Práve sme odbočili z cesty a pripájame sa na most. Kým sa naň dostaneme, potrebujeme sa predrať aspoň dvakrát cez istý nepríjemný moment. Pripájanie. Nikto ho nemá rád, najmä keď je priestor naplnený desiatkami áut, ktoré sa ženú rovnakým smerom ako my. A vtedy, keď sa cítime ukrivdení čakaním v zápche, prebúdza sa v nás duša ochrancu spravodlivosti. Hromžíme na autá, ktoré popri nás presvištia v ľavom pruhu, na jeho konci vyhadzujú blinker a zaradia sa dobré štyri pozície pred nás. Náš hnev je však nesprávny. I my by sme mohli byť v ľavom pruhu. Právom.
.dopravné umravnenie
O správaní ľudí v takom zložitom systéme, akým je doprava, píše Tom Vanderbilt vo svojej knihe Traffic (Doprava). Vraví, že človek, ktorý bol doposiaľ zvyknutý dorozumievať sa s inými v rýchlosti podobnej vlastnej chôdzi či behu, sa dnes ocitá vo svete, kde uháňa v desiatkach či stovkách kilometrov za hodinu. A musí si byť dostatočne istý, že ostatní účastníci premávky pochopia jeho zámery. To sa však často nedeje. Pre nedorozumenia či preceňovanie vlastných schopností sa tak občas stáva, že sa dve autá vedené človekom ocitnú na rovnakom mieste. Fyzika to však v našom rozmere nedovoľuje. Bum.
Prečo je teda hnev na neskorých pripájačov zbytočný? Nuž, na prvý dôvod by vás mali upozorniť už v autoškole. Ak má cesta dva pruhy, znamená to, že ju navrhli študovaní „cestonavrhovači“, ktorí usúdili, že by mala mať pruhy dva. A to znamená, že by sa oba mali využívať. Napríklad preto, aby kolóna čakateľov nezasahovala do cesty, z ktorej vybáča. Má to pritom i ďalší racionálny dôvod. Akt, ktorý vyzerá na prvý pohľad sebecky, v skutočnosti zrýchľuje pohyb plynulosti premávky o 15 percent. Ľudia, ktorí sa pripájajú neskoro, síce na pár sekúnd oddialia od mosta vás, no celému mestu ušetria mnoho minút na ranných presunoch. Zlyhanie kritikov! Pripájajte sa podľa svojvôle, rad tvorte aj v druhom pruhu. Staňte sa neskorými pripájačmi.
Hnev na naozajstných porušovateľov zákonov cestnej džungle (nie samaritánskych neskorých pripájačov) sa však dá využiť aj konštruktívne. Stáva sa, že na ceste spozorujete chaotického renegáta, ktorý nerešpektuje dohodu o tom, ako sa v našich plechovkách nepozabíjať. A stáva sa, že v takom momente máte chuť uderiť päsťou do volantu a dať klaksónom najavo, že takéto správanie znášať nebudete. Vtedy vedľa vás občas sedí spolujazdec, ktorý sa vás snaží upokojiť a zabrániť tomu, aby ste na seba týmto stodecibelovým zvukom pútali pozornosť. No mýli sa! Podobne ako tí, ktorí nadávajú na neskoré pripájanie.
Trúbenie na vodičov-odpadlíkov je dôležitou formou spätnej väzby, ktorá v konečnom dôsledku zlepšuje cesty pre nás všetkých. Predstavte si, že stojíte v dlhom rade vedúcom k poštovej priehradke a niekto vás predbehne. Pôsobilo by pravdepodobne zvláštne, keby sa naň ľudia nezačali vyčítavo pozerať, ba dokonca ho neupozornili škaredými slovami. Keďže každému človeku aspoň trochu záleží na tom, čo si o nás myslia ostatní, bude sa nabudúce do predbiehania tento chuligán hrnúť menej. Podobne je to aj na cestách. Preto trúbme na zlých vodičov! Dajme im vedieť, že sa majú na cestu vrátiť vtedy, keď budú hrať hru zvanú premávka podľa pravidiel. Pomáhame tým vývoju veci k lepšiemu.
.fantómová zápcha
Napriek tomu, že by sa mohla ranná jazda do práce javiť ako odporná zbytočnosť, ktorú treba z našich životov čo najrýchlejšie odstrániť, nie je to úplne tak. Ľudia to totiž nechcú. V ich predstavách ideálneho sveta, plného huňatých zajačikov a mačiatok v košíku, teda sveta bez dychovky a s večne dostupným čokoládovým koláčom, jazdia ľudia do práce. Konkrétne, jazdia 16 minút tam a 16 minút späť. To je čas, ktorý označujú vodiči ako ten, ktorý by dochádzali najradšej. Jedno z možných vysvetlení je, že pobyt v aute poskytuje človeku taký prepotrebný, no často nenaplnený čas so samým sebou, čas pre seba. Malá meditácia v zápche.
Zápchy sú však samy osebe zvláštne veci. Občas sú oprávnené. Napríklad, keď jeden jazdný pruh blokuje vysypaný náklad z kamiónu, vezúceho zápalkové modely zaoceánskych parníkov v pomere jedna ku dvesto. Inokedy sa však zdá, že len čo sa doplazíme po isté miesto, autá sa zrazu rozbehnú slobodne ako americký orol. Prečo sme teda čakali?
Nuž, existujú dve možnosti. Buď dôvod zápchy zmizol, no predtým existoval (niekomu skapal motor), alebo jeden z vodičov, netušiac, akú škodu v nasledujúcich hodinách spôsobí, spomalil viac, než by bolo vhodné. Jeho spomalenie spôsobilo, že spomalilo auto za ním, následne auto za týmto autom, a odvtedy každý, kto prišiel na toto miesto, spomalil. Tak vzniká fantómová zápcha.
Existuje však spôsob, ako takúto zastavujúcu či spomaľujúci kolónu vyliečiť. Na jeden pruh takto zapchanej cesty pritom stačí iba jeden hrdinský vodič. Stačí, že si tento vodič nechá pred sebou dostatočnú medzeru, ktorá pohltí spomaľovanie a zastavovanie áut pred ním. Vďaka tomu všetky autá idúce za ním budú síce stále v zápche, no budú sa hýbať konštantným tempom. Tak sa znižuje riziko nehody a spotreba benzínu. Vodiči zažívajú menší stres a môžu si vychutnávať svoj ja-čas. Tento zenový stav ohrozujú jedine tí, ktorí sa do vytvorenej medzery pred lekárom diaľnic napchajú. Na tých treba trúbiť. Alebo si na auto pripevniť ceduľu vysvetľujúcu váš zámer.
.pruhové rošambo
V prípade, že sa takýto hrdinský vodič neukáže, a vy ste práve príliš zaneprázdnení pospevovaním si francúzskych šansónov, musíte zápchu, ktorá neustále mení rýchlosť, trpezlivo znášať. To však nie je jednoduché, keďže, ako tak pozorujete vedľajší pruh, máte neustále pocit, že by ste sa doň mali preradiť. „Tamten zelený moskvič ma už tretí raz predbieha,“ vravíte si. No takéto myšlienky sú, podobne ako ostatné dopravné ilúzie, pascou, ktorú na nás ukul sám belzebub.
Najlepším riešením je ich ignorovať a ostať zaradený vo svojom páse cesty. Ak budete dostatočne pozorní, zistíte totiž, že tento dej neprebieha jednostranne, ale zažívajú ho oba pruhy. Rozdiel je len v čase. Zatiaľ čo vy sa pohybujete pomaly, vedľajší pruh prekvitá. A keď vy naberiete rýchlosť, už si nevšímate, že autá vedľa stoja.
A ani by ste nemali. Je totiž známe, že okolo 80 percent dopravných nehôd je spôsobených nepozornosťou. Presnejšie povedané, výskum dopravno-technologického inštitútu vo Virgínii ukázal, že v 80 percentách nehôd nedával aspoň jeden zúčastnený vodič pozor. V niektorých prípadoch až tri sekundy pred haváriou. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je všeobecne rozdiel v nehodovosti medzi začínajúcimi a skúsenými vodičmi malý. Začínajúci vodiči síce nemajú ešte také dobré zručnosti, no venujú šoférovaniu väčšiu pozornosť. Skúsení vodiči zas síce vedia situáciu lepšie odhadnúť a rýchlejšie zasiahnuť, no priebežne sa už toľko na cestu nesústredia. V prípade, že sa budete viezť s niekým, koho jazda sa vám zdá nebezpečná, pozrite sa najprv na to, ako veľmi sa na ňu sústreďuje. Ak sa s vami nerozpráva a neustále sleduje situáciu, je možno vaša cesta bezpečnejšia ako s pokojným šoférom, ktorý sa obzerá po okolí a diskutuje s okolosediacimi.
Doprava nie je jednoduchou záležitosťou. Je to samostatný svet, v ktorom často neplatí to, čo si ľudia myslia, a závery ich intuície sú viac zavádzajúce než užitočné. Je to svet zložitý a premenlivý, taký, na ktorý nie sme evolučne prispôsobení. No akosi sme sa v ňom naučili pohybovať a spolupracovať aspoň do tej miery, aby takmer všetci dorazili šťastne do cieľa. Teraz tejto zručnosti učíme stroje.
.autor je spolupracovník .týždňa.
.dopravné umravnenie
O správaní ľudí v takom zložitom systéme, akým je doprava, píše Tom Vanderbilt vo svojej knihe Traffic (Doprava). Vraví, že človek, ktorý bol doposiaľ zvyknutý dorozumievať sa s inými v rýchlosti podobnej vlastnej chôdzi či behu, sa dnes ocitá vo svete, kde uháňa v desiatkach či stovkách kilometrov za hodinu. A musí si byť dostatočne istý, že ostatní účastníci premávky pochopia jeho zámery. To sa však často nedeje. Pre nedorozumenia či preceňovanie vlastných schopností sa tak občas stáva, že sa dve autá vedené človekom ocitnú na rovnakom mieste. Fyzika to však v našom rozmere nedovoľuje. Bum.
Prečo je teda hnev na neskorých pripájačov zbytočný? Nuž, na prvý dôvod by vás mali upozorniť už v autoškole. Ak má cesta dva pruhy, znamená to, že ju navrhli študovaní „cestonavrhovači“, ktorí usúdili, že by mala mať pruhy dva. A to znamená, že by sa oba mali využívať. Napríklad preto, aby kolóna čakateľov nezasahovala do cesty, z ktorej vybáča. Má to pritom i ďalší racionálny dôvod. Akt, ktorý vyzerá na prvý pohľad sebecky, v skutočnosti zrýchľuje pohyb plynulosti premávky o 15 percent. Ľudia, ktorí sa pripájajú neskoro, síce na pár sekúnd oddialia od mosta vás, no celému mestu ušetria mnoho minút na ranných presunoch. Zlyhanie kritikov! Pripájajte sa podľa svojvôle, rad tvorte aj v druhom pruhu. Staňte sa neskorými pripájačmi.
Hnev na naozajstných porušovateľov zákonov cestnej džungle (nie samaritánskych neskorých pripájačov) sa však dá využiť aj konštruktívne. Stáva sa, že na ceste spozorujete chaotického renegáta, ktorý nerešpektuje dohodu o tom, ako sa v našich plechovkách nepozabíjať. A stáva sa, že v takom momente máte chuť uderiť päsťou do volantu a dať klaksónom najavo, že takéto správanie znášať nebudete. Vtedy vedľa vás občas sedí spolujazdec, ktorý sa vás snaží upokojiť a zabrániť tomu, aby ste na seba týmto stodecibelovým zvukom pútali pozornosť. No mýli sa! Podobne ako tí, ktorí nadávajú na neskoré pripájanie.
Trúbenie na vodičov-odpadlíkov je dôležitou formou spätnej väzby, ktorá v konečnom dôsledku zlepšuje cesty pre nás všetkých. Predstavte si, že stojíte v dlhom rade vedúcom k poštovej priehradke a niekto vás predbehne. Pôsobilo by pravdepodobne zvláštne, keby sa naň ľudia nezačali vyčítavo pozerať, ba dokonca ho neupozornili škaredými slovami. Keďže každému človeku aspoň trochu záleží na tom, čo si o nás myslia ostatní, bude sa nabudúce do predbiehania tento chuligán hrnúť menej. Podobne je to aj na cestách. Preto trúbme na zlých vodičov! Dajme im vedieť, že sa majú na cestu vrátiť vtedy, keď budú hrať hru zvanú premávka podľa pravidiel. Pomáhame tým vývoju veci k lepšiemu.
.fantómová zápcha
Napriek tomu, že by sa mohla ranná jazda do práce javiť ako odporná zbytočnosť, ktorú treba z našich životov čo najrýchlejšie odstrániť, nie je to úplne tak. Ľudia to totiž nechcú. V ich predstavách ideálneho sveta, plného huňatých zajačikov a mačiatok v košíku, teda sveta bez dychovky a s večne dostupným čokoládovým koláčom, jazdia ľudia do práce. Konkrétne, jazdia 16 minút tam a 16 minút späť. To je čas, ktorý označujú vodiči ako ten, ktorý by dochádzali najradšej. Jedno z možných vysvetlení je, že pobyt v aute poskytuje človeku taký prepotrebný, no často nenaplnený čas so samým sebou, čas pre seba. Malá meditácia v zápche.
Zápchy sú však samy osebe zvláštne veci. Občas sú oprávnené. Napríklad, keď jeden jazdný pruh blokuje vysypaný náklad z kamiónu, vezúceho zápalkové modely zaoceánskych parníkov v pomere jedna ku dvesto. Inokedy sa však zdá, že len čo sa doplazíme po isté miesto, autá sa zrazu rozbehnú slobodne ako americký orol. Prečo sme teda čakali?
Nuž, existujú dve možnosti. Buď dôvod zápchy zmizol, no predtým existoval (niekomu skapal motor), alebo jeden z vodičov, netušiac, akú škodu v nasledujúcich hodinách spôsobí, spomalil viac, než by bolo vhodné. Jeho spomalenie spôsobilo, že spomalilo auto za ním, následne auto za týmto autom, a odvtedy každý, kto prišiel na toto miesto, spomalil. Tak vzniká fantómová zápcha.
Existuje však spôsob, ako takúto zastavujúcu či spomaľujúci kolónu vyliečiť. Na jeden pruh takto zapchanej cesty pritom stačí iba jeden hrdinský vodič. Stačí, že si tento vodič nechá pred sebou dostatočnú medzeru, ktorá pohltí spomaľovanie a zastavovanie áut pred ním. Vďaka tomu všetky autá idúce za ním budú síce stále v zápche, no budú sa hýbať konštantným tempom. Tak sa znižuje riziko nehody a spotreba benzínu. Vodiči zažívajú menší stres a môžu si vychutnávať svoj ja-čas. Tento zenový stav ohrozujú jedine tí, ktorí sa do vytvorenej medzery pred lekárom diaľnic napchajú. Na tých treba trúbiť. Alebo si na auto pripevniť ceduľu vysvetľujúcu váš zámer.
.pruhové rošambo
V prípade, že sa takýto hrdinský vodič neukáže, a vy ste práve príliš zaneprázdnení pospevovaním si francúzskych šansónov, musíte zápchu, ktorá neustále mení rýchlosť, trpezlivo znášať. To však nie je jednoduché, keďže, ako tak pozorujete vedľajší pruh, máte neustále pocit, že by ste sa doň mali preradiť. „Tamten zelený moskvič ma už tretí raz predbieha,“ vravíte si. No takéto myšlienky sú, podobne ako ostatné dopravné ilúzie, pascou, ktorú na nás ukul sám belzebub.
Najlepším riešením je ich ignorovať a ostať zaradený vo svojom páse cesty. Ak budete dostatočne pozorní, zistíte totiž, že tento dej neprebieha jednostranne, ale zažívajú ho oba pruhy. Rozdiel je len v čase. Zatiaľ čo vy sa pohybujete pomaly, vedľajší pruh prekvitá. A keď vy naberiete rýchlosť, už si nevšímate, že autá vedľa stoja.
A ani by ste nemali. Je totiž známe, že okolo 80 percent dopravných nehôd je spôsobených nepozornosťou. Presnejšie povedané, výskum dopravno-technologického inštitútu vo Virgínii ukázal, že v 80 percentách nehôd nedával aspoň jeden zúčastnený vodič pozor. V niektorých prípadoch až tri sekundy pred haváriou. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je všeobecne rozdiel v nehodovosti medzi začínajúcimi a skúsenými vodičmi malý. Začínajúci vodiči síce nemajú ešte také dobré zručnosti, no venujú šoférovaniu väčšiu pozornosť. Skúsení vodiči zas síce vedia situáciu lepšie odhadnúť a rýchlejšie zasiahnuť, no priebežne sa už toľko na cestu nesústredia. V prípade, že sa budete viezť s niekým, koho jazda sa vám zdá nebezpečná, pozrite sa najprv na to, ako veľmi sa na ňu sústreďuje. Ak sa s vami nerozpráva a neustále sleduje situáciu, je možno vaša cesta bezpečnejšia ako s pokojným šoférom, ktorý sa obzerá po okolí a diskutuje s okolosediacimi.
Doprava nie je jednoduchou záležitosťou. Je to samostatný svet, v ktorom často neplatí to, čo si ľudia myslia, a závery ich intuície sú viac zavádzajúce než užitočné. Je to svet zložitý a premenlivý, taký, na ktorý nie sme evolučne prispôsobení. No akosi sme sa v ňom naučili pohybovať a spolupracovať aspoň do tej miery, aby takmer všetci dorazili šťastne do cieľa. Teraz tejto zručnosti učíme stroje.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.