Všeličo by som čakal, ale že festivalom Dni slovenskej literatúry som sa do očí vysmial Literárnemu informačnému centru (LIC), vydavateľom, autorom a dobrovoľníkom, ako napísala Monika Kompaníková, to ma zaskočilo. V niečom mi to pripomenulo situáciu, keď som presadil počas prvej vlády Roberta Fica zníženie DPH na knihy na 10 percent a reakcia jedného z našich vydavateľov bola tiež kategoricky odmietavá, vraj by nemali byť v daňovom systéme žiadne výnimky, ani pri knihách. O to lepšie mi padlo, keď o niekoľko rokov, na knižnom veľtrhu v Prahe, českí kníhkupci reagovali so závistlivým povzdychom, ako by im pomohla znížená DPH. Ale späť k festivalu.
Podľa Moniky Kompaníkovej bol festival nekoncepčnou podporou literatúry. Musím oponovať. Dni slovenskej literatúry sú súčasťou napĺňania koncepcie podpory pôvodnej literatúry, schválenej v roku 2013. Táto podpora znamenala v roku 2014 okrem iného aj navýšenie financií pre literatúru v grantovom systéme ministerstva o 100 000 eur, alebo navýšené prostriedky pre LIC na preklady slovenských autorov o 75 000 eur. Pravdivé nie je ani tvrdenie, že ministerstvo kráti rozpočet LIC. Naopak, kým v roku 2013 bol rozpočet LIC po úpravách 858 125 eur, v tomto roku je to 902 125 eur. Ako problém Dní slovenskej literatúry vidí Kompaníkova na prvom mieste ich masívnu podporu a čuduje sa, koľko priestoru pre festival sa našlo v RTVS. Ja sa z toho, naopak, teším. A nielen RTVS, aj iné médiá venovali festivalu pozornosť. Veľkú časť svojej kritiky venovala Monika Kompaníková osobe Ľuba Beláka, ktorý je predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). Nie som členom AOSS a to, že si tieto spisovateľské organizácie zvolili na čelo práve Beláka, môžem len rešpektovať. Tvrdenie, že Ľubo Belák má ako jediný v grantovom systéme ministerstva kultúry stopercentnú úspešnosť, je zavádzajúce. Jednak ako osoba o žiadny grant nepožiadal. AOSS si podala 10 žiadostí o grant a získala 10 grantov. AOSS však nie je jediný stopercentne úspešný žiadateľ v oblasti literatúry. Asociácia Corpus podala 4 žiadosti, dostala 4 granty, vydavateľstvo Buvik 3 žiadosti, 3 granty. No ak chceme korektne porovnávať, podstatný je počet schválených grantov. Napríklad Spolok slovenských spisovateľov, podobný typ žiadateľa ako AOSS, získal 24 grantov.
Nemyslím si ani, že Dni slovenskej literatúry boli megalomanským podujatím, ak ministerstvo poskytlo LIC na ich usporiadanie 30 000 eur. A bolo už len rozhodnutím organizátorov, že festival pozostával z desiatok akcií rôzneho charakteru a veľkosti. Iste, aj z dôvodu takého množstva sa určite vyskytli chyby. Avšak, od ktorého nultého ročníka akéhokoľvek kultúrneho podujatia očakávame dokonalosť? Napriek tomu odozva na festival bola prevažne pozitívna, či už zo strany jeho aktérov, alebo návštevníkov. Preto zásadne odmietam, že týmto festivalom som sa niekomu vysmial do očí. Naopak, vzhľadom na to, aké množstvo ľudí festival organizovalo, koľko mal partnerov a účinkujúcich, predovšetkým spisovateľov, sa mi javí práve článok Moniky Kompaníkovej nespravodlivým znehodnotením ich práce. Možno v tom bol aj kus zaujatosti Kompaníkovej, keď ma obviňuje z toho, že mojím záujmom je, aby sa LIC venovalo Dňom slovenskej literatúry namiesto toho, aby primerane reprezentovalo krajinu na medzinárodných veľtrhoch. Jej knihu LIC totiž prekladá do cudzích jazykov a dala jej tiež možnosť zúčastniť sa na veľtrhu vo Frankfurte. Osobne som tomu rád, ale na rozdiel od Kompaníkovej nevidím nezlúčiteľný rozpor medzi účasťou LIC na veľtrhoch v zahraničí a propagáciou slovenskej literatúry na Slovensku prostredníctvom festivalu. A je len na rozhodnutí LIC, čo bude obsahovým ťažiskom budúceho ročníka. Ak to má byť poézia, vrelo s tým budem súhlasiť. Dni slovenskej literatúry považujem za potrebné.
.marek Maďarič, minister kultúry Hneď na úvod mojej odpovede musím konštatovať, že Dni slovenskej literatúry potrebuje nielen spisovateľská obec, ale najmä verejnosť, pred ktorou sa už dlhé roky akoby spisovatelia skrývali. Boli to ich diela, ktoré určovali, kde a ako sa mohli záujemcovia stretnúť s tvorcami. Dni slovenskej literatúry ponúkli opak. Počas piatich, presnejšie štyroch dní sa vyše dvesto tvorcov stretávalo na rôznych miestach Bratislavy. Akýmsi nosným heslom bolo Zaži knihy naživo. Výstižné slová predstavili zmysel podujatia, ktoré na Slovensku určite chýbalo. Jeho vznikom sme sa zaradili medzi vyše sto podobných literárnych festivalov, ktoré po dlhé roky existujú po celom svete. Krédo dní slovenskej literatúry sme zhrnuli do niekoľkých viet:
Vytvárame a šírime príbehy. Predstavujeme literárne udalosti, ktoré vzbudzujú zvedavosť, sú výzvou a zabávajú. Pripravujeme projekty, ktoré inšpirujú lásku k čítaniu a písaniu. Podporujeme literatúru známych a neznámych foriem vrátane poézie, beletrie, literatúry faktu, tvorivej interpretácie a rozprávania. Staráme sa o naše korene, spoločnosť, ktorej sme súčasťou a krajiny okolo nás.
Veríme príbehom, ktoré vytvárajú kultúrnu rozmanitosť. Výsledok dopadol nad očakávanie. Nultý ročník Dní slovenskej literatúry ukázal schopnosť slovenskej literárnej obce priamo osloviť verejnosť, ktorá zámer Dní slovenskej literatúry prijala. Výsledkom boli stovky návštevníkov v najrôznejších priestoroch Bratislavy, kde sa čítala poézia, diskutovalo sa na rôzne témy, predstavovali sa literárne projekty, ale sa aj hralo a zabávalo. Všetko s jediným úmyslom, posilniť vedomie, že sa oplatí venovať kultúrnej činnosti, akou je tvorba a percepcia literatúry v celom jej rozsahu.
Preto som čiastočne s prekvapením prijal článok mne neznámej autorky Moniky Kompaníkovej. Zlý úmysel viedol ruku autorky, ktorá nielenže nevypovedala pravdu o Dňoch slovenskej literatúry, ale išla ďalej k osočovaniu mojej osoby a akémusi pokusu o dezinformáciu a podsúvaniu významov, ktoré zostali len na papieri.
Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) je združenie literárnych tvorcov, ktorí rezonujú v čitateľskej verejnosti. Niektoré mená sú dokonca uvedené v školských učebniciach. Navyše si združenie plní aj úlohu pripomínať odkaz slovenských spisovateľov, ktorí už medzi nami nie sú. Rovnako každoročne prostredníctvom niekoľkých desiatok podujatí aktivizuje literárnu činnosť či už priamo v čitateľskom prostredí, alebo formou vedeckých seminárov a odborných stretnutí. Nie je účelom tu vymenovať množstvo funkcií a aktivít, ktoré AOSS počas svojej dlhej existencie plní.
Aj myšlienka vzniku Dni slovenskej literatúry, ktorá vznikla v minulom roku na spoločných stretnutiach zástupcov Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a Spolku slovenských spisovateľov, len ťažko nadobúdala svoju reálnu podobu. Netreba hovoriť, že neprajníctvo a zlý úmysel od začiatku sprevádzali všetky kroky pri príprave a realizácii projektu. Preto nie som veľmi prekvapený, že sa objavili aj na stránkach „kultúrneho“ časopisu .týždeň. Viem, že zlý úmysel má svojich rodičov. V článku Moniky Kompaníkovej to rozhľadený čitateľ ľahko odhalí. Znôška výmyslov a neprávd sa striedali s nárekom akejsi nezaradenej skupinky, ktorá už dlhodobo znečisťuje literárne prostredie a tendenčne servíruje svoju optiku na to, čo literatúra je a čo nie, kto je spisovateľ a kto nie, kto má zastupovať slovenskú literatúru vo svete a kto nie. Toto rozdeľovanie a panovanie, žiaľ, sa im vo veľkej miere darí, čo je biedou slovenskej knižnej kultúry. Tí, o ktorých hovorím, si neuvedomujú, že si takto kopú svoj vlastný hrob. Ich snaha vytvoriť atmosféru akéhosi komplotu spisovateľských organizácií a ministerstva kultúry je biednym pokusom. Musia akceptovať, že väčšina tvorcov, ktorí sú organizovaní v literárnych združeniach, má záujem spolupracovať na rozvoji kultúry a pri veľkých projektoch sa spájať so štátnymi orgánmi, akým je v prvom rade ministerstvo kultúry. Práve hľadanie možnej spolupráce a vzájomnej pomoci posilňuje snahu skultúrniť naše prostredie. Vieme, že takýchto možností je čoraz menej. Podsúvať kultúrnej verejnosti akési „rodinkárstvo“ alebo „nečestnosť“ pri vzniku podujatia, akým boli Dni slovenskej literatúry, je nezmysel. Ako predseda jednej z najväčších spisovateľských organizácií to odmietam a určite to odmieta aj minister kultúry, ktorý bol po prečítaní pamfletu Moniky Kompaníkovej určite prekvapený, do akej súvislosti sa so mnou a s AOSS dostal. Podotýkam, nevinne. Rozhodnutie prevziať myšlienku literárneho festivalu a zaradiť ho medzi svoje priority na rok 2014 bolo legitímnym krokom štátneho orgánu, ktorý sa už podľa zákona musí starať o rozvoj kultúry. Je len šťastím pre slovenskú literatúru, že aj na najvyššej úrovni dostala takýto priestor. Ten nepatril len mne či ministrovi, ale najmä všetkým literárnym tvorcom, vydavateľom, kníhkupcom, ale aj čitateľom a širokej verejnosti. Dokonca aj tým, ktorí iniciovali pamflet s otázkou Potrebujeme Dni slovenskej literatúry? Odpovedal som už na začiatku – potrebujeme ich ako soľ nad zlato.
.Ľubo Belák, predseda AOSS
Podľa Moniky Kompaníkovej bol festival nekoncepčnou podporou literatúry. Musím oponovať. Dni slovenskej literatúry sú súčasťou napĺňania koncepcie podpory pôvodnej literatúry, schválenej v roku 2013. Táto podpora znamenala v roku 2014 okrem iného aj navýšenie financií pre literatúru v grantovom systéme ministerstva o 100 000 eur, alebo navýšené prostriedky pre LIC na preklady slovenských autorov o 75 000 eur. Pravdivé nie je ani tvrdenie, že ministerstvo kráti rozpočet LIC. Naopak, kým v roku 2013 bol rozpočet LIC po úpravách 858 125 eur, v tomto roku je to 902 125 eur. Ako problém Dní slovenskej literatúry vidí Kompaníkova na prvom mieste ich masívnu podporu a čuduje sa, koľko priestoru pre festival sa našlo v RTVS. Ja sa z toho, naopak, teším. A nielen RTVS, aj iné médiá venovali festivalu pozornosť. Veľkú časť svojej kritiky venovala Monika Kompaníková osobe Ľuba Beláka, ktorý je predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). Nie som členom AOSS a to, že si tieto spisovateľské organizácie zvolili na čelo práve Beláka, môžem len rešpektovať. Tvrdenie, že Ľubo Belák má ako jediný v grantovom systéme ministerstva kultúry stopercentnú úspešnosť, je zavádzajúce. Jednak ako osoba o žiadny grant nepožiadal. AOSS si podala 10 žiadostí o grant a získala 10 grantov. AOSS však nie je jediný stopercentne úspešný žiadateľ v oblasti literatúry. Asociácia Corpus podala 4 žiadosti, dostala 4 granty, vydavateľstvo Buvik 3 žiadosti, 3 granty. No ak chceme korektne porovnávať, podstatný je počet schválených grantov. Napríklad Spolok slovenských spisovateľov, podobný typ žiadateľa ako AOSS, získal 24 grantov.
Nemyslím si ani, že Dni slovenskej literatúry boli megalomanským podujatím, ak ministerstvo poskytlo LIC na ich usporiadanie 30 000 eur. A bolo už len rozhodnutím organizátorov, že festival pozostával z desiatok akcií rôzneho charakteru a veľkosti. Iste, aj z dôvodu takého množstva sa určite vyskytli chyby. Avšak, od ktorého nultého ročníka akéhokoľvek kultúrneho podujatia očakávame dokonalosť? Napriek tomu odozva na festival bola prevažne pozitívna, či už zo strany jeho aktérov, alebo návštevníkov. Preto zásadne odmietam, že týmto festivalom som sa niekomu vysmial do očí. Naopak, vzhľadom na to, aké množstvo ľudí festival organizovalo, koľko mal partnerov a účinkujúcich, predovšetkým spisovateľov, sa mi javí práve článok Moniky Kompaníkovej nespravodlivým znehodnotením ich práce. Možno v tom bol aj kus zaujatosti Kompaníkovej, keď ma obviňuje z toho, že mojím záujmom je, aby sa LIC venovalo Dňom slovenskej literatúry namiesto toho, aby primerane reprezentovalo krajinu na medzinárodných veľtrhoch. Jej knihu LIC totiž prekladá do cudzích jazykov a dala jej tiež možnosť zúčastniť sa na veľtrhu vo Frankfurte. Osobne som tomu rád, ale na rozdiel od Kompaníkovej nevidím nezlúčiteľný rozpor medzi účasťou LIC na veľtrhoch v zahraničí a propagáciou slovenskej literatúry na Slovensku prostredníctvom festivalu. A je len na rozhodnutí LIC, čo bude obsahovým ťažiskom budúceho ročníka. Ak to má byť poézia, vrelo s tým budem súhlasiť. Dni slovenskej literatúry považujem za potrebné.
.marek Maďarič, minister kultúry Hneď na úvod mojej odpovede musím konštatovať, že Dni slovenskej literatúry potrebuje nielen spisovateľská obec, ale najmä verejnosť, pred ktorou sa už dlhé roky akoby spisovatelia skrývali. Boli to ich diela, ktoré určovali, kde a ako sa mohli záujemcovia stretnúť s tvorcami. Dni slovenskej literatúry ponúkli opak. Počas piatich, presnejšie štyroch dní sa vyše dvesto tvorcov stretávalo na rôznych miestach Bratislavy. Akýmsi nosným heslom bolo Zaži knihy naživo. Výstižné slová predstavili zmysel podujatia, ktoré na Slovensku určite chýbalo. Jeho vznikom sme sa zaradili medzi vyše sto podobných literárnych festivalov, ktoré po dlhé roky existujú po celom svete. Krédo dní slovenskej literatúry sme zhrnuli do niekoľkých viet:
Vytvárame a šírime príbehy. Predstavujeme literárne udalosti, ktoré vzbudzujú zvedavosť, sú výzvou a zabávajú. Pripravujeme projekty, ktoré inšpirujú lásku k čítaniu a písaniu. Podporujeme literatúru známych a neznámych foriem vrátane poézie, beletrie, literatúry faktu, tvorivej interpretácie a rozprávania. Staráme sa o naše korene, spoločnosť, ktorej sme súčasťou a krajiny okolo nás.
Veríme príbehom, ktoré vytvárajú kultúrnu rozmanitosť. Výsledok dopadol nad očakávanie. Nultý ročník Dní slovenskej literatúry ukázal schopnosť slovenskej literárnej obce priamo osloviť verejnosť, ktorá zámer Dní slovenskej literatúry prijala. Výsledkom boli stovky návštevníkov v najrôznejších priestoroch Bratislavy, kde sa čítala poézia, diskutovalo sa na rôzne témy, predstavovali sa literárne projekty, ale sa aj hralo a zabávalo. Všetko s jediným úmyslom, posilniť vedomie, že sa oplatí venovať kultúrnej činnosti, akou je tvorba a percepcia literatúry v celom jej rozsahu.
Preto som čiastočne s prekvapením prijal článok mne neznámej autorky Moniky Kompaníkovej. Zlý úmysel viedol ruku autorky, ktorá nielenže nevypovedala pravdu o Dňoch slovenskej literatúry, ale išla ďalej k osočovaniu mojej osoby a akémusi pokusu o dezinformáciu a podsúvaniu významov, ktoré zostali len na papieri.
Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) je združenie literárnych tvorcov, ktorí rezonujú v čitateľskej verejnosti. Niektoré mená sú dokonca uvedené v školských učebniciach. Navyše si združenie plní aj úlohu pripomínať odkaz slovenských spisovateľov, ktorí už medzi nami nie sú. Rovnako každoročne prostredníctvom niekoľkých desiatok podujatí aktivizuje literárnu činnosť či už priamo v čitateľskom prostredí, alebo formou vedeckých seminárov a odborných stretnutí. Nie je účelom tu vymenovať množstvo funkcií a aktivít, ktoré AOSS počas svojej dlhej existencie plní.
Aj myšlienka vzniku Dni slovenskej literatúry, ktorá vznikla v minulom roku na spoločných stretnutiach zástupcov Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a Spolku slovenských spisovateľov, len ťažko nadobúdala svoju reálnu podobu. Netreba hovoriť, že neprajníctvo a zlý úmysel od začiatku sprevádzali všetky kroky pri príprave a realizácii projektu. Preto nie som veľmi prekvapený, že sa objavili aj na stránkach „kultúrneho“ časopisu .týždeň. Viem, že zlý úmysel má svojich rodičov. V článku Moniky Kompaníkovej to rozhľadený čitateľ ľahko odhalí. Znôška výmyslov a neprávd sa striedali s nárekom akejsi nezaradenej skupinky, ktorá už dlhodobo znečisťuje literárne prostredie a tendenčne servíruje svoju optiku na to, čo literatúra je a čo nie, kto je spisovateľ a kto nie, kto má zastupovať slovenskú literatúru vo svete a kto nie. Toto rozdeľovanie a panovanie, žiaľ, sa im vo veľkej miere darí, čo je biedou slovenskej knižnej kultúry. Tí, o ktorých hovorím, si neuvedomujú, že si takto kopú svoj vlastný hrob. Ich snaha vytvoriť atmosféru akéhosi komplotu spisovateľských organizácií a ministerstva kultúry je biednym pokusom. Musia akceptovať, že väčšina tvorcov, ktorí sú organizovaní v literárnych združeniach, má záujem spolupracovať na rozvoji kultúry a pri veľkých projektoch sa spájať so štátnymi orgánmi, akým je v prvom rade ministerstvo kultúry. Práve hľadanie možnej spolupráce a vzájomnej pomoci posilňuje snahu skultúrniť naše prostredie. Vieme, že takýchto možností je čoraz menej. Podsúvať kultúrnej verejnosti akési „rodinkárstvo“ alebo „nečestnosť“ pri vzniku podujatia, akým boli Dni slovenskej literatúry, je nezmysel. Ako predseda jednej z najväčších spisovateľských organizácií to odmietam a určite to odmieta aj minister kultúry, ktorý bol po prečítaní pamfletu Moniky Kompaníkovej určite prekvapený, do akej súvislosti sa so mnou a s AOSS dostal. Podotýkam, nevinne. Rozhodnutie prevziať myšlienku literárneho festivalu a zaradiť ho medzi svoje priority na rok 2014 bolo legitímnym krokom štátneho orgánu, ktorý sa už podľa zákona musí starať o rozvoj kultúry. Je len šťastím pre slovenskú literatúru, že aj na najvyššej úrovni dostala takýto priestor. Ten nepatril len mne či ministrovi, ale najmä všetkým literárnym tvorcom, vydavateľom, kníhkupcom, ale aj čitateľom a širokej verejnosti. Dokonca aj tým, ktorí iniciovali pamflet s otázkou Potrebujeme Dni slovenskej literatúry? Odpovedal som už na začiatku – potrebujeme ich ako soľ nad zlato.
.Ľubo Belák, predseda AOSS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.