Som veľmi rád, že nie som mládež. Nemusím sa obávať, že sa ma bude Robert Fico snažiť vzrušiť, ako vyhlásil začiatkom roka v prejave národného zápalu.
Je zaujímavé sledovať prerod proletárskeho internacionalistu na nacionalistu (mimochodom, pasáž o záväzku naveky zvyšovať životnú úroveň bola dojemná, sme naveky zachránení a nikdy inak, milovaný vodca, mládeže zvodca... vivat!). Voľačo podobné zašepkal aj náš pán prezident (och, ako pekne ešte ako predseda parlamentu zadefinoval svoj najvyšší úrad, zatiaľ mu jeho označenie vychádza a snaží sa zo všetkých síl, aby to tak ostalo).
Aj v pastierskom liste slovenských biskupov som dostal ponaučenie vo veciach národných, o láske k blížnemu bez rozdielu pôvodu ani zmienka. Predseda parlamentu povedal, že ako krajina už máme občiansky preukaz, to som skoro až zaslzil, konečne, konečne máme nejakú legitimáciu (ozaj, kedy sme sa fotili?) a sme vraj ako mladý muž (napriek tomu dúfam, že ženy ostali ako ženy... ešteže sa bežný život neriadi dementnými metaforami politiky). Chúďa mládež, najskôr ju chce vzrušovať premiér (celú, bez rozdielu rodu, veku, národnosti či vzrušivosti... len pozor na zákon... i keď v mene pokroku sa asi môže čokoľvek... keď sa stavia drevenica jednoty, lietajú triesky) a potom k jej chlapčenskej časti prirovnávajú celú krajinu. Čakám, kedy niekto povie „stoporme vlajky našej národnej hrdosti a pod vedením starého uja s guľovnicou mieru na ramenách kráčajme do vrchu ako pevne zomknuté vzrušené zväzky smerom k sociálnemu, jednotnému, čistému národnému štátu“. Bol som na Silvestra v Štúrove. Bolo nám úžasne, priali sme si s priateľmi, ale aj s neznámymi šťastný nový rok, i boldog ujévet. Na Nový rok sme sa prešli cez most do Maďarska a hneď aj späť. Nad Dunajom hrala trúbka, snežilo, také jemné vločky, bolo to dojemné, hraníc nikde, namiesto nich most. A potom sa na mňa rúti z kostola i od materialistických sociálštátotvorcov niečo, čo akoby chcelo vytvárať hranice silnejšie ako tie z plota. Dúfam, že sa mládež ani na jednej strane nenechá vzrušiť od pomýlených bizzargrandpapas a svoje emócie bude venovať radšej sama sebe. A my nemládež môžeme bludy súčasnej garnitúry brať ako ďalšiu skúšku svojho vlastenectva.
Je zaujímavé sledovať prerod proletárskeho internacionalistu na nacionalistu (mimochodom, pasáž o záväzku naveky zvyšovať životnú úroveň bola dojemná, sme naveky zachránení a nikdy inak, milovaný vodca, mládeže zvodca... vivat!). Voľačo podobné zašepkal aj náš pán prezident (och, ako pekne ešte ako predseda parlamentu zadefinoval svoj najvyšší úrad, zatiaľ mu jeho označenie vychádza a snaží sa zo všetkých síl, aby to tak ostalo).
Aj v pastierskom liste slovenských biskupov som dostal ponaučenie vo veciach národných, o láske k blížnemu bez rozdielu pôvodu ani zmienka. Predseda parlamentu povedal, že ako krajina už máme občiansky preukaz, to som skoro až zaslzil, konečne, konečne máme nejakú legitimáciu (ozaj, kedy sme sa fotili?) a sme vraj ako mladý muž (napriek tomu dúfam, že ženy ostali ako ženy... ešteže sa bežný život neriadi dementnými metaforami politiky). Chúďa mládež, najskôr ju chce vzrušovať premiér (celú, bez rozdielu rodu, veku, národnosti či vzrušivosti... len pozor na zákon... i keď v mene pokroku sa asi môže čokoľvek... keď sa stavia drevenica jednoty, lietajú triesky) a potom k jej chlapčenskej časti prirovnávajú celú krajinu. Čakám, kedy niekto povie „stoporme vlajky našej národnej hrdosti a pod vedením starého uja s guľovnicou mieru na ramenách kráčajme do vrchu ako pevne zomknuté vzrušené zväzky smerom k sociálnemu, jednotnému, čistému národnému štátu“. Bol som na Silvestra v Štúrove. Bolo nám úžasne, priali sme si s priateľmi, ale aj s neznámymi šťastný nový rok, i boldog ujévet. Na Nový rok sme sa prešli cez most do Maďarska a hneď aj späť. Nad Dunajom hrala trúbka, snežilo, také jemné vločky, bolo to dojemné, hraníc nikde, namiesto nich most. A potom sa na mňa rúti z kostola i od materialistických sociálštátotvorcov niečo, čo akoby chcelo vytvárať hranice silnejšie ako tie z plota. Dúfam, že sa mládež ani na jednej strane nenechá vzrušiť od pomýlených bizzargrandpapas a svoje emócie bude venovať radšej sama sebe. A my nemládež môžeme bludy súčasnej garnitúry brať ako ďalšiu skúšku svojho vlastenectva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.