.s akou víziou ste v roku 2008 nastupovali ako nový rektor KU?
Študoval a pracoval som na viacerých miestach v USA aj po celej Európe, takže som do Ružomberka prichádzal s očakávaním univerzitného ducha, ktorý sa im bude podobať. S KU som v kontakte od roku 1993, keď som tu pôsobil externe. O financie ani nič iné som sa pôvodne vôbec nezaujímal, venoval som sa výlučne vzdelávaniu a svojej špecializácii – žurnalistike a médiám. Takisto som vôbec nepredpokladal, že sa tu niekedy stanem rektorom, keďže som bol v tom čase rektorom inej súkromnej vysokej školy v Poľsku. Pod tlakom kolegov a situácie som však ponuku kandidovať v Ružomberku nakoniec prijal.
.vnímali ste už vtedy, že situácia v Ružomberku je zložitá?
Vôbec nie, keby som o tom vedel vopred – nikdy by som sem neprišiel, nikdy! Chcel som, aby to bola prestížna univerzita, a veľká najmä duchom. Preto sme začali budovať novú knižnicu, lebo univerzita bez poriadnej knižnice nič neznamená. Už v počiatkoch sa objavili snahy tento projekt podkopať a po škole sa začali šíriť fámy, že výstavba knižnice ohrozí hospodársky chod fakúlt a že nebude na výplaty radových pracovníkov. Najväčší atak zažila v deň jej slávnostného otvorenia, keď sme našli zatopené tri poschodia pre prasknutý vodovodný kohútik. Som presvedčený, že nešlo o náhodu. Jej výstavba nás stála nemálo námahy. Dnes je takmer splatená, ostáva uhradiť približne jednu desatinu z obstarávacej ceny, pričom bola celá výstavba financovaná zo zdrojov mimo rozpočtu fakúlt. Ďalšou mojou víziou bolo zriadiť Právnickú fakultu. Vo finále bol však aj tento projekt sabotovaný senátom. Do tretice mi bolo vyčítané, že som si prisvojil viaceré kompetencie a ignoroval senát. Ja som však senát neignoroval, ja som ignoroval ľudskú hlúposť.
.ako sa menila atmosféra na univerzite?
Tieto konflikty postupne narastali a cez pôdu senátu sme sa dostávali do konfliktu s dvoma – troma dekanmi fakúlt. Prichádzam z európskej tradície, keď je rektor automaticky aj predsedom senátu. V senáte sú ďalej zastúpení prorektori, dekani a prodekani fakúlt a ďalej zástupcovia ostatnej akademickej obce. Senáty fakúlt neexistujú. Takáto skladba senátu je univerzitotvorná a rozvíja univerzitu ako jeden celok, pretože sa už nesúperí o zisk jednotlivých fakúlt, alebo kto si viac urve pre seba.
.základom konfliktu na KU je teda kompetenčný spor senátu a rektora?
S mojím tímom sme pripravili analýzu vzťahov medzi akademickým senátom a rektorom univerzity za celú štrnásťročnú históriu jej existencie. Sú z neho zrejmé konflikty zakorenené priam geneticky. Napriek tomu, že zákon o vysokých školách hovorí len o jednej osobe – rektorovi, ktorý je kompetentný riadiť univerzitu, senát si v každom období osoboval kompetenciu riadiť univerzitu. To poukazuje na systémovú chybu zákona o vysokých školách, ktorý nie je kompatibilný so systémom riadenia európskych a svetových univerzít. Po našej skúsenosti navrhujeme slovenským zákonodarcom kompetenciu v personálnej oblasti zveriť len rektorovi priamo v zákone.
.ako reagovala KBS čoby zriaďovateľ univerzity?
Bolo to citlivé, lebo napríklad súčasný výkonný sekretár KBS Ziolkovský je súčasne zamestnancom Pedagogickej fakulty. Naším verejným zástancom bol Veľký kancelár univerzity, košický arcibiskup Bober, ktorý viackrát odmietol interpretáciu štatútu univerzity, ktorú vykonal senát, viackrát písomne, ale aj verejne, napomínal senát aj jej terajšiu predsedníčku.
.aké sú teraz vzťahy s vašimi odporcami?
Hlavným terčom pomsty je môj bývalý prorektor prof. Peter Olekšák a ďalší ľudia z vedenia. Ostávam ešte dva roky radovým pedagógom na Katedre žurnalistiky. Vzťahy sú tam už iba oficiálne.
.mohlo sa to celé skončiť inak?
Áno. My sme si na rektorát zavolali bývalé vedenie PF a žiadali ich o vysvetlenie. Prosili sme ich, aby sa odstrihli od vplyvu niektorých ľudí a skončili s podvodným konaním. Keby boli poslúchli, celá záležitosť by sa diskrétne ukončila. To však oni odmietli. Tvrdili, že nič zlé nerobia.
Študoval a pracoval som na viacerých miestach v USA aj po celej Európe, takže som do Ružomberka prichádzal s očakávaním univerzitného ducha, ktorý sa im bude podobať. S KU som v kontakte od roku 1993, keď som tu pôsobil externe. O financie ani nič iné som sa pôvodne vôbec nezaujímal, venoval som sa výlučne vzdelávaniu a svojej špecializácii – žurnalistike a médiám. Takisto som vôbec nepredpokladal, že sa tu niekedy stanem rektorom, keďže som bol v tom čase rektorom inej súkromnej vysokej školy v Poľsku. Pod tlakom kolegov a situácie som však ponuku kandidovať v Ružomberku nakoniec prijal.
.vnímali ste už vtedy, že situácia v Ružomberku je zložitá?
Vôbec nie, keby som o tom vedel vopred – nikdy by som sem neprišiel, nikdy! Chcel som, aby to bola prestížna univerzita, a veľká najmä duchom. Preto sme začali budovať novú knižnicu, lebo univerzita bez poriadnej knižnice nič neznamená. Už v počiatkoch sa objavili snahy tento projekt podkopať a po škole sa začali šíriť fámy, že výstavba knižnice ohrozí hospodársky chod fakúlt a že nebude na výplaty radových pracovníkov. Najväčší atak zažila v deň jej slávnostného otvorenia, keď sme našli zatopené tri poschodia pre prasknutý vodovodný kohútik. Som presvedčený, že nešlo o náhodu. Jej výstavba nás stála nemálo námahy. Dnes je takmer splatená, ostáva uhradiť približne jednu desatinu z obstarávacej ceny, pričom bola celá výstavba financovaná zo zdrojov mimo rozpočtu fakúlt. Ďalšou mojou víziou bolo zriadiť Právnickú fakultu. Vo finále bol však aj tento projekt sabotovaný senátom. Do tretice mi bolo vyčítané, že som si prisvojil viaceré kompetencie a ignoroval senát. Ja som však senát neignoroval, ja som ignoroval ľudskú hlúposť.
.ako sa menila atmosféra na univerzite?
Tieto konflikty postupne narastali a cez pôdu senátu sme sa dostávali do konfliktu s dvoma – troma dekanmi fakúlt. Prichádzam z európskej tradície, keď je rektor automaticky aj predsedom senátu. V senáte sú ďalej zastúpení prorektori, dekani a prodekani fakúlt a ďalej zástupcovia ostatnej akademickej obce. Senáty fakúlt neexistujú. Takáto skladba senátu je univerzitotvorná a rozvíja univerzitu ako jeden celok, pretože sa už nesúperí o zisk jednotlivých fakúlt, alebo kto si viac urve pre seba.
.základom konfliktu na KU je teda kompetenčný spor senátu a rektora?
S mojím tímom sme pripravili analýzu vzťahov medzi akademickým senátom a rektorom univerzity za celú štrnásťročnú históriu jej existencie. Sú z neho zrejmé konflikty zakorenené priam geneticky. Napriek tomu, že zákon o vysokých školách hovorí len o jednej osobe – rektorovi, ktorý je kompetentný riadiť univerzitu, senát si v každom období osoboval kompetenciu riadiť univerzitu. To poukazuje na systémovú chybu zákona o vysokých školách, ktorý nie je kompatibilný so systémom riadenia európskych a svetových univerzít. Po našej skúsenosti navrhujeme slovenským zákonodarcom kompetenciu v personálnej oblasti zveriť len rektorovi priamo v zákone.
.ako reagovala KBS čoby zriaďovateľ univerzity?
Bolo to citlivé, lebo napríklad súčasný výkonný sekretár KBS Ziolkovský je súčasne zamestnancom Pedagogickej fakulty. Naším verejným zástancom bol Veľký kancelár univerzity, košický arcibiskup Bober, ktorý viackrát odmietol interpretáciu štatútu univerzity, ktorú vykonal senát, viackrát písomne, ale aj verejne, napomínal senát aj jej terajšiu predsedníčku.
.aké sú teraz vzťahy s vašimi odporcami?
Hlavným terčom pomsty je môj bývalý prorektor prof. Peter Olekšák a ďalší ľudia z vedenia. Ostávam ešte dva roky radovým pedagógom na Katedre žurnalistiky. Vzťahy sú tam už iba oficiálne.
.mohlo sa to celé skončiť inak?
Áno. My sme si na rektorát zavolali bývalé vedenie PF a žiadali ich o vysvetlenie. Prosili sme ich, aby sa odstrihli od vplyvu niektorých ľudí a skončili s podvodným konaním. Keby boli poslúchli, celá záležitosť by sa diskrétne ukončila. To však oni odmietli. Tvrdili, že nič zlé nerobia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.