Mynardová v ten deň plánuje užiť tabletku, ktorú dostala od lekárov, pretože si chce zvoliť okamih vlastnej smrti, vyhnúť sa hospicu a utrpeniu, ktoré jej môže ešte spôsobiť mozgový nádor. Jej príbeh – ktorý obletel svet – hovorí o tom, že Brittany chce prehltnúť tabletku a zomrieť tak, ako si to sama vyberie: v jej vlastnej izbe, s manželom po boku, s obľúbenou hudbou v pozadí. Brittany dodáva, že ešte pred smrťou chce viesť kampaň za to, aby mal každý Američan právo na asistovanú samovraždu.
Včera som si prečítala príbeh Brittany Maynardovej a moja priateľka Kara Tippettsová mi poslala e-mail. Kare v tridsiatich šiestich rokoch diagnostikovali rakovinu prsníka. Má štyri malé deti. Dva roky po prvej diagnóze s rakovinou stále bojuje, tá však prekročila mozgovo-krvnú bariéru a metastázovala do celého tela. Od začiatku som čítala o Karinej ceste a hlboko na mňa zapôsobila jej odvaha prijať život, aký je. Kara teraz pripája svoj hlas do tejto celonárodnej diskusie o asistovanej samovražde.
.list od Kary pre Brittany
Milá Brittany Maynardová, dnes som si s mojou najlepšou kamarátkou prečítala tvoj príbeh a šlo mi puknúť srdce. Bolí ma čo i len pomyslenie, že máš mozgový nádor v neliečiteľnom štádiu, že ti lekár dáva len šesť mesiacov života, a to si len nedávno oslávila 29. narodeniny. S ťažkým srdcom som odišla z domu a zamierila k svojmu onkológovi. Aj ja totiž zomieram.
Sadli sme si s mojím lekárom a dlho sme utrápene rozoberali tvoj príbeh. Ticho, s účasťou sme hovorili o tej ťažkej ceste, po ktorej máš ísť. Vrátila som sa domov, spolu s priateľkou sme sa posadili na posteľ, kde spáva moje päťročné dieťa, a modlili sme sa za teba. Modlili sme sa, aby si moje slová začula tak, ako prichádzajú – z miesta v mojom srdci, ktoré je plné nehy, krásy a bolesti.
Modlili sme sa, aby si začula moje slová z miesta, kde sídli nežná láska a poznanie. Lebo viem, aké to je, keď pozeráš na obzor svojho života, ktorý ti kedysi pripadal nekonečný, a jasne vidíš jeho obmedzenie.
Prosím, vypočuj si tieto slová zo srdca, ktoré k tebe cíti len a len lásku.
Brittany, tvoj život má význam, tvoj príbeh má význam a aj tvoje utrpenie má význam. Ďakujem ti, že si vystúpila zo svojho súkromia a svoj príbeh predostrela svetu. Vidíme teba, tvoj život a na svete je nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa z lásky k tebe modlia, aby si zmenila svoje rozhodnutie.
Brittany, aj ja ťa mám nesmierne rada a je mi ľúto, že zomieraš. Je mi ľúto, že ty aj ja musíme kráčať po ceste, ktorá nám pripadá neschodná.
Je dobre, že si vyrozprávala svoj príbeh. Pre našu kultúru je dobré, keď sa dozvie, čo sa v Oregone odohráva. Táto diskusia sa musí premiestniť z ticha, z kútov do centra a do svetla. Vďaka ti za to, že si to dokázala, keď si si pred nami otvorila srdce. Je to neuveriteľne dôležité.
V niečom sa však nezhodneme. Utrpenie neznamená neprítomnosť dobra, neprítomnosť krásy, ale azda môže byť miestom, kde človek spozná pravú krásu. Keď si sama zvolíš smrť, oberieš tých, ktorí ťa s toľkou nehou ľúbia, o príležitosť stretnúť sa s tebou v tvojich posledných chvíľach a dať ti lásku vtedy, keď naposledy vydýchneš.
Keď som tak sedela na posteli svojej malej a modlila som sa za teba, uvažovala som, či sa vôbec dá pochopiť a predstaviť, že jedného dňa bude príbeh mojej dcéry istým spôsobom ovenčený krásou práve preto, že bola svedkom môjho odchodu z tohto sveta.
Ten posledný bozk, posledný láskyplný dotyk, posledný výdych, to všetko má svoj význam – no my by sme naozaj nemali rozhodovať o tom, kedy ten posledný výdych príde.
Ježiš vie o tom, ako ťažko sa lúčim, a sprevádza ma pri umieraní. Moje srdce túži, aby si ho vo svojom umieraní spoznala aj ty. Lebo on svojou smrťou ochránil môj život. Môj život, ktorý príde po tomto živote.
Brittany, ak človek verí, že Ježiš nesie, chráni a oslobodzuje naše srdcia, prestane vnímať smrť ako umieranie. Moje srdce túži, aby si spoznala túto pravdu, túto lásku, tento večný život.
Lebo tebe nahovorili niečo, čo nie je pravda. Je to strašná lož – že tvoje umieranie bude úplne bez krásy. Že utrpenie bude príliš veľké.
Dnes som o tvojom umieraní hovorila so svojím onkológom. Hovorila som aj o svojom umieraní a o krásnom partnerskom vzťahu, ktorý so svojimi lekármi mám. Tento vzťah ma podoprie v mojej poslednej chvíli, vďaka tomuto vzťahu budem obklopená nežnou starostlivosťou. Lekári dvetisíc rokov žili s krásnym poslaním chrániť život a láskyplne, milosrdne pomáhať pacientom, ktorí umierajú.
Lekár, ktorý ti predpísal tabletku, čo pri sebe nosíš, tabletku, čo urýchli tvoj posledný výdych, zavrhol Hippokratovu prísahu, ktorá obsahuje zásadu neubližovania. Zavrhol prísahu, ktorá chráni náš život aj krásu nášho umierania.
Niektorí ľudia hovoria o nás, ktorí veríme v Ježiša, tak, akoby sme boli neláskaví, akoby sme ťa nemilovali. Prosím, odpusť nám tie hlasy, ktoré sa ti zdajú príliš tvrdé, akoby kričali z nemilujúceho srdca. Ja hovorím potichu, šeptom prosím, šeptom z milujúceho srdca – prosím ťa, vypočuj ten hlas a nevezmi si tú tabletku. Áno, tvoje umieranie bude ťažké, ale nebude úplne zbavené krásy. Prosím, môžeš mi v tomto dôverovať? Je to pravda.
No ešte väčšmi ťa prosím, aby si z môjho srdca prijala správu, že ťa Ježiš miluje. Miluje ťa. Naozaj. Zomrel strašnou smrťou na kríži, aby si ho aj ty dnes mohla spoznať, aby sme už nežili ani neumierali bez neho. Zomrel, jeho smrť je skutočnosť, nie je to výmysel.
Zomrel a o tri dni zvíťazil nad smrťou. Zvíťazil nad tou smrťou, ktorej čelíme ja aj ty, my obe s rakovinou. Túži ťa viesť ako dobrý pastier aj počas tvojho umierania, a darovať ti večný život. Hojný život.
Pre nás všetkých, ktorí žijeme, je totiž najzásadnejšia jedna otázka – pretože jedného dňa nás všetkých čaká smrť. Tá otázka znie, kto je Ježiš a čo má spoločné s mojím umieraním? Prosím ťa, nevezmi si tú tabletku, kým si tú otázku nepoložíš. Všetci si ju musíme položiť, pretože všetci sme na ceste k smrti.
Nedávno som napísala knihu Najťažší pokoj a píšem aj blog o ceste životom, ceste k poslednému výdychu. Nie je to len príbeh o umieraní na rakovinu. Je to kniha pre každého z nás, kto ešte môže dýchať, tešiť sa zo svojho života a čo najpokojnejšie hľadieť v ústrety svojmu umieraniu. Žiť vo veľkej láske a v tejto láske zakúsiť aj svoj koniec.
Ale čo tam po knihe! Ja sama by som hneď zajtra nasadla na lietadlo, stretla sa s tebou, vyrozprávala ti svoj krásny a smutný príbeh a vypočula si ten tvoj – ak by si sa azda sama rozhodla, že ma zavoláš.
.modlím sa, aby si počula moje slová
Modlím sa, aby ich počulo to množstvo ľudí, ktoré pozerajú na tvoj príbeh a veria lži, že utrpenie je chyba, že na umieranie nie je potrebná statočnosť, že odvážnejšie je zvoliť si vlastnú smrť.
Nie je to tak. Boh nikdy nechcel, aby sme si sami skracovali život. Ale keď umierame, vykročí nám v ústrety so svojou krásnou milosťou. Hippokratova prísaha nie sú prázdne slová a tí, ktorí ju zavrhujú, by mali byť podrobení kritike. Bolí ma srdce, že sa rozhodli opustiť to pobrežie milosti, ktoré táto prísaha v našom žití aj umieraní ochraňuje.
Pri mojom umieraní bude lekár mojím partnerom a bude to pre nás všetkých krásna a bolestná cesta. Ale – dobre ma počúvaj – nebude chybná. V tom poslednom výdychu bude aj krása.
Včera som si prečítala príbeh Brittany Maynardovej a moja priateľka Kara Tippettsová mi poslala e-mail. Kare v tridsiatich šiestich rokoch diagnostikovali rakovinu prsníka. Má štyri malé deti. Dva roky po prvej diagnóze s rakovinou stále bojuje, tá však prekročila mozgovo-krvnú bariéru a metastázovala do celého tela. Od začiatku som čítala o Karinej ceste a hlboko na mňa zapôsobila jej odvaha prijať život, aký je. Kara teraz pripája svoj hlas do tejto celonárodnej diskusie o asistovanej samovražde.
.list od Kary pre Brittany
Milá Brittany Maynardová, dnes som si s mojou najlepšou kamarátkou prečítala tvoj príbeh a šlo mi puknúť srdce. Bolí ma čo i len pomyslenie, že máš mozgový nádor v neliečiteľnom štádiu, že ti lekár dáva len šesť mesiacov života, a to si len nedávno oslávila 29. narodeniny. S ťažkým srdcom som odišla z domu a zamierila k svojmu onkológovi. Aj ja totiž zomieram.
Sadli sme si s mojím lekárom a dlho sme utrápene rozoberali tvoj príbeh. Ticho, s účasťou sme hovorili o tej ťažkej ceste, po ktorej máš ísť. Vrátila som sa domov, spolu s priateľkou sme sa posadili na posteľ, kde spáva moje päťročné dieťa, a modlili sme sa za teba. Modlili sme sa, aby si moje slová začula tak, ako prichádzajú – z miesta v mojom srdci, ktoré je plné nehy, krásy a bolesti.
Modlili sme sa, aby si začula moje slová z miesta, kde sídli nežná láska a poznanie. Lebo viem, aké to je, keď pozeráš na obzor svojho života, ktorý ti kedysi pripadal nekonečný, a jasne vidíš jeho obmedzenie.
Prosím, vypočuj si tieto slová zo srdca, ktoré k tebe cíti len a len lásku.
Brittany, tvoj život má význam, tvoj príbeh má význam a aj tvoje utrpenie má význam. Ďakujem ti, že si vystúpila zo svojho súkromia a svoj príbeh predostrela svetu. Vidíme teba, tvoj život a na svete je nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa z lásky k tebe modlia, aby si zmenila svoje rozhodnutie.
Brittany, aj ja ťa mám nesmierne rada a je mi ľúto, že zomieraš. Je mi ľúto, že ty aj ja musíme kráčať po ceste, ktorá nám pripadá neschodná.
Je dobre, že si vyrozprávala svoj príbeh. Pre našu kultúru je dobré, keď sa dozvie, čo sa v Oregone odohráva. Táto diskusia sa musí premiestniť z ticha, z kútov do centra a do svetla. Vďaka ti za to, že si to dokázala, keď si si pred nami otvorila srdce. Je to neuveriteľne dôležité.
V niečom sa však nezhodneme. Utrpenie neznamená neprítomnosť dobra, neprítomnosť krásy, ale azda môže byť miestom, kde človek spozná pravú krásu. Keď si sama zvolíš smrť, oberieš tých, ktorí ťa s toľkou nehou ľúbia, o príležitosť stretnúť sa s tebou v tvojich posledných chvíľach a dať ti lásku vtedy, keď naposledy vydýchneš.
Keď som tak sedela na posteli svojej malej a modlila som sa za teba, uvažovala som, či sa vôbec dá pochopiť a predstaviť, že jedného dňa bude príbeh mojej dcéry istým spôsobom ovenčený krásou práve preto, že bola svedkom môjho odchodu z tohto sveta.
Ten posledný bozk, posledný láskyplný dotyk, posledný výdych, to všetko má svoj význam – no my by sme naozaj nemali rozhodovať o tom, kedy ten posledný výdych príde.
Ježiš vie o tom, ako ťažko sa lúčim, a sprevádza ma pri umieraní. Moje srdce túži, aby si ho vo svojom umieraní spoznala aj ty. Lebo on svojou smrťou ochránil môj život. Môj život, ktorý príde po tomto živote.
Brittany, ak človek verí, že Ježiš nesie, chráni a oslobodzuje naše srdcia, prestane vnímať smrť ako umieranie. Moje srdce túži, aby si spoznala túto pravdu, túto lásku, tento večný život.
Lebo tebe nahovorili niečo, čo nie je pravda. Je to strašná lož – že tvoje umieranie bude úplne bez krásy. Že utrpenie bude príliš veľké.
Dnes som o tvojom umieraní hovorila so svojím onkológom. Hovorila som aj o svojom umieraní a o krásnom partnerskom vzťahu, ktorý so svojimi lekármi mám. Tento vzťah ma podoprie v mojej poslednej chvíli, vďaka tomuto vzťahu budem obklopená nežnou starostlivosťou. Lekári dvetisíc rokov žili s krásnym poslaním chrániť život a láskyplne, milosrdne pomáhať pacientom, ktorí umierajú.
Lekár, ktorý ti predpísal tabletku, čo pri sebe nosíš, tabletku, čo urýchli tvoj posledný výdych, zavrhol Hippokratovu prísahu, ktorá obsahuje zásadu neubližovania. Zavrhol prísahu, ktorá chráni náš život aj krásu nášho umierania.
Niektorí ľudia hovoria o nás, ktorí veríme v Ježiša, tak, akoby sme boli neláskaví, akoby sme ťa nemilovali. Prosím, odpusť nám tie hlasy, ktoré sa ti zdajú príliš tvrdé, akoby kričali z nemilujúceho srdca. Ja hovorím potichu, šeptom prosím, šeptom z milujúceho srdca – prosím ťa, vypočuj ten hlas a nevezmi si tú tabletku. Áno, tvoje umieranie bude ťažké, ale nebude úplne zbavené krásy. Prosím, môžeš mi v tomto dôverovať? Je to pravda.
No ešte väčšmi ťa prosím, aby si z môjho srdca prijala správu, že ťa Ježiš miluje. Miluje ťa. Naozaj. Zomrel strašnou smrťou na kríži, aby si ho aj ty dnes mohla spoznať, aby sme už nežili ani neumierali bez neho. Zomrel, jeho smrť je skutočnosť, nie je to výmysel.
Zomrel a o tri dni zvíťazil nad smrťou. Zvíťazil nad tou smrťou, ktorej čelíme ja aj ty, my obe s rakovinou. Túži ťa viesť ako dobrý pastier aj počas tvojho umierania, a darovať ti večný život. Hojný život.
Pre nás všetkých, ktorí žijeme, je totiž najzásadnejšia jedna otázka – pretože jedného dňa nás všetkých čaká smrť. Tá otázka znie, kto je Ježiš a čo má spoločné s mojím umieraním? Prosím ťa, nevezmi si tú tabletku, kým si tú otázku nepoložíš. Všetci si ju musíme položiť, pretože všetci sme na ceste k smrti.
Nedávno som napísala knihu Najťažší pokoj a píšem aj blog o ceste životom, ceste k poslednému výdychu. Nie je to len príbeh o umieraní na rakovinu. Je to kniha pre každého z nás, kto ešte môže dýchať, tešiť sa zo svojho života a čo najpokojnejšie hľadieť v ústrety svojmu umieraniu. Žiť vo veľkej láske a v tejto láske zakúsiť aj svoj koniec.
Ale čo tam po knihe! Ja sama by som hneď zajtra nasadla na lietadlo, stretla sa s tebou, vyrozprávala ti svoj krásny a smutný príbeh a vypočula si ten tvoj – ak by si sa azda sama rozhodla, že ma zavoláš.
.modlím sa, aby si počula moje slová
Modlím sa, aby ich počulo to množstvo ľudí, ktoré pozerajú na tvoj príbeh a veria lži, že utrpenie je chyba, že na umieranie nie je potrebná statočnosť, že odvážnejšie je zvoliť si vlastnú smrť.
Nie je to tak. Boh nikdy nechcel, aby sme si sami skracovali život. Ale keď umierame, vykročí nám v ústrety so svojou krásnou milosťou. Hippokratova prísaha nie sú prázdne slová a tí, ktorí ju zavrhujú, by mali byť podrobení kritike. Bolí ma srdce, že sa rozhodli opustiť to pobrežie milosti, ktoré táto prísaha v našom žití aj umieraní ochraňuje.
Pri mojom umieraní bude lekár mojím partnerom a bude to pre nás všetkých krásna a bolestná cesta. Ale – dobre ma počúvaj – nebude chybná. V tom poslednom výdychu bude aj krása.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.