.približne pred dvoma rokmi sme robili rozhovor s programovým riaditeľom Jojky Františkom Borovským, ktorý nás presviedčal, že my bratislavskí intelektuáli vôbec nerozumieme, čo chcú vidieť slovenskí diváci. Ale dnes už v Jojke nie sú ani pán Borovský, ani reality šou.
Zvláštne, že hovoríte o dvoch rokoch. Dva roky to je presne ten čas, keď divák začína reagovať na zmenu smerovania televízie.
.divák si až po dvoch rokoch všimne zmenu v programe televízie?
Po dvoch rokoch sa tá zmena prejaví na číslach sledovanosti. To znamená, že keď niekto príde do televízie a začne ju zlepšovať, tak to, čo zaseje, sa ukáže na číslach po dvoch rokoch. A keby kurz smerovania televízie nebol správny, tak divák na to tiež zareaguje až po roku, po dvoch.
.naozaj sa bude divák až dva roky pozerať aj na televíziu, ktorá už má zlý program?
Dva roky je hraničná doba. Ale vo všeobecnosti platí, že divák dlho verí svojej televízii. Divácky návyk je silný fenomén.
.ale keď nasadíte nový seriál a nemá dobrú sledovanosť, stiahnete ho aj po dvoch-troch častiach.
To je iná situácia. Seriál, ktorý nezaberie od začiatku, spôsobuje prepad sledovanosti a musíte konať. Ale sú aj opačné situácie. Napríklad keď sme nasadzovali Kriminoviny o 19.00, šli sme s nimi proti Markíze, ktorej spravodajstvo malo vtedy 70-percentný podiel na trhu. Po roku si Kriminoviny vybojovali 25-percentný podiel a dodnes si udržujú tento stabilný podiel. Divák si teda ku Kriminovinám našiel cestu, ale trvalo to rok.
.to bolo ešte za čias Františka Borovského, ktorý túto jar z televízie odišiel a vy ste ohlásili, že idete robiť rodinnú televíziu. Dnes nemáte v programe žiadnu reality šou. To vám ukázali prieskumy, že treba zmeniť program?
Pán Borovský sa v TV JOJ venoval primárne programu a mal tu veľmi silnú autonómiu – čo on vymyslel, to aj schválil. Takže de facto mu do toho nikto nezasahoval. Ja som sa začal programu venovať až po mojom nástupe na túto pozíciu a keďže moja tvár reprezentuje túto televíziu, chcem, aby niesla aj moje hodnotové charakteristiky.
.nemysleli sme si, že aj v komerčnej televízii závisí program až do takej miery od hodnotového nastavenia riaditeľa. Nie je komerčná televízia závislá najmä od ratingov?
Samozrejme, že výnosy komerčnej televízie súvisia so sledovanosťou. Tú potom obchodníci pretavia do predaja reklamy a výnosy slúžia na výrobu programu. No a pokiaľ človek v predstavenstve povie, aké programy potrebuje, aby požadovanú sledovanosť dosiahol a presvedčí o tom predstavenstvo, nesie za to aj zodpovednosť.
.takže vy ste povedali, že má divák už dosť reality šou, ktoré sa tu vyrábali za pána Borovského, a poďme skúsiť niečo iné a ručím za to, že to bude aj úspešné?
V princípe áno. Treba však dodať, že aj vkus divákov sa časom výrazne mení. Na druhej strane, každý rok robíme kontinuálny prieskum nášho brandu a už niekoľko rokov nám tieto prieskumy ukazujú, že diváci nechcú programy, ktoré atakujú ľudskú dôstojnosť. Dobrý príklad je formát Farmár hľadá ženu, ktorý sme pred časom v JOJ-ke „zextrémnili“ a divák nám to vrátil. Pritom tento formát beží v Nemecku už desiaty rok vo svojej pôvodnej príjemnej podobe.
.otázne je, či sa ľudia nerobia v prieskumoch lepší – oficiálne povedia, že je to hnusný program, ale potom si ho doma večer aj tak zapnú.
Nám pred rokom vybehli katastrofálne výsledky práve ohľadne reality šou. Ja som si tie výsledky pozrel a začal som ich brať do úvahy.
.čo chce divák od vašej televízie?
Divák niekedy nemá očakávania, čo sa týka noviniek, ale väčšinou si ich nakoniec rád pozrie. Ale v prípade, že sú už názory divákov vyhranené, musíme sa zaujímať, prečo to tak je. Štandardný slovenský divák má rodinu s deťmi, stretnú sa večer doma, večerajú, majú nejaký rodinný rituál a chcú sa cítiť v pohode. A k tomu nepotrebujú vidieť v televízii nejaké extrémnosti. My sme v minulosti nasadili rodinné programy Súdna sieň, Hod svišťom, Panelák, Profesionáli – všetko programy, na ktoré sa rodina teší a pozrie si ich. A to je cesta – pohodovosť, patričná dynamika a ľahkosť.
.to znamená, že sa hanbia za to, že pozerajú Jojku?
Určite sa nedá povedať, že sa hanbia. Ale keď príde návšteva a divák zneistie, či by radšej nemal prepnúť na niečo menej konfliktné, je to veľmi divné. Je divné, aby televízia – ako masové médium – bola sledovaná iba vtedy, keď sú ľudia doma sami, je to trošku taký voyeurizmus. A aj programy, ktoré sme vysielali, boli trošku voyueristické. Mne osobne sa to nepáči a nemyslím si ani, že to je budúcnosť televízie. Teraz sa nebavíme o staniciach Plus a Wau, ktoré sa profilujú pre malé skupinky divákov. Pre JOJ je kľúčové, aby si ju ľudia radi zapli.
.v tom prieskume vyšlo, že sa ľudia hanbia za to, že pozerajú Jojku, hoci vaše ratingy boli dobré?
Neboli dobré ani ratingy.
.ale pán Borovský stále hovoril, že musí vysielať práve takéto programy, lebo sú sledované.
Keby som vám ukázal, ako vyzerali ratingy v roku 2013, tak by ste videli krivku, ktorá išla výrazne dole. A to sme vysielali osem rôznych reality šou. Bučkovci, Extrémne rodiny, Mama, ožeň ma. Ľudí, ktorí v nich boli prezentovaní, diváci odmietali a ja chápem, prečo.
.najprv vám reality šou prinášali úspech, prvá séria Vyvolených v roku 2005 mala rekordnú sledovanosť, tie reality vám šesť-sedem rokov dobre fungovali. Prečo sa to skončilo?
Bolo toho už veľa a v roku 2013 to išlo raketovo dole. V prvej časti Farmár hľadá ženu v roku 2010 sme mali len jedného „freak“, teda človeka, okolo ktorého sa to celé točilo. V ďalšom ročníku boli takí už dvaja, v nasledujúcom traja a v poslednom ročníku už boli takí všetci. A konzultanti, ktorí chodili kontrolovať tieto licencované formáty, nám dlhodobo vyčítali, že už nie sú v súlade s ich licenciou.
.prečo to tu išlo do takého extrému?
Neviem, vtedy som sa programu naplno nevenoval.
.dnes o tom rozhodujete iba vy, čo sa bude vysielať?
Je nás viac – ale ja mám právo veta. A už som ho aj raz uplatnil.
.kedy?
Pri zoznamke naháčov Dating naked (Adam hľadá Evu).
.nebude to teda na Tv JOJ?
Pôjde to na Pluske alebo na Wau. Netreba zbytočne provokovať diváka.
.naozaj je to v televíziách tak, že vkus jedného človeka, ktorý vedie program, rozhoduje, čo sa bude vysielať?
Áno. Vnímam zodpovednosť za našich divákov aj za našich zamestnancov, aby sa nehanbili za televíziu, v ktorej pracujú.
.nebolo to aj tak, že ani inzerenti už nechceli mať reklamu v takýchto programoch?
Určite áno. Tlak na obchodné oddelenie bol veľký. Inzerenti majú radi reklamu pri kvalitných a hodnotných reláciách. Málokto sa chce spojiť s programami, kde to už ide proti ľudskej dôstojnosti. Ale na Slovensku je málo reklamného priestoru a ten dopyt je vysoký, takže keď nebol voľný priestor niekde okolo Paneláku, tak išli aj do týchto relácií.
.takže napríklad Martinku z Turca, ktorá bola istým symbolom upadajúcich reality šou, by ste už do vysielania nepustili?
Nechcem to povedať. Bolo nám vyčítané konkurenčnou televíziou, že Martinka z Turca kazí vkus, ale oni v tom trende pokračujú, stačí sa pozrieť na Farmu. My chceme robiť opäť formát Farmár hľadá ženu, ale chceme to robiť v príjemnej verzii, ako zoznamku, kde ide o reálne city a kde sa reálne čaká, že z toho vznikne vzťah. V Nemecku to takto funguje desať rokov a je to krásny program, vznikajú manželstvá, rodia sa deti a ten program sa dá pekne marketingovo zužitkovať. Mne vždy vadilo, že my sme si z ľudí, ako je Martinka z Turca, robili srandu. Nemám problém ukázať, ako žijú takíto ľudia, ale iná vec je, keď sa z nich robí v živom prenose sranda.
.hlavne ste z Martinky vyrobili celebritu.
Áno, niektoré noviny ju dodnes dávajú na titulku. My zvažujeme, či opäť ukázať, ako teraz žije. Máme niekoľko takýchto dilem. Viacero takýchto ľudí sme vypravili do mediálneho sveta a neviem, či za nich teraz máme, alebo nemáme zodpovednosť.
.o Jojke sa zvyklo hovorievať, že je to dravá šťuka, ktorá núti lídra trhu (Markízu) prispôsobovať sa, reagovať, pritvrdzovať. Ale teraz sa vlastne prispôsobujete vy Markíze, keď chcete byť rodinnou televíziou, nie?
Nemyslím si to. Markíza má dnes sledovanosť 26 percent, čiže 74 percent ľudí ju pozerať nechce. Tí nás zaujímajú.
.prebrali ste však divákov Rozborilovej markizáckej relácie do svojej novej relácie V siedmom nebi.
To je špecifický prípad. Vilo Rozboril je televízny fenomén. A úspech programu V siedmom nebi sme čakali a myslím si, že ho čakal každý.
.dakedy bola Jojka televíziou pre mladšie generácie, ktoré chcú uvoľnenejší a modernejší program. Lenže táto generácia odchádza od televízora, nie je aj preto pre vás nutné prispôsobiť sa starším generáciám?
Historicky je priemerný vek diváka televízie stále okolo 36 rokov v kategórii 12-54 rokov. Mladí neodchádzajú od televízora, ale pozerajú ho trochu inak – majú radi archív. Napríklad naše Nákupné maniačky sú fenoménom mladých ľudí, ale oni si ho nepozrú v telke, ale na internete z archívu. Samozrejme, tomu sa prispôsobujeme. Je to aj tým, že nás trhové podmienky prinútili pozerať sa po iných možnostiach.
.spustíte ohlasovaný špeciálny kanál RIK pre deti?
Áno, ale to je skôr služba verejnosti. Ako prví ponúkneme rozprávkovú stanicu v slovenskom jazyku. Bude to interaktívna stanica. To, čo vytvoríme pre RIK, si potom ľudia budú môcť kúpiť na CD, stiahnuť z webu, alebo zavolať dokonca domov na detskú párty.
.máte v portfóliu aj jednu neuveriteľnú stanicu – Senzi.sk. To keď si človek pozerá, tak nechápe.
Možno pre vás je to neuveriteľné, ale šláger ako taký je zaujímavý žáner a pre mnohé regióny je typický. Napríklad Rakúsko, alebo Nemecko. Nevidím problém v tom, že starším a stredným generáciám pripomína roky mladosti
.ale vychytený hit Senzi.sk Bzum-bzum-brekeke by asi neodvysielala ani najgýčovejšia nemecká televízia.
Tento kanál máme s jedným partnerom, a teraz riešime, akou cestou sa bude uberať.
.to znamená, že sa ho chcete zbaviť?
Nechceme sa ho zbaviť. Zvažujeme aj to, že si ho kúpime celý. Je tam veľký potenciál, hoci nie je to ten typ biznisu, ktorý my robíme. My vytvárame reklamný priestor tým, že ľudia pozerajú naše programy a ten priestor predávame. Toto je iný biznismodel, ktorý je založený na predaji CD-čiek, príprave nejakej hudobnej knižnice, reklama tam hrá okrajovú rolu.
.takže budete mať špeciálny kanál pre deti, kanál šlágrov pre seniorov. Televízie sa budú takto generačne členiť?
Keď sa pozriem na to, kde bude televízia o desať rokov, tak sú dve možnosti: buď sa slovenský trh vyčistí a budú tu podnikať slovenské televízie so širokou ponukou pre každého diváka, alebo nás zvalcuje globalizácia a príde slovenská verzia Netflixu a potom bude otázka, čo na to Rada pre vysielanie a retransmisiu. Všetci sa dnes tvárime, že na Slovensku máme veľkú reguláciu na ochranu maloletých a televízneho trhu vôbec – a zároveň tu máme obrovskú ponuku zahraničných staníc, ktoré nič z toho nerešpektujú. Pokiaľ nás toto prevalcuje, tak nebudeme schopní predávať dosť reklamy a bude to pre nás likvidačné.
.ktoré sú to tie neregulované stanice?
Okrem iných napríklad Prima alebo Nova. Nemajú licenčné práva na Slovensko, ale vysielajú tu v češtine. My napríklad platíme veľké peniaze za licenciu na film, ktorý oni odvysielajú naším divákom bez licencie. Uvedomujem si, že sme si na to všetci zvykli, ale je to fakticky kradnutie a nečistá súťaž.
.my by sme nechceli prísť o české stanice.
Lenže toto je regulovaný trh a slovenský trh má špecifiká. Je tu regulácia kvôli deťom, niekto na ministerstve sa rozhodol, čo môžu pozerať slovenské deti a televízie nemajú mať napríklad do 22. hodiny reklamu na alkohol. Ale keď vaše deti pozerajú české stanice, tak pozerajú reklamy na alkohol aj počas celého dňa. My máme zákaz vysielať zbrane v upútavkách, ale keď dovolíte pozerať deťom české stanice, kde ten zákaz nie je, tak to vlastne nie je v súlade so stratégiou slovenského ministerstva kultúry. A sú tam aj naše biznisové očakávania. My očakávame istú návratnosť našich investícií, keď si kupujeme licencie pre slovenský trh, a nikto nám nezohľadňuje, že máme výraznú nečistú konkurenciu z Českej republiky.
.na mediálnom trhu s printmi sa teraz všetci snažia žiť v podmienkach, keď klesá príjem z reklamy a treba získať viac financií od klientov. Je aj v televíznom biznise taká nálada a očakávania, že tržby pôjdu ešte dole?
Naopak, cítime v ekonomike pozitívnu náladu. Avšak počítame aj s alternatívou poklesu trhu.
.a čo to bude znamenať pre fungovanie televízie?
Na slovenskom trhu je toľko peňazí, že by sa tu uživilo ešte niekoľko kvalitných televízií.
.a kde sú tie peniaze? Zjavne nie v televíziách.
Slovenský divák za to, aby mohol pozerať televízie, zaplatí asi 400 miliónov eur, z toho 180 miliónov zaplatí káblovkám, okolo 100 miliónov dá na koncesionárske poplatky a cez svoje dane naleje do RTVS na základe zmluvy so štátom a potom odpozerá reklamu niekde na úrovni 120 miliónov eur. A my, RTVS a Markíza vyrobíme kontent za 40 miliónov eur. Čiže divák je ochotný zaplatiť 400 miliónov eur za to, čo stojí 40 miliónov eur.
.prečo je to tak?
Pretože tých 180 miliónov, ktoré zaplatí divák káblovkám, ide do zahraničia. A tie zaplatia všelijakým kanálom, na ktorých 3 až 6 percent slovenských divákov strávi možno 3 minúty do roka. JOJ mala vlani v káblovkách 99-percentný reach, Markíza to má určite podobné. Ale my z tých 180 miliónov nemáme nič. Dokonca sa z toho tu skoro ani nič nezdaní, lebo sú to zahraničné firmy: Skylink, UPC, Orange, Telekom... Čiže je tu strašne veľa peňazí na trhu, ale my ledva prežívame.
.čo sa s tým dá robiť?
Kvôli tomu, aby sme dosiahli aj na iné peniaze ako reklamné, pripravujeme portfólio platených kanálov. Zároveň si myslím, že sa dá zväčšiť aj objem reklamných výdavkov. Už len tým, že by tu neboli české stanice. Reklamný priestor by bol vždy vypredaný, teda cena za reklamu by išla dole. Boli by sme cenou v regióne strednej Európy konkurencieschopnejší, čo by nepochybne privítali aj naši reklamní klienti.
.českí inzerenti počítajú s tým presahom českých televízií na Slovensko?
Áno, nám to mnohí inzerenti aj povedali.
.môžete si urobiť nejakú vlastnú káblovku?
Buď vznikne nejaká racionálna dohoda medzi televíziami a káblovkami, alebo budú musieť televízie naozaj niečo takéto urobiť. No dnes nám to zákon zakazuje. Ale napríklad káblovky si už dnes vytvárajú malé Tv stanice, takže by bolo fér, keby sme dostali tú istú možnosť.
.vy ste televízia, ktorá patrí k J&T. Dnes je to veľká téma – médiá a finančné skupiny.
Sme súčasťou JOJ Media House, ktorého jediným vlastníkom je pán Flimel. J&T nám poskytuje finančnú podporu, ale nezasahuje do nášho fungovania. Je to obyčajný obchodný model, my chceme vysielať a oni chcú svoje úroky.
Zvláštne, že hovoríte o dvoch rokoch. Dva roky to je presne ten čas, keď divák začína reagovať na zmenu smerovania televízie.
.divák si až po dvoch rokoch všimne zmenu v programe televízie?
Po dvoch rokoch sa tá zmena prejaví na číslach sledovanosti. To znamená, že keď niekto príde do televízie a začne ju zlepšovať, tak to, čo zaseje, sa ukáže na číslach po dvoch rokoch. A keby kurz smerovania televízie nebol správny, tak divák na to tiež zareaguje až po roku, po dvoch.
.naozaj sa bude divák až dva roky pozerať aj na televíziu, ktorá už má zlý program?
Dva roky je hraničná doba. Ale vo všeobecnosti platí, že divák dlho verí svojej televízii. Divácky návyk je silný fenomén.
.ale keď nasadíte nový seriál a nemá dobrú sledovanosť, stiahnete ho aj po dvoch-troch častiach.
To je iná situácia. Seriál, ktorý nezaberie od začiatku, spôsobuje prepad sledovanosti a musíte konať. Ale sú aj opačné situácie. Napríklad keď sme nasadzovali Kriminoviny o 19.00, šli sme s nimi proti Markíze, ktorej spravodajstvo malo vtedy 70-percentný podiel na trhu. Po roku si Kriminoviny vybojovali 25-percentný podiel a dodnes si udržujú tento stabilný podiel. Divák si teda ku Kriminovinám našiel cestu, ale trvalo to rok.
.to bolo ešte za čias Františka Borovského, ktorý túto jar z televízie odišiel a vy ste ohlásili, že idete robiť rodinnú televíziu. Dnes nemáte v programe žiadnu reality šou. To vám ukázali prieskumy, že treba zmeniť program?
Pán Borovský sa v TV JOJ venoval primárne programu a mal tu veľmi silnú autonómiu – čo on vymyslel, to aj schválil. Takže de facto mu do toho nikto nezasahoval. Ja som sa začal programu venovať až po mojom nástupe na túto pozíciu a keďže moja tvár reprezentuje túto televíziu, chcem, aby niesla aj moje hodnotové charakteristiky.
.nemysleli sme si, že aj v komerčnej televízii závisí program až do takej miery od hodnotového nastavenia riaditeľa. Nie je komerčná televízia závislá najmä od ratingov?
Samozrejme, že výnosy komerčnej televízie súvisia so sledovanosťou. Tú potom obchodníci pretavia do predaja reklamy a výnosy slúžia na výrobu programu. No a pokiaľ človek v predstavenstve povie, aké programy potrebuje, aby požadovanú sledovanosť dosiahol a presvedčí o tom predstavenstvo, nesie za to aj zodpovednosť.
.takže vy ste povedali, že má divák už dosť reality šou, ktoré sa tu vyrábali za pána Borovského, a poďme skúsiť niečo iné a ručím za to, že to bude aj úspešné?
V princípe áno. Treba však dodať, že aj vkus divákov sa časom výrazne mení. Na druhej strane, každý rok robíme kontinuálny prieskum nášho brandu a už niekoľko rokov nám tieto prieskumy ukazujú, že diváci nechcú programy, ktoré atakujú ľudskú dôstojnosť. Dobrý príklad je formát Farmár hľadá ženu, ktorý sme pred časom v JOJ-ke „zextrémnili“ a divák nám to vrátil. Pritom tento formát beží v Nemecku už desiaty rok vo svojej pôvodnej príjemnej podobe.
.otázne je, či sa ľudia nerobia v prieskumoch lepší – oficiálne povedia, že je to hnusný program, ale potom si ho doma večer aj tak zapnú.
Nám pred rokom vybehli katastrofálne výsledky práve ohľadne reality šou. Ja som si tie výsledky pozrel a začal som ich brať do úvahy.
.čo chce divák od vašej televízie?
Divák niekedy nemá očakávania, čo sa týka noviniek, ale väčšinou si ich nakoniec rád pozrie. Ale v prípade, že sú už názory divákov vyhranené, musíme sa zaujímať, prečo to tak je. Štandardný slovenský divák má rodinu s deťmi, stretnú sa večer doma, večerajú, majú nejaký rodinný rituál a chcú sa cítiť v pohode. A k tomu nepotrebujú vidieť v televízii nejaké extrémnosti. My sme v minulosti nasadili rodinné programy Súdna sieň, Hod svišťom, Panelák, Profesionáli – všetko programy, na ktoré sa rodina teší a pozrie si ich. A to je cesta – pohodovosť, patričná dynamika a ľahkosť.
.to znamená, že sa hanbia za to, že pozerajú Jojku?
Určite sa nedá povedať, že sa hanbia. Ale keď príde návšteva a divák zneistie, či by radšej nemal prepnúť na niečo menej konfliktné, je to veľmi divné. Je divné, aby televízia – ako masové médium – bola sledovaná iba vtedy, keď sú ľudia doma sami, je to trošku taký voyeurizmus. A aj programy, ktoré sme vysielali, boli trošku voyueristické. Mne osobne sa to nepáči a nemyslím si ani, že to je budúcnosť televízie. Teraz sa nebavíme o staniciach Plus a Wau, ktoré sa profilujú pre malé skupinky divákov. Pre JOJ je kľúčové, aby si ju ľudia radi zapli.
.v tom prieskume vyšlo, že sa ľudia hanbia za to, že pozerajú Jojku, hoci vaše ratingy boli dobré?
Neboli dobré ani ratingy.
.ale pán Borovský stále hovoril, že musí vysielať práve takéto programy, lebo sú sledované.
Keby som vám ukázal, ako vyzerali ratingy v roku 2013, tak by ste videli krivku, ktorá išla výrazne dole. A to sme vysielali osem rôznych reality šou. Bučkovci, Extrémne rodiny, Mama, ožeň ma. Ľudí, ktorí v nich boli prezentovaní, diváci odmietali a ja chápem, prečo.
.najprv vám reality šou prinášali úspech, prvá séria Vyvolených v roku 2005 mala rekordnú sledovanosť, tie reality vám šesť-sedem rokov dobre fungovali. Prečo sa to skončilo?
Bolo toho už veľa a v roku 2013 to išlo raketovo dole. V prvej časti Farmár hľadá ženu v roku 2010 sme mali len jedného „freak“, teda človeka, okolo ktorého sa to celé točilo. V ďalšom ročníku boli takí už dvaja, v nasledujúcom traja a v poslednom ročníku už boli takí všetci. A konzultanti, ktorí chodili kontrolovať tieto licencované formáty, nám dlhodobo vyčítali, že už nie sú v súlade s ich licenciou.
.prečo to tu išlo do takého extrému?
Neviem, vtedy som sa programu naplno nevenoval.
.dnes o tom rozhodujete iba vy, čo sa bude vysielať?
Je nás viac – ale ja mám právo veta. A už som ho aj raz uplatnil.
.kedy?
Pri zoznamke naháčov Dating naked (Adam hľadá Evu).
.nebude to teda na Tv JOJ?
Pôjde to na Pluske alebo na Wau. Netreba zbytočne provokovať diváka.
.naozaj je to v televíziách tak, že vkus jedného človeka, ktorý vedie program, rozhoduje, čo sa bude vysielať?
Áno. Vnímam zodpovednosť za našich divákov aj za našich zamestnancov, aby sa nehanbili za televíziu, v ktorej pracujú.
.nebolo to aj tak, že ani inzerenti už nechceli mať reklamu v takýchto programoch?
Určite áno. Tlak na obchodné oddelenie bol veľký. Inzerenti majú radi reklamu pri kvalitných a hodnotných reláciách. Málokto sa chce spojiť s programami, kde to už ide proti ľudskej dôstojnosti. Ale na Slovensku je málo reklamného priestoru a ten dopyt je vysoký, takže keď nebol voľný priestor niekde okolo Paneláku, tak išli aj do týchto relácií.
.takže napríklad Martinku z Turca, ktorá bola istým symbolom upadajúcich reality šou, by ste už do vysielania nepustili?
Nechcem to povedať. Bolo nám vyčítané konkurenčnou televíziou, že Martinka z Turca kazí vkus, ale oni v tom trende pokračujú, stačí sa pozrieť na Farmu. My chceme robiť opäť formát Farmár hľadá ženu, ale chceme to robiť v príjemnej verzii, ako zoznamku, kde ide o reálne city a kde sa reálne čaká, že z toho vznikne vzťah. V Nemecku to takto funguje desať rokov a je to krásny program, vznikajú manželstvá, rodia sa deti a ten program sa dá pekne marketingovo zužitkovať. Mne vždy vadilo, že my sme si z ľudí, ako je Martinka z Turca, robili srandu. Nemám problém ukázať, ako žijú takíto ľudia, ale iná vec je, keď sa z nich robí v živom prenose sranda.
.hlavne ste z Martinky vyrobili celebritu.
Áno, niektoré noviny ju dodnes dávajú na titulku. My zvažujeme, či opäť ukázať, ako teraz žije. Máme niekoľko takýchto dilem. Viacero takýchto ľudí sme vypravili do mediálneho sveta a neviem, či za nich teraz máme, alebo nemáme zodpovednosť.
.o Jojke sa zvyklo hovorievať, že je to dravá šťuka, ktorá núti lídra trhu (Markízu) prispôsobovať sa, reagovať, pritvrdzovať. Ale teraz sa vlastne prispôsobujete vy Markíze, keď chcete byť rodinnou televíziou, nie?
Nemyslím si to. Markíza má dnes sledovanosť 26 percent, čiže 74 percent ľudí ju pozerať nechce. Tí nás zaujímajú.
.prebrali ste však divákov Rozborilovej markizáckej relácie do svojej novej relácie V siedmom nebi.
To je špecifický prípad. Vilo Rozboril je televízny fenomén. A úspech programu V siedmom nebi sme čakali a myslím si, že ho čakal každý.
.dakedy bola Jojka televíziou pre mladšie generácie, ktoré chcú uvoľnenejší a modernejší program. Lenže táto generácia odchádza od televízora, nie je aj preto pre vás nutné prispôsobiť sa starším generáciám?
Historicky je priemerný vek diváka televízie stále okolo 36 rokov v kategórii 12-54 rokov. Mladí neodchádzajú od televízora, ale pozerajú ho trochu inak – majú radi archív. Napríklad naše Nákupné maniačky sú fenoménom mladých ľudí, ale oni si ho nepozrú v telke, ale na internete z archívu. Samozrejme, tomu sa prispôsobujeme. Je to aj tým, že nás trhové podmienky prinútili pozerať sa po iných možnostiach.
.spustíte ohlasovaný špeciálny kanál RIK pre deti?
Áno, ale to je skôr služba verejnosti. Ako prví ponúkneme rozprávkovú stanicu v slovenskom jazyku. Bude to interaktívna stanica. To, čo vytvoríme pre RIK, si potom ľudia budú môcť kúpiť na CD, stiahnuť z webu, alebo zavolať dokonca domov na detskú párty.
.máte v portfóliu aj jednu neuveriteľnú stanicu – Senzi.sk. To keď si človek pozerá, tak nechápe.
Možno pre vás je to neuveriteľné, ale šláger ako taký je zaujímavý žáner a pre mnohé regióny je typický. Napríklad Rakúsko, alebo Nemecko. Nevidím problém v tom, že starším a stredným generáciám pripomína roky mladosti
.ale vychytený hit Senzi.sk Bzum-bzum-brekeke by asi neodvysielala ani najgýčovejšia nemecká televízia.
Tento kanál máme s jedným partnerom, a teraz riešime, akou cestou sa bude uberať.
.to znamená, že sa ho chcete zbaviť?
Nechceme sa ho zbaviť. Zvažujeme aj to, že si ho kúpime celý. Je tam veľký potenciál, hoci nie je to ten typ biznisu, ktorý my robíme. My vytvárame reklamný priestor tým, že ľudia pozerajú naše programy a ten priestor predávame. Toto je iný biznismodel, ktorý je založený na predaji CD-čiek, príprave nejakej hudobnej knižnice, reklama tam hrá okrajovú rolu.
.takže budete mať špeciálny kanál pre deti, kanál šlágrov pre seniorov. Televízie sa budú takto generačne členiť?
Keď sa pozriem na to, kde bude televízia o desať rokov, tak sú dve možnosti: buď sa slovenský trh vyčistí a budú tu podnikať slovenské televízie so širokou ponukou pre každého diváka, alebo nás zvalcuje globalizácia a príde slovenská verzia Netflixu a potom bude otázka, čo na to Rada pre vysielanie a retransmisiu. Všetci sa dnes tvárime, že na Slovensku máme veľkú reguláciu na ochranu maloletých a televízneho trhu vôbec – a zároveň tu máme obrovskú ponuku zahraničných staníc, ktoré nič z toho nerešpektujú. Pokiaľ nás toto prevalcuje, tak nebudeme schopní predávať dosť reklamy a bude to pre nás likvidačné.
.ktoré sú to tie neregulované stanice?
Okrem iných napríklad Prima alebo Nova. Nemajú licenčné práva na Slovensko, ale vysielajú tu v češtine. My napríklad platíme veľké peniaze za licenciu na film, ktorý oni odvysielajú naším divákom bez licencie. Uvedomujem si, že sme si na to všetci zvykli, ale je to fakticky kradnutie a nečistá súťaž.
.my by sme nechceli prísť o české stanice.
Lenže toto je regulovaný trh a slovenský trh má špecifiká. Je tu regulácia kvôli deťom, niekto na ministerstve sa rozhodol, čo môžu pozerať slovenské deti a televízie nemajú mať napríklad do 22. hodiny reklamu na alkohol. Ale keď vaše deti pozerajú české stanice, tak pozerajú reklamy na alkohol aj počas celého dňa. My máme zákaz vysielať zbrane v upútavkách, ale keď dovolíte pozerať deťom české stanice, kde ten zákaz nie je, tak to vlastne nie je v súlade so stratégiou slovenského ministerstva kultúry. A sú tam aj naše biznisové očakávania. My očakávame istú návratnosť našich investícií, keď si kupujeme licencie pre slovenský trh, a nikto nám nezohľadňuje, že máme výraznú nečistú konkurenciu z Českej republiky.
.na mediálnom trhu s printmi sa teraz všetci snažia žiť v podmienkach, keď klesá príjem z reklamy a treba získať viac financií od klientov. Je aj v televíznom biznise taká nálada a očakávania, že tržby pôjdu ešte dole?
Naopak, cítime v ekonomike pozitívnu náladu. Avšak počítame aj s alternatívou poklesu trhu.
.a čo to bude znamenať pre fungovanie televízie?
Na slovenskom trhu je toľko peňazí, že by sa tu uživilo ešte niekoľko kvalitných televízií.
.a kde sú tie peniaze? Zjavne nie v televíziách.
Slovenský divák za to, aby mohol pozerať televízie, zaplatí asi 400 miliónov eur, z toho 180 miliónov zaplatí káblovkám, okolo 100 miliónov dá na koncesionárske poplatky a cez svoje dane naleje do RTVS na základe zmluvy so štátom a potom odpozerá reklamu niekde na úrovni 120 miliónov eur. A my, RTVS a Markíza vyrobíme kontent za 40 miliónov eur. Čiže divák je ochotný zaplatiť 400 miliónov eur za to, čo stojí 40 miliónov eur.
.prečo je to tak?
Pretože tých 180 miliónov, ktoré zaplatí divák káblovkám, ide do zahraničia. A tie zaplatia všelijakým kanálom, na ktorých 3 až 6 percent slovenských divákov strávi možno 3 minúty do roka. JOJ mala vlani v káblovkách 99-percentný reach, Markíza to má určite podobné. Ale my z tých 180 miliónov nemáme nič. Dokonca sa z toho tu skoro ani nič nezdaní, lebo sú to zahraničné firmy: Skylink, UPC, Orange, Telekom... Čiže je tu strašne veľa peňazí na trhu, ale my ledva prežívame.
.čo sa s tým dá robiť?
Kvôli tomu, aby sme dosiahli aj na iné peniaze ako reklamné, pripravujeme portfólio platených kanálov. Zároveň si myslím, že sa dá zväčšiť aj objem reklamných výdavkov. Už len tým, že by tu neboli české stanice. Reklamný priestor by bol vždy vypredaný, teda cena za reklamu by išla dole. Boli by sme cenou v regióne strednej Európy konkurencieschopnejší, čo by nepochybne privítali aj naši reklamní klienti.
.českí inzerenti počítajú s tým presahom českých televízií na Slovensko?
Áno, nám to mnohí inzerenti aj povedali.
.môžete si urobiť nejakú vlastnú káblovku?
Buď vznikne nejaká racionálna dohoda medzi televíziami a káblovkami, alebo budú musieť televízie naozaj niečo takéto urobiť. No dnes nám to zákon zakazuje. Ale napríklad káblovky si už dnes vytvárajú malé Tv stanice, takže by bolo fér, keby sme dostali tú istú možnosť.
.vy ste televízia, ktorá patrí k J&T. Dnes je to veľká téma – médiá a finančné skupiny.
Sme súčasťou JOJ Media House, ktorého jediným vlastníkom je pán Flimel. J&T nám poskytuje finančnú podporu, ale nezasahuje do nášho fungovania. Je to obyčajný obchodný model, my chceme vysielať a oni chcú svoje úroky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.