.čo sa podľa vás odohralo v Ružomberku?
Ide najmä o kompetenčný spor, ale aj o odlišnú koncepciu hospodárenia s financiami a organizáciou práce. Všade na svete rozhodujú o zdrojoch, čiže o financiách, predovšetkým profesori so študentmi. A ja som za úplnú decentralizáciu až na úroveň katedier, kde by tie neúspešné potom zanikli. Výnimkou by boli minoritné, ale zato spoločensky potrebné odbory, ktoré treba niekedy aj dotovať.
.každá univerzita by si na svoju prevádzku mala zarobiť?
Samozrejme, ako všetky iné odvetvia na svete. Výstupom univerzity je absolvent a kvalitný vedecký výstup. Načo je dobré produkovať niečo, o čo nie je záujem? A naopak – ak niekto niečo naozaj chce: nech za to zaplatí!
.a to ste cítili ako svoju úlohu – zháňať granty?
No, mojou úlohou bolo viesť vyučujúcich, aby sa snažili získavať granty, aby napredovali vo výskume, písali knihy, a potom sme to vydávali cez naše vydavateľstvo Verbum.
.vraj sa nerád viažete prísnymi štandardnými pravidlami.
Mňa najlepšie vystihuje to, čo som študoval: teológiu, filozofiu a muzikológiu. Ak by sa niekomu zdalo, že nebazírujem na nejakých drobnostiach, tak ja to nazývam skôr nadhľadom potrebným pre naplnenie vízie. Predpisy tu totiž nie sú na to, aby kohokoľvek zotročovali, ale aby nás usmerňovali, vytvárali určitý interval pre konanie. Pre mňa je dôležitejší skôr duch predpisu, ako jeho forma. A vonkoncom nie je pravda, že som robil niečo protizákonne, ale využíval som zákony, ako sa len dalo.
.tá otázka bola položená tak, že ste sa nechceli podriaďovať pokynom rektora a akademickú autonómnosť ste mali zamieňať za svojvoľnosť.
Odpoviem vám ináč: ak niečo chcú, musí to schváliť akademický Senát. Odmietam postup, že rozhodnutia jednej osoby sú záväzné pre všetkých. Aj v parlamente je to tak, že niekto návrh predloží, niekto ho pozmení, a až potom je schválený. Vtedy za schváleným postupom stoja aj tí, čo mali pôvodne iný názor.
.a nebol ten spor skôr o tom, že on si nemohol dovoliť „mäkký“ prístup k vykladaniu zákonov tak, ako ste to robili vy?
V prvom rade nám nemal zobrať kompetencie, a potom by nemusel nič zdôvodňovať.
.aký ste mali vzťah s prorektorom Olekšákom?
Kedysi sme bývali priatelia, ale potom som z jeho správania ostal veľmi prekvapený. Totiž naraz bol akoby proti všetkým a z každého, kto nesúhlasil s jeho videním – s víziou centralistického riadenia univerzity, si urobil automaticky nepriateľa. Zrazu, keď bol vo vedúcej pozícii, direktívne rozhodoval a ani jeden vôbec nenechával priestor na diskusiu a tvorbu kompromisov. Čiže nám a ďalším dekanom neprekážala ani tak samotná vízia „zasepovcov“, ale skôr spôsob jej uplatňovania.
Ide najmä o kompetenčný spor, ale aj o odlišnú koncepciu hospodárenia s financiami a organizáciou práce. Všade na svete rozhodujú o zdrojoch, čiže o financiách, predovšetkým profesori so študentmi. A ja som za úplnú decentralizáciu až na úroveň katedier, kde by tie neúspešné potom zanikli. Výnimkou by boli minoritné, ale zato spoločensky potrebné odbory, ktoré treba niekedy aj dotovať.
.každá univerzita by si na svoju prevádzku mala zarobiť?
Samozrejme, ako všetky iné odvetvia na svete. Výstupom univerzity je absolvent a kvalitný vedecký výstup. Načo je dobré produkovať niečo, o čo nie je záujem? A naopak – ak niekto niečo naozaj chce: nech za to zaplatí!
.a to ste cítili ako svoju úlohu – zháňať granty?
No, mojou úlohou bolo viesť vyučujúcich, aby sa snažili získavať granty, aby napredovali vo výskume, písali knihy, a potom sme to vydávali cez naše vydavateľstvo Verbum.
.vraj sa nerád viažete prísnymi štandardnými pravidlami.
Mňa najlepšie vystihuje to, čo som študoval: teológiu, filozofiu a muzikológiu. Ak by sa niekomu zdalo, že nebazírujem na nejakých drobnostiach, tak ja to nazývam skôr nadhľadom potrebným pre naplnenie vízie. Predpisy tu totiž nie sú na to, aby kohokoľvek zotročovali, ale aby nás usmerňovali, vytvárali určitý interval pre konanie. Pre mňa je dôležitejší skôr duch predpisu, ako jeho forma. A vonkoncom nie je pravda, že som robil niečo protizákonne, ale využíval som zákony, ako sa len dalo.
.tá otázka bola položená tak, že ste sa nechceli podriaďovať pokynom rektora a akademickú autonómnosť ste mali zamieňať za svojvoľnosť.
Odpoviem vám ináč: ak niečo chcú, musí to schváliť akademický Senát. Odmietam postup, že rozhodnutia jednej osoby sú záväzné pre všetkých. Aj v parlamente je to tak, že niekto návrh predloží, niekto ho pozmení, a až potom je schválený. Vtedy za schváleným postupom stoja aj tí, čo mali pôvodne iný názor.
.a nebol ten spor skôr o tom, že on si nemohol dovoliť „mäkký“ prístup k vykladaniu zákonov tak, ako ste to robili vy?
V prvom rade nám nemal zobrať kompetencie, a potom by nemusel nič zdôvodňovať.
.aký ste mali vzťah s prorektorom Olekšákom?
Kedysi sme bývali priatelia, ale potom som z jeho správania ostal veľmi prekvapený. Totiž naraz bol akoby proti všetkým a z každého, kto nesúhlasil s jeho videním – s víziou centralistického riadenia univerzity, si urobil automaticky nepriateľa. Zrazu, keď bol vo vedúcej pozícii, direktívne rozhodoval a ani jeden vôbec nenechával priestor na diskusiu a tvorbu kompromisov. Čiže nám a ďalším dekanom neprekážala ani tak samotná vízia „zasepovcov“, ale skôr spôsob jej uplatňovania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.