Russia Today napríklad triumfálne oznamuje, že „Rusko si v hodnotení polepšilo o rekordných tridsať miest“. Ak sa vám zdá nepravdepodobné, že by v Rusku za ostatný rok prišlo k radikálnemu zlepšeniu podnikateľského prostredia, ste na správnej stope. Čo sa zmenilo, je metodológia projektu.
V minulosti sa napríklad celkové skóre krajiny určovalo na základe priemeru jeho skóre v jednotlivých oblastiach: zložitosti platenia daní, registrácie nehnuteľností a podobne. Nové vydanie používa koncept „vzdialenosti od hranice“, teda miery toho, ako jednotlivé krajiny zaostávajú za najlepším nameraným výkonom v každej z oblastí.
Inak sa tiež hodnotí kvalita regulácie. Cieľom je odmeňovať krajiny, ktorých zákony sú kvalitné, a nie nutne krajiny s veľmi miernou reguláciou.
V akom kontexte k týmto zmenám dochádza? Súčasný prezident Svetovej banky Jim Yong Kim nikdy nebol fanúšikom projektu, ktorý slúžil ako motivácia pre protrhové reformy v krajinách od Rwandy po Slovensko. Verejne známe boli aj námietky, ktoré voči správe Doing Business mávala Čína, ktorá sa v rebríčku umiestňovala pomerne nízko.
Minulý rok preto Kim poveril panel expertov, vedených bývalým juhoafrickým ministrom financií Trevorom Manuelom, revíziou projektu. Príležitosti sa chopili tradiční odporcovia globalizácie a trhových riešení, ako napríklad Oxfam. A bývalí priaznivci projektu sa mentálne pripravovali na jeho drastické zmrzačenie či úplný zánik. Súčasné vyviaznutie projektu s menšími škrabancami je preto skôr úspechom.
Metodologické zmeny pritom Číne veľmi nepomohli. Minulý rok sa umiestnila na 96. mieste, tento rok na 90. mieste. Zmeny nemali veľký dopad ani na najvyššie miesta v rebríčku, takže Singapur, Nový Zéland či Hongkong sú stále dobrými miestami na podnikanie. Zmeny však viedli k pohybom v strede rebríčka. Okrem „úspechu“ Ruska poskočila dopredu o 31 miest aj Česká republika. Ak porovnáme jej výkonnosť v čase, jej zlepšenie je pritom len marginálne. Čudné je aj to, že podľa novej metodiky predstihuje kvalita podnikateľského prostredia v Mexiku, teda v krajine, kde 60 percent pracovnej sily pracuje v šedej ekonomike, kvalitu v Izraeli, Belgicku či v Čile, ktoré je jednou z krajín s najmenšou šedou ekonomikou na svete. Väčšina novinárov však už chápe, že zmeny v rebríčku sú dôsledkom novej metodológie, a nie reforiem.
Nová správa už ponúka prerátanie skóre jednotlivých krajín, aké by dosiahli za minulý rok. Doing Business sa však datuje do roku 2004 a pokiaľ Svetová banka neponúkne systematické prerátanie skóre do minulosti, projekt stratí veľa zo svojej užitočnosti. Ďalšie zmeny sa pritom chystajú na budúci rok a tie podľa všetkého vnesú ešte viac chaosu do porovnávania kvality podnikateľského prostredia v čase.
Je pochopiteľne možné polemizovať, ako najlepšie sa dá kvalita podnikateľského prostredia merať. Neustále zmeny, ktorými Doing Business prechádza, však radikálne devalvujú jeho užitočnosť. A čo je najhoršie – nie je vylúčené, že presne táto devalvácia je skrytým cieľom strojcov zmien.
.autor je analytik Cato Institute vo Washingtone.
V minulosti sa napríklad celkové skóre krajiny určovalo na základe priemeru jeho skóre v jednotlivých oblastiach: zložitosti platenia daní, registrácie nehnuteľností a podobne. Nové vydanie používa koncept „vzdialenosti od hranice“, teda miery toho, ako jednotlivé krajiny zaostávajú za najlepším nameraným výkonom v každej z oblastí.
Inak sa tiež hodnotí kvalita regulácie. Cieľom je odmeňovať krajiny, ktorých zákony sú kvalitné, a nie nutne krajiny s veľmi miernou reguláciou.
V akom kontexte k týmto zmenám dochádza? Súčasný prezident Svetovej banky Jim Yong Kim nikdy nebol fanúšikom projektu, ktorý slúžil ako motivácia pre protrhové reformy v krajinách od Rwandy po Slovensko. Verejne známe boli aj námietky, ktoré voči správe Doing Business mávala Čína, ktorá sa v rebríčku umiestňovala pomerne nízko.
Minulý rok preto Kim poveril panel expertov, vedených bývalým juhoafrickým ministrom financií Trevorom Manuelom, revíziou projektu. Príležitosti sa chopili tradiční odporcovia globalizácie a trhových riešení, ako napríklad Oxfam. A bývalí priaznivci projektu sa mentálne pripravovali na jeho drastické zmrzačenie či úplný zánik. Súčasné vyviaznutie projektu s menšími škrabancami je preto skôr úspechom.
Metodologické zmeny pritom Číne veľmi nepomohli. Minulý rok sa umiestnila na 96. mieste, tento rok na 90. mieste. Zmeny nemali veľký dopad ani na najvyššie miesta v rebríčku, takže Singapur, Nový Zéland či Hongkong sú stále dobrými miestami na podnikanie. Zmeny však viedli k pohybom v strede rebríčka. Okrem „úspechu“ Ruska poskočila dopredu o 31 miest aj Česká republika. Ak porovnáme jej výkonnosť v čase, jej zlepšenie je pritom len marginálne. Čudné je aj to, že podľa novej metodiky predstihuje kvalita podnikateľského prostredia v Mexiku, teda v krajine, kde 60 percent pracovnej sily pracuje v šedej ekonomike, kvalitu v Izraeli, Belgicku či v Čile, ktoré je jednou z krajín s najmenšou šedou ekonomikou na svete. Väčšina novinárov však už chápe, že zmeny v rebríčku sú dôsledkom novej metodológie, a nie reforiem.
Nová správa už ponúka prerátanie skóre jednotlivých krajín, aké by dosiahli za minulý rok. Doing Business sa však datuje do roku 2004 a pokiaľ Svetová banka neponúkne systematické prerátanie skóre do minulosti, projekt stratí veľa zo svojej užitočnosti. Ďalšie zmeny sa pritom chystajú na budúci rok a tie podľa všetkého vnesú ešte viac chaosu do porovnávania kvality podnikateľského prostredia v čase.
Je pochopiteľne možné polemizovať, ako najlepšie sa dá kvalita podnikateľského prostredia merať. Neustále zmeny, ktorými Doing Business prechádza, však radikálne devalvujú jeho užitočnosť. A čo je najhoršie – nie je vylúčené, že presne táto devalvácia je skrytým cieľom strojcov zmien.
.autor je analytik Cato Institute vo Washingtone.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.