetrovateľa Ladislava Greguša totiž vypracovali účastníci tendra – v spoluprácu s MiÚ – svoje ponuky koordinovane, aby zvýhodnili firmu DOSS.
.slovenská klasika
Po necelých ôsmich mesiacoch – 12. septembra 2014 – však bolo trestné stíhanie prerušené. Podľa hovorkyne polície Denisy Baloghovej „neboli zistené také skutočnosti, ktoré by vyšetrovateľa oprávňovali vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, to znamená vzniesť obvinenie”. Mimochodom, Greguš: tento vyšetrovateľ sa zaoberá aj prípadom daňového podvodu za vyše 20 miliónov eur, do ktorého je zapletená aj spoločnosť Budamar Logistics blízka Smeru (.týždeň č.10/2014). Vedenie polície mu kauzu pridelilo po tom, ako z nej za zvláštnych okolností odvovalo rešpektovaných kriminalistov Jaroslava Ambróza a Ľubomíra Hláčika. Ani v prípade veľkej daňovej lúpeže Greguš dodnes nikoho obvinil, hoci trestné stíhanie sa začalo už v júli 2013.
Žilinský podnikateľ Martin Sukupčák, ktorý vlastnil úspešnú stavebnú firmu, tvrdí, že v stavebníctve je obrovská miera korupcie. Na otázku, koľko sa platí za víťazstvo v tendri, v júli 2014 v rozhovore pre .týždeň odpovedal: „V stavebníctve minimálne desať, ale sú aj extrémy. Raz sa ma jeden človek pýtal, či nechce naša firma stavať ambasádu v Berlíne. Podmienkou bolo, aby sme zaplatili 30-percentnú províziu.” Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo už nechodí Sukupčákova firma BCI do verejných súťaží. Rekonštrukcia základnej školy v Bytči bola navýšená o 20 percent (350-tisíc eur). Neexistuje síce dôkaz, že tieto peniaze išli na úplatky, no spôsob organizácie, priebeh aj výsledok tendra vzbudzujú vážne pochybnosti. Slovenská polícia to však, na rozdiel od OLAF-u, nevidí: zdá sa, že staré väzby medzi SNS a Smerom stále fungujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.