Namojdušu sa polepším. Aký by to bol Nový rok bez predsavzatí. Inak, to slovo je zradné. Predsavzatie. Dá sa s ním pohrať. Nič tam nebolo a on si predsa vzal.
Alebo: predsavzal si, že si predsa vezme, aj keď ho neponúkajú. Takže ak si predsa vzal, hoci ho neponúkali, čo všetko by pobral, keby ho ponúkli? A keby si predsa nevzal, aj keby ho núkali, tak by to potom nebolo predsavzatie, ale predsanevzatie? Aké predsanevzatia máte do Nového roka? Nebudem už kradnúť. Stačilo. Človek by mal poznať mieru. Kradnúť – prosím, ale kultúrne. S vkusom. V rukavičkách. Aby sa kradlo, ale aby to tak nevyzeralo. Aby to vyzeralo skôr naopak. Nie že sa kradne, ale že sa dáva. To je kultúra! To treba dokázať! Na to je jednotlivec krátky. To dokáže len kolektívny orgán. Napríklad štát. Má na to páky aj mozgy. My jednotlivci môžeme akurát závidieť a kradnúť individuálne. S rizikom, že nás prichytí. Kto? No predsa štát.
Dáva dobrý pozor, aby sa nekradlo jednotlivo. Rozkradlo by sa všetko a štátu by už neostalo. Chudobný štát – hotová opica, povedala by moja stará mama. Ale nechajme štát štátom a vráťme sa k môjmu predsavzatiu. Namojdušu sa polepším. Budem pravidelne chodiť do posilňovne, už som chcel napísať, že pravidelne trikrát do týždňa, ale v poslednej chvíli som sa spätil a napísal som len pravidelne, lebo to môže byť aj raz do roka. A na budúci rok znova. A tak ďalej, až do úplného vyčerpania. Kúpil som si za tým účelom /nádherný administratívny zvrat/ permanentku (väčšinou to volajú pernamentka, podľa vzoru pantomína) na desať návštev. Takže nasledujúcich desať rokov mám o posilňovanie postarané. Ďalšie predsavzatie – začnem sa zdokonaľovať v anglickom jazyku. To je pre mňa hračka. Začínam sa v ňom zdokonaľovať už asi šesťdesiat rokov, tak prečo by som v tom nepokračoval? Je to nikdy sa nekončiaci proces. Je to proces stále sa začínajúci. Nebudem sa zbytočne dívať na televíziu. Teraz vidím, že slovko „zbytočne“ tam nesedí. Nedívať sa na televíziu zbytočne znamená nedívať sa na ňu vôbec. A to je predsa len riziko. Čo ak by mi dačo ušlo? Na druhej strane – ujsť mi môže, aj keď sa nedívam na televíziu. Ale to sem nepatrí. Takže – dívať sa na televíziu, ale nepriznať to. Alebo nazerať len tak úchytkom, okoloidúc. Postávať pred televízorom. Nepoužívať diaľkový ovládač v nádeji, že naďabíte na čosi výnimočné. V tomto prípade nádej umiera prvá. A napokon – striedmosť v jedle a pití alkoholických nápojov. To sú moje predsavzatia. Vŕta mi v hlave, čo budem celý rok robiť bez televízie, žrádla a chľastu? Poskakovať raz do roka v posilňovni? Už viem! Začnem sa konečne zdokonaľovať v angličtine. Happy New year, dear readers! Your writer.
Alebo: predsavzal si, že si predsa vezme, aj keď ho neponúkajú. Takže ak si predsa vzal, hoci ho neponúkali, čo všetko by pobral, keby ho ponúkli? A keby si predsa nevzal, aj keby ho núkali, tak by to potom nebolo predsavzatie, ale predsanevzatie? Aké predsanevzatia máte do Nového roka? Nebudem už kradnúť. Stačilo. Človek by mal poznať mieru. Kradnúť – prosím, ale kultúrne. S vkusom. V rukavičkách. Aby sa kradlo, ale aby to tak nevyzeralo. Aby to vyzeralo skôr naopak. Nie že sa kradne, ale že sa dáva. To je kultúra! To treba dokázať! Na to je jednotlivec krátky. To dokáže len kolektívny orgán. Napríklad štát. Má na to páky aj mozgy. My jednotlivci môžeme akurát závidieť a kradnúť individuálne. S rizikom, že nás prichytí. Kto? No predsa štát.
Dáva dobrý pozor, aby sa nekradlo jednotlivo. Rozkradlo by sa všetko a štátu by už neostalo. Chudobný štát – hotová opica, povedala by moja stará mama. Ale nechajme štát štátom a vráťme sa k môjmu predsavzatiu. Namojdušu sa polepším. Budem pravidelne chodiť do posilňovne, už som chcel napísať, že pravidelne trikrát do týždňa, ale v poslednej chvíli som sa spätil a napísal som len pravidelne, lebo to môže byť aj raz do roka. A na budúci rok znova. A tak ďalej, až do úplného vyčerpania. Kúpil som si za tým účelom /nádherný administratívny zvrat/ permanentku (väčšinou to volajú pernamentka, podľa vzoru pantomína) na desať návštev. Takže nasledujúcich desať rokov mám o posilňovanie postarané. Ďalšie predsavzatie – začnem sa zdokonaľovať v anglickom jazyku. To je pre mňa hračka. Začínam sa v ňom zdokonaľovať už asi šesťdesiat rokov, tak prečo by som v tom nepokračoval? Je to nikdy sa nekončiaci proces. Je to proces stále sa začínajúci. Nebudem sa zbytočne dívať na televíziu. Teraz vidím, že slovko „zbytočne“ tam nesedí. Nedívať sa na televíziu zbytočne znamená nedívať sa na ňu vôbec. A to je predsa len riziko. Čo ak by mi dačo ušlo? Na druhej strane – ujsť mi môže, aj keď sa nedívam na televíziu. Ale to sem nepatrí. Takže – dívať sa na televíziu, ale nepriznať to. Alebo nazerať len tak úchytkom, okoloidúc. Postávať pred televízorom. Nepoužívať diaľkový ovládač v nádeji, že naďabíte na čosi výnimočné. V tomto prípade nádej umiera prvá. A napokon – striedmosť v jedle a pití alkoholických nápojov. To sú moje predsavzatia. Vŕta mi v hlave, čo budem celý rok robiť bez televízie, žrádla a chľastu? Poskakovať raz do roka v posilňovni? Už viem! Začnem sa konečne zdokonaľovať v angličtine. Happy New year, dear readers! Your writer.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.