Koncom storočia bol jednou z najvplyvnejších intelektuálnych autorít v Rusku, aká v dnešnej ruskej kultúre a spoločnosti zrejme chýba. Nie náhodou ho nazývali „posledným svedomím národa“. Lichačov bol ochrancom duchovnej kultúry v jej antickom ponímaní, ako trojice pravda – dobro – krása. Človek sa podľa neho nerozvíja, rozvíjajú sa stroje okolo neho. S progresom techniky rastie regres duchovnej kultúry, ktorej nedostatok vedie k agresivite. Ľudstvo má budúcnosť, len ak nebude agresívne. Bez rozvoja humanitnej kultúry bude čoraz expanzívnejšie a napokon skončí, ako skončil romantický symbol mora čajka – na smetisku. Sám Lichačov je príkladom formovania človeka duchovnej kultúry zo samého seba. V priebehu života si sformuloval 10 prikázaní ľudskosti: 1. Nezabíjaj a nezačínaj vojnu. 2. Nemysli na svoj národ ako na nepriateľa iných národov. 3. Nekradni a neprivlastňuj si prácu blížneho. 4. Hľadaj vo vede len pravdu a nezneužívaj ju na zlo alebo zisk. 5. Váž si myšlienky a city svojich blížnych. 6. Cti si svojich rodičov a predkov a chráň a váž si všetko, čo vytvorili. 7. Uctievaj prírodu ako svoju matku a pomocníčku. 8. Nech sú tvoja práca a myšlienky prácou slobodného tvorcu, a nie otroka. 9. Nech žije všetko živé a nech sa premýšľa o všetkom mysliteľnom. 10. Nech sú všetci slobodní, lebo všetko sa rodí slobodné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.