Republikáni oslavujú, demokrati si sypú popol na hlavu a hľadajú vinníkov. Voľby do Kongresu, jeho dvoch snemovní (Senátu a Snemovne reprezentantov) prehrala Demokratická strana na celej čiare. Je to obrovský posun. Niežeby sa to nedalo čakať. Prieskumy verejnej mienky hovorili v prospech republikánov. A prezidentov, ktorí museli v druhej polovici svojho funkčného obdobia strpieť, že Kongres mala v rukách strana ich sokov, bolo viac. Napriek tomu sa odohrala obrovská zmena, ktorá bude mať silný vplyv na americkú scénu, ale aj na geopolitickú situáciu vo svete.
Zo sto kresiel Senátu budú mať republikáni 54, v Snemovni reprezentantov si tiež polepšili. Takto dôsledne zadupať protivníkov v kongresových voľbách do prachu sa republikánom podarilo naposledy za demokratického prezidenta Trumana. Prvý raz za osem rokov budú mať republikáni pod kontrolou aj Senát, aj Snemovňu reprezentantov. Vybojovali si väčšinu, ktorá im umožní blokovať prakticky akékoľvek zákonodarné iniciatívy demokratov, a prezident Barack Obama môže len snívať o tom, že by s podporou Kongresu uskutočnil niektoré časti svojej agendy – napríklad novú podobu imigračnej politiky, od ktorej si demokrati sľubujú najmä nárast podpory zo strany hispánskych Američanov. Je však možné, že Barack Obama sa v kľúčových bodoch, ku ktorým imigračná reforma určite patrí, rozhodne konať aj napriek vôli Kongresu.
Republikáni vyhrali tak presvedčivo, že si môžu dovoliť istú veľkorysosť a ponúkať prezidentovi Obamovi, že si splnia povinnosť voči vlasti a budú s ním spolupracovať, hoci sú názorovo inde.
Výsledok volieb vypovedá o silnej frustrácii, ktorá zavládla medzi americkými voličmi. Američanom sa štýl vládnutia Baracka Obamu prestal páčiť. Vyčítajú mu, že nevystupuje ako rázny líder v otázkach, kde sa to žiada (napríklad nepodniká kroky na pomoc domácim firmám, aby vznikli nové pracovné príležitosti, alebo nepresadzuje americké záujmy na medzinárodnej scéne dosť rázne, prípadne sa na dal prevalcovať Ruskom a Čínou). A nevyhovuje im, že tam, kde to podľa nich Amerika nepotrebuje, sa Barack Obama neraz správa ako autokrat. To sa týka najmä jeho systému financovania zdravotnej starostlivosti, ktorý je už familiárne známy pod prezývkou Obamacare.
.a znovu Obamacare
Barackovi Obamovi republikánski voliči zazlievajú, že Obamacare vôbec uzrel svetlo sveta, pretože ju považujú za znesvätenie princípov dobrovoľnosti v zdravotnom poistení. (Napríklad tí poistenci, ktorí si poistenie kúpiť nechcú, sú podľa zákona v systéme Obamacare penalizovaní.) Panujú obavy, že klesne úroveň zdravotnej starostlivosti, pretože lekári nebudú dôverovať Obamacare, že im uhradí pohľadávky a bude ich v konečnom dôsledku nútiť, aby poskytovali služby za príliš nízke ceny. Ale okrem toho znejú výhrady aj z tábora demokratov, ktorí inak povinné poistenie pre každého podporujú a rolu štátu v takomto systéme považujú za nezastupiteľnú. Tým sa nepozdáva, že Obamacare sa od začiatku stretáva s technickými problémami, ktoré ho robia menej dostupným, ako prezident sľuboval. Prezident navyše vyhlásil, že kto nebude chcieť svoju súčasnú poistku zameniť za tú štátom regulovanú, nebude to musieť urobiť. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch sú poistenci nútení kúpiť drahšiu poistku, o ktorú nemajú záujem, pretože tú ich považuje zákon za „nedostatočnú“. Skrátka, Obamacare je pod paľbou kritiky sprava aj zľava, aj keď prezidentovi naklonení komentátori túto iniciatívu ďalej vyhlasujú za najvýznamnejší úspech jeho úradovania.
Otázka, či túto kontroverznú reformu zrušiť úplne, už síce z republikánskeho mainstreamu takmer nezaznieva, no veľmi dôrazne ju predkladajú zástupcovia krídla Tea Party. A tých bude po kongresových voľbách medzi republikánmi zase viac.
.omladnutí republikáni
Čím oslovili voličov republikáni? Jeden dôvod je, že sa sústredili na prešľapy súčasnej administratívy a treba priznať, že po šiestich rokoch vládnutia sa tých prešľapov jednoducho muselo nahromadiť dosť, aby sa dal v kampani vytiahnuť ich dlhý zoznam. (Aj preto nie je „nepriateľské prevzatie“ Kongresu v druhom volebnom období amerických prezidentov až také výnimočné. Voliči majú, skrátka, plné zuby statu quo.) A keďže očakávania spojené s Barackom Obamom boli veľké, veľké je aj sklamanie po ich nenaplnení. To by nemalo nikoho prekvapiť. Ekonomika zatiaľ negeneruje toľko pracovných miest, ako by voliči chceli, ťažká finančná situácia mnohých domácností trvá a vláda predvádza chyby ešte aj na takom citlivom poli, ako je zdravie obyvateľstva – kroky, ktoré podnikla v súvislosti s ebolou, nedávajú ľuďom istotu, že situácia sa nevymkne spod kontroly.
Druhý dôvod republikánskeho úspechu je o niečo prekvapivejší, keď zvážime, v akom závoze sa republikáni ocitli po tom, čo prehrali prezidentské voľby už druhý raz práve s Barackom Obamom. (Prvý raz v súboji s ním pohorel John McCain, druhý raz Mitt Romney, dvaja republikáni, ale každý z iného krídla strany – McCain skôr umiernený a „liberálnejší“, Romney jednoznačný favorit nábožnej pravice.) Dlho to vyzeralo, že Republikánskej strane jednoducho chýbajú osobnosti, ktoré by dostatočne oslovili voličov. Teraz to už tak nepôsobí. Republikánska strana podstúpila pred voľbami istú zmenu a v niektorých momentoch až očistu. Starostlivejšie si vyberala svojich kandidátov. Už v primárkach sa zbavila niektorých, ktorí svojimi príliš radikálnymi názormi budili obavy, že viac voličov odradia ako pritiahnu.
Úspešné boli kandidujúce ženy-republikánky. Mia Love, nová kongresmanka za Utah, sa zapísala do dejín tým, že je prvou ženou čiernej pleti v kongresmanskom kresle, ktorá kandidovala za republikánov. Love má haitské korene, tvrdí, že farba pleti v jej zvolení nehrala rolu, je mormónka a kandidovala už pred dvoma rokmi, vtedy ju však protikandidát od demokratov – beloch – porazil. Republikáni majú zároveň najmladšiu zákonodarkyňu v histórii Kongresu – 30-ročnú Elise Stefanik. A najmladšia členka virgínskeho zákonodarného zboru, ktorá doň po týchto voľbách nastúpi, je 18-ročná prváčka z vysokej školy, ktorá viedla svoju kampaň z internátnej izby a porazila 44-ročnú protikandidátku z Demokratickej strany. Republikánom sa v týchto voľbách podarilo ukázať mladšiu, menej uniformnú tvár.
.povzbudenie pre Hillary Clintonovú
Zato budúcnosť Demokratickej strany je na vážkach. Tak ako v prezidentských voľbách tápali republikáni, tak teraz v tých kongresových naslepo strieľali demokrati. A neraz do vlastných radov. Na povrch vyplávali spory medzi jednotlivými krídlami Demokratickej strany. Barack Obama kongresovým voľbám venoval omnoho menej strategickej pozornosti, ako od neho očakávali mnohí stranícki kolegovia. Možno mal pôvodne v pláne držať sa v úzadí preto, aby na seba zbytočne nestrhol pozornosť a hnev republikánov. To však nevyšlo, pretože, ako poznamenali mnohí americkí komentátori, z kongresových volieb sa stalo ľudové hlasovanie o Obamovej popularite (ktorá tak či tak v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo upadá).
Zato sa do predvolebnej kampane aktívne zapájala prezidentova rivalka Hillary Clintonová. Až to chvíľami vyzeralo, že si robí skôr vlastnú – predpredvolebnú – kampaň, a špekulácie o tom, či bude kandidovať na prezidentský úrad, ožili s nebývalou intenzitou. (Clintonovú môže výsledok týchto kongresových volieb tešiť, pretože jasne ukazuje Američanom, že obamovské krídlo v Demokratickej strane skončilo a na rade môže byť to jej. Ešte to nepovedala na plné ústa, ale nepochybne to časom povie: Ak nechcete, aby sme my demokrati utrpeli debakel aj o dva roky, voľte za prezidentku mňa.)
.nie je to v poriadku
Dá sa s istou dávkou opatrnosti povedať, že republikánske víťazstvá sú pre USA ekonomicky dobrou správou – ak prinesú väčšiu slobodu podnikania, znižovanie daní, viac riešení v prospech ekonomiky, a nie len jej vyciciavanie štátom. Firmy optimisticky očakávajú, že dôjde ku schváleniu probiznisového balíčka reforiem, v rámci ktorých sa napríklad energetický sektor značne dereguluje. Trhy sa posilnili. Takže v poriadku, Amerika?
Žiaľ, z globálneho hľadiska je to inak. Oslabené postavenie Baracka Obamu nemôže byť pre Západ dobré. Ak mal dosiaľ málo rešpektu v Moskve či v Pekingu, odteraz ho bude mať ešte menej. (Posmech v čínskych médiách po prehratých voľbách prišiel ihneď.) A z Ruska zaznel vrcholne nechutný výrok Vladimíra Putina, že pakt Stalina s Hitlerom bol úplne v poriadku. A ak sa niekto nazdáva, že slabé postavenie Baracka Obamu s tým nesúvisí, tak sa mýli. Je to signál, že Kremeľ si už naozaj nič nerobí ani z civilizačných hodnôt, ani z mienky medzinárodného spoločenstva. Demokrati so svojím prezidentom nedostali do ťažkej situácie iba seba, ale všetky civilizované krajiny, ktoré momentálne stoja proti zlu, či už to zlo stelesňuje Islamský štát, alebo Rusko v područí putinizmu.
Zo sto kresiel Senátu budú mať republikáni 54, v Snemovni reprezentantov si tiež polepšili. Takto dôsledne zadupať protivníkov v kongresových voľbách do prachu sa republikánom podarilo naposledy za demokratického prezidenta Trumana. Prvý raz za osem rokov budú mať republikáni pod kontrolou aj Senát, aj Snemovňu reprezentantov. Vybojovali si väčšinu, ktorá im umožní blokovať prakticky akékoľvek zákonodarné iniciatívy demokratov, a prezident Barack Obama môže len snívať o tom, že by s podporou Kongresu uskutočnil niektoré časti svojej agendy – napríklad novú podobu imigračnej politiky, od ktorej si demokrati sľubujú najmä nárast podpory zo strany hispánskych Američanov. Je však možné, že Barack Obama sa v kľúčových bodoch, ku ktorým imigračná reforma určite patrí, rozhodne konať aj napriek vôli Kongresu.
Republikáni vyhrali tak presvedčivo, že si môžu dovoliť istú veľkorysosť a ponúkať prezidentovi Obamovi, že si splnia povinnosť voči vlasti a budú s ním spolupracovať, hoci sú názorovo inde.
Výsledok volieb vypovedá o silnej frustrácii, ktorá zavládla medzi americkými voličmi. Američanom sa štýl vládnutia Baracka Obamu prestal páčiť. Vyčítajú mu, že nevystupuje ako rázny líder v otázkach, kde sa to žiada (napríklad nepodniká kroky na pomoc domácim firmám, aby vznikli nové pracovné príležitosti, alebo nepresadzuje americké záujmy na medzinárodnej scéne dosť rázne, prípadne sa na dal prevalcovať Ruskom a Čínou). A nevyhovuje im, že tam, kde to podľa nich Amerika nepotrebuje, sa Barack Obama neraz správa ako autokrat. To sa týka najmä jeho systému financovania zdravotnej starostlivosti, ktorý je už familiárne známy pod prezývkou Obamacare.
.a znovu Obamacare
Barackovi Obamovi republikánski voliči zazlievajú, že Obamacare vôbec uzrel svetlo sveta, pretože ju považujú za znesvätenie princípov dobrovoľnosti v zdravotnom poistení. (Napríklad tí poistenci, ktorí si poistenie kúpiť nechcú, sú podľa zákona v systéme Obamacare penalizovaní.) Panujú obavy, že klesne úroveň zdravotnej starostlivosti, pretože lekári nebudú dôverovať Obamacare, že im uhradí pohľadávky a bude ich v konečnom dôsledku nútiť, aby poskytovali služby za príliš nízke ceny. Ale okrem toho znejú výhrady aj z tábora demokratov, ktorí inak povinné poistenie pre každého podporujú a rolu štátu v takomto systéme považujú za nezastupiteľnú. Tým sa nepozdáva, že Obamacare sa od začiatku stretáva s technickými problémami, ktoré ho robia menej dostupným, ako prezident sľuboval. Prezident navyše vyhlásil, že kto nebude chcieť svoju súčasnú poistku zameniť za tú štátom regulovanú, nebude to musieť urobiť. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch sú poistenci nútení kúpiť drahšiu poistku, o ktorú nemajú záujem, pretože tú ich považuje zákon za „nedostatočnú“. Skrátka, Obamacare je pod paľbou kritiky sprava aj zľava, aj keď prezidentovi naklonení komentátori túto iniciatívu ďalej vyhlasujú za najvýznamnejší úspech jeho úradovania.
Otázka, či túto kontroverznú reformu zrušiť úplne, už síce z republikánskeho mainstreamu takmer nezaznieva, no veľmi dôrazne ju predkladajú zástupcovia krídla Tea Party. A tých bude po kongresových voľbách medzi republikánmi zase viac.
.omladnutí republikáni
Čím oslovili voličov republikáni? Jeden dôvod je, že sa sústredili na prešľapy súčasnej administratívy a treba priznať, že po šiestich rokoch vládnutia sa tých prešľapov jednoducho muselo nahromadiť dosť, aby sa dal v kampani vytiahnuť ich dlhý zoznam. (Aj preto nie je „nepriateľské prevzatie“ Kongresu v druhom volebnom období amerických prezidentov až také výnimočné. Voliči majú, skrátka, plné zuby statu quo.) A keďže očakávania spojené s Barackom Obamom boli veľké, veľké je aj sklamanie po ich nenaplnení. To by nemalo nikoho prekvapiť. Ekonomika zatiaľ negeneruje toľko pracovných miest, ako by voliči chceli, ťažká finančná situácia mnohých domácností trvá a vláda predvádza chyby ešte aj na takom citlivom poli, ako je zdravie obyvateľstva – kroky, ktoré podnikla v súvislosti s ebolou, nedávajú ľuďom istotu, že situácia sa nevymkne spod kontroly.
Druhý dôvod republikánskeho úspechu je o niečo prekvapivejší, keď zvážime, v akom závoze sa republikáni ocitli po tom, čo prehrali prezidentské voľby už druhý raz práve s Barackom Obamom. (Prvý raz v súboji s ním pohorel John McCain, druhý raz Mitt Romney, dvaja republikáni, ale každý z iného krídla strany – McCain skôr umiernený a „liberálnejší“, Romney jednoznačný favorit nábožnej pravice.) Dlho to vyzeralo, že Republikánskej strane jednoducho chýbajú osobnosti, ktoré by dostatočne oslovili voličov. Teraz to už tak nepôsobí. Republikánska strana podstúpila pred voľbami istú zmenu a v niektorých momentoch až očistu. Starostlivejšie si vyberala svojich kandidátov. Už v primárkach sa zbavila niektorých, ktorí svojimi príliš radikálnymi názormi budili obavy, že viac voličov odradia ako pritiahnu.
Úspešné boli kandidujúce ženy-republikánky. Mia Love, nová kongresmanka za Utah, sa zapísala do dejín tým, že je prvou ženou čiernej pleti v kongresmanskom kresle, ktorá kandidovala za republikánov. Love má haitské korene, tvrdí, že farba pleti v jej zvolení nehrala rolu, je mormónka a kandidovala už pred dvoma rokmi, vtedy ju však protikandidát od demokratov – beloch – porazil. Republikáni majú zároveň najmladšiu zákonodarkyňu v histórii Kongresu – 30-ročnú Elise Stefanik. A najmladšia členka virgínskeho zákonodarného zboru, ktorá doň po týchto voľbách nastúpi, je 18-ročná prváčka z vysokej školy, ktorá viedla svoju kampaň z internátnej izby a porazila 44-ročnú protikandidátku z Demokratickej strany. Republikánom sa v týchto voľbách podarilo ukázať mladšiu, menej uniformnú tvár.
.povzbudenie pre Hillary Clintonovú
Zato budúcnosť Demokratickej strany je na vážkach. Tak ako v prezidentských voľbách tápali republikáni, tak teraz v tých kongresových naslepo strieľali demokrati. A neraz do vlastných radov. Na povrch vyplávali spory medzi jednotlivými krídlami Demokratickej strany. Barack Obama kongresovým voľbám venoval omnoho menej strategickej pozornosti, ako od neho očakávali mnohí stranícki kolegovia. Možno mal pôvodne v pláne držať sa v úzadí preto, aby na seba zbytočne nestrhol pozornosť a hnev republikánov. To však nevyšlo, pretože, ako poznamenali mnohí americkí komentátori, z kongresových volieb sa stalo ľudové hlasovanie o Obamovej popularite (ktorá tak či tak v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo upadá).
Zato sa do predvolebnej kampane aktívne zapájala prezidentova rivalka Hillary Clintonová. Až to chvíľami vyzeralo, že si robí skôr vlastnú – predpredvolebnú – kampaň, a špekulácie o tom, či bude kandidovať na prezidentský úrad, ožili s nebývalou intenzitou. (Clintonovú môže výsledok týchto kongresových volieb tešiť, pretože jasne ukazuje Američanom, že obamovské krídlo v Demokratickej strane skončilo a na rade môže byť to jej. Ešte to nepovedala na plné ústa, ale nepochybne to časom povie: Ak nechcete, aby sme my demokrati utrpeli debakel aj o dva roky, voľte za prezidentku mňa.)
.nie je to v poriadku
Dá sa s istou dávkou opatrnosti povedať, že republikánske víťazstvá sú pre USA ekonomicky dobrou správou – ak prinesú väčšiu slobodu podnikania, znižovanie daní, viac riešení v prospech ekonomiky, a nie len jej vyciciavanie štátom. Firmy optimisticky očakávajú, že dôjde ku schváleniu probiznisového balíčka reforiem, v rámci ktorých sa napríklad energetický sektor značne dereguluje. Trhy sa posilnili. Takže v poriadku, Amerika?
Žiaľ, z globálneho hľadiska je to inak. Oslabené postavenie Baracka Obamu nemôže byť pre Západ dobré. Ak mal dosiaľ málo rešpektu v Moskve či v Pekingu, odteraz ho bude mať ešte menej. (Posmech v čínskych médiách po prehratých voľbách prišiel ihneď.) A z Ruska zaznel vrcholne nechutný výrok Vladimíra Putina, že pakt Stalina s Hitlerom bol úplne v poriadku. A ak sa niekto nazdáva, že slabé postavenie Baracka Obamu s tým nesúvisí, tak sa mýli. Je to signál, že Kremeľ si už naozaj nič nerobí ani z civilizačných hodnôt, ani z mienky medzinárodného spoločenstva. Demokrati so svojím prezidentom nedostali do ťažkej situácie iba seba, ale všetky civilizované krajiny, ktoré momentálne stoja proti zlu, či už to zlo stelesňuje Islamský štát, alebo Rusko v područí putinizmu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.