S prístupom, šetrným voči prírode, sa dá začať aj v malom. Citeľné zlepšenie je potom dôsledkom nie veľkolepých globálnych iniciatív, ale mnohých malých lokálnych zlepšení. Praktický príklad, ako sa to dá robiť, ponúka spoločnosť VNET.
.služby bez výpadkov
Firma prevádzkuje v Bratislave tri dátové centrá. O čo presne ide? V dátových centrách sa poskytujú služby ako server housing alebo web hosting. „V praxi to znamená, že zákazník má v dátovom centre uložený buď svoj server, alebo mu prenajímame náš, prípadne mu prenajímame len určitú výpočtovú kapacitu,“ vysvetľuje Kupčo. Servery sa dávajú do dátových centier, pretože potrebujú pripojenie k telekomunikačnej linke s veľkým uploadom dát, odchádzajúcich smerom zo servera von. „Keby si niekto umiestnil server do svojej firmy, bežné linky majú veľkú rýchlosť prijímania dát, ale malú rýchlosť odosielania dát,“ hovorí Kupčo. „Čiže na prepojenie pobočiek alebo poskytovanie služieb cez web by to nepostačovalo.“ Preto sa využívajú dátové centrá, kde je dotiahnutá telekomunikačná infraštruktúra s rádovo väčšou kapacitou, než akou disponujú bežné firmy.
Popri konektivite dátové centrá poskytujú elektrickú energiu. Tá musí byť zálohovaná zdrojom neprerušovaného napájania, ktorý vykryje čas do naskočenia dieselového agregátu v prípade výpadku. Dátové centrá musia svoje služby poskytovať nonstop. Aj v tomto sa VNET správa ekologicky. Záložné zdroje UPS môžu byť totiž buď akumulátorové (sú energeticky i ekologicky nákladnejšie), alebo zotrvačníkové. VNET používa práve tie zotrvačníkové. Keď elektrina vypadne, krúti sa zariadenie ďalej, tým vytvára elektrinu, kým nenaskočí dieselový generátor.
VNET prenajíma zákazníkom miestnosť, jednotlivé stojany alebo dokonca len časti stojanov. Najčastejšie si klient prinesie server sám a sám si ho aj spravuje. V dátovom centre musí byť udržiavaná teplota a vlhkosť vzduchu v rozmedzí, ktoré je pre servery prijateľné. Momentálne sa odporúča 22 až 24 stupňov Celzia a relatívna vlhkosť 40 až 60 percent. V praxi si dátové centrum možno predstaviť ako niekoľko sál, ktoré mávajú desiatky až stovky štvorcových metrov, naplnených servermi. Práve spôsob, akým VNET narába s energetickými vstupmi a výstupmi vo svojich dátových centrách, je zaujímavý. To najnovšie, s názvom DC DIGITALIS, sa nachádza na Trnavskej ceste. Odpadovým teplom bude schopné vyhrievať skleníky susediaceho záhradného centra. Ako presne?
.odpad, ktorý sa dá využiť
„V podstate všetka elektrická energia, ktorá sa využije v serveroch, sa v konečnom dôsledku premení na teplo,“ vysvetľuje Kupčo. „To sa zase uvoľní do vzduchu a treba ho buď vychladiť, alebo vymeniť teplý vzduch za studený zvonku.“ Vo svojich dátových centrách firma využíva niektorý zo spôsobov freecoolingu. Týmto pojmom sa označuje chladenie výpočtového strediska bez toho, aby bežali kompresory klimatizačných jednotiek. Buď v zimnej prevádzke vodným okruhom cirkuluje voda z vonkajšieho prostredia do vnútorného, alebo sa priamo privádza studený vzduch cez filtre. VNET má skúsenosti s obidvoma týmito postupmi.
Pokiaľ sa dátové centrum chladí klasickým kompresorovým systémom, celková energetická spotreba dátového centra, vrátane chladenia, vyžaduje niekedy až 2,5-násobok elektrickej energie, ktorú spotrebuje výpočtová technika. Inak povedané, ak majú servery spotrebu 100 wattov, dátové centrum spotrebuje 250 wattov. Pri nepriamom freecoolingu sa dá tento pomer znížiť na 1,5, pri priamom freecoolingu sa dá dosiahnuť ešte lepší pomer, dokonca 1,05. Možné to je najmä v krajinách s chladnejším podnebím.
Spoločnosť Facebook využíva v jednom zo svojich dátových centier princíp, ktorým sa inšpiroval aj VNET. Ide o takzvaný priamy freecooling, kedy sa vonkajší vzduch dovlhčuje. „Takýmto spôsobom si aj my dokážeme na vstupe do dátového centra vyrobiť správnu teplotu a vlhkosť vzduchu,“ hovorí Kupčo. „Keď je vzduch následne ohriaty teplom, ktoré vytvárajú svojou činnosťou servery, a z pohľadu dátového centra teda spotrebovaný, je odvádzaný cez výfukovú klapku do vonkajšieho prostredia. Časť z neho si bude môcť brať neďaleké záhradné centrum do svojich skleníkov, kde predávajú kvety.“
Odvádzanie do skleníkov by sa podľa Kupča mohlo spustiť počas budúcej zimy. „Je škoda vypúšťať teplo len tak do vonkajšieho priestoru, keď iní ľudia po teple bažia a musí byť pre nich vyprodukované,“ dopĺňa Kupča jeho kolegyňa Lenka Mäkká. „Je to trend, viditeľný aj vo svete. Niekde sa odpadové teplo využíva napríklad na ohrievanie bazénov. Vzduch, ktorý vypúšťa VNET, má okolo 30 stupňov Celzia. S tým sa radiátory vykúriť nedajú, no záhradné centrum sa mu poteší.“
Zaujímavosťou je, že VNET toto odpadové teplo nesmie predávať. To by sa totiž firma musela registrovať ako výrobca tepla a splniť množstvo administratívne komplikovaných zákonných náležitostí. Záhradné centrum teda teplý vzduch dostane zdarma. No Kupčo, ktorého firma triedi odpad, faktúry posiela elektronicky namiesto papiera a má pred sídlom parkovisko pre bicykle, myslí aj na vzdialenejšiu budúcnosť: „Vždy na letnej dovolenke prepočítavam investičné a prevádzkové náklady elektromobilov na trhu. Ich parametre sa už začínajú blížiť úrovni, kedy bude nákup elektromobilov pre potreby firmy VNET aj ekonomicky opodstatnený.“
.služby bez výpadkov
Firma prevádzkuje v Bratislave tri dátové centrá. O čo presne ide? V dátových centrách sa poskytujú služby ako server housing alebo web hosting. „V praxi to znamená, že zákazník má v dátovom centre uložený buď svoj server, alebo mu prenajímame náš, prípadne mu prenajímame len určitú výpočtovú kapacitu,“ vysvetľuje Kupčo. Servery sa dávajú do dátových centier, pretože potrebujú pripojenie k telekomunikačnej linke s veľkým uploadom dát, odchádzajúcich smerom zo servera von. „Keby si niekto umiestnil server do svojej firmy, bežné linky majú veľkú rýchlosť prijímania dát, ale malú rýchlosť odosielania dát,“ hovorí Kupčo. „Čiže na prepojenie pobočiek alebo poskytovanie služieb cez web by to nepostačovalo.“ Preto sa využívajú dátové centrá, kde je dotiahnutá telekomunikačná infraštruktúra s rádovo väčšou kapacitou, než akou disponujú bežné firmy.
Popri konektivite dátové centrá poskytujú elektrickú energiu. Tá musí byť zálohovaná zdrojom neprerušovaného napájania, ktorý vykryje čas do naskočenia dieselového agregátu v prípade výpadku. Dátové centrá musia svoje služby poskytovať nonstop. Aj v tomto sa VNET správa ekologicky. Záložné zdroje UPS môžu byť totiž buď akumulátorové (sú energeticky i ekologicky nákladnejšie), alebo zotrvačníkové. VNET používa práve tie zotrvačníkové. Keď elektrina vypadne, krúti sa zariadenie ďalej, tým vytvára elektrinu, kým nenaskočí dieselový generátor.
VNET prenajíma zákazníkom miestnosť, jednotlivé stojany alebo dokonca len časti stojanov. Najčastejšie si klient prinesie server sám a sám si ho aj spravuje. V dátovom centre musí byť udržiavaná teplota a vlhkosť vzduchu v rozmedzí, ktoré je pre servery prijateľné. Momentálne sa odporúča 22 až 24 stupňov Celzia a relatívna vlhkosť 40 až 60 percent. V praxi si dátové centrum možno predstaviť ako niekoľko sál, ktoré mávajú desiatky až stovky štvorcových metrov, naplnených servermi. Práve spôsob, akým VNET narába s energetickými vstupmi a výstupmi vo svojich dátových centrách, je zaujímavý. To najnovšie, s názvom DC DIGITALIS, sa nachádza na Trnavskej ceste. Odpadovým teplom bude schopné vyhrievať skleníky susediaceho záhradného centra. Ako presne?
.odpad, ktorý sa dá využiť
„V podstate všetka elektrická energia, ktorá sa využije v serveroch, sa v konečnom dôsledku premení na teplo,“ vysvetľuje Kupčo. „To sa zase uvoľní do vzduchu a treba ho buď vychladiť, alebo vymeniť teplý vzduch za studený zvonku.“ Vo svojich dátových centrách firma využíva niektorý zo spôsobov freecoolingu. Týmto pojmom sa označuje chladenie výpočtového strediska bez toho, aby bežali kompresory klimatizačných jednotiek. Buď v zimnej prevádzke vodným okruhom cirkuluje voda z vonkajšieho prostredia do vnútorného, alebo sa priamo privádza studený vzduch cez filtre. VNET má skúsenosti s obidvoma týmito postupmi.
Pokiaľ sa dátové centrum chladí klasickým kompresorovým systémom, celková energetická spotreba dátového centra, vrátane chladenia, vyžaduje niekedy až 2,5-násobok elektrickej energie, ktorú spotrebuje výpočtová technika. Inak povedané, ak majú servery spotrebu 100 wattov, dátové centrum spotrebuje 250 wattov. Pri nepriamom freecoolingu sa dá tento pomer znížiť na 1,5, pri priamom freecoolingu sa dá dosiahnuť ešte lepší pomer, dokonca 1,05. Možné to je najmä v krajinách s chladnejším podnebím.
Spoločnosť Facebook využíva v jednom zo svojich dátových centier princíp, ktorým sa inšpiroval aj VNET. Ide o takzvaný priamy freecooling, kedy sa vonkajší vzduch dovlhčuje. „Takýmto spôsobom si aj my dokážeme na vstupe do dátového centra vyrobiť správnu teplotu a vlhkosť vzduchu,“ hovorí Kupčo. „Keď je vzduch následne ohriaty teplom, ktoré vytvárajú svojou činnosťou servery, a z pohľadu dátového centra teda spotrebovaný, je odvádzaný cez výfukovú klapku do vonkajšieho prostredia. Časť z neho si bude môcť brať neďaleké záhradné centrum do svojich skleníkov, kde predávajú kvety.“
Odvádzanie do skleníkov by sa podľa Kupča mohlo spustiť počas budúcej zimy. „Je škoda vypúšťať teplo len tak do vonkajšieho priestoru, keď iní ľudia po teple bažia a musí byť pre nich vyprodukované,“ dopĺňa Kupča jeho kolegyňa Lenka Mäkká. „Je to trend, viditeľný aj vo svete. Niekde sa odpadové teplo využíva napríklad na ohrievanie bazénov. Vzduch, ktorý vypúšťa VNET, má okolo 30 stupňov Celzia. S tým sa radiátory vykúriť nedajú, no záhradné centrum sa mu poteší.“
Zaujímavosťou je, že VNET toto odpadové teplo nesmie predávať. To by sa totiž firma musela registrovať ako výrobca tepla a splniť množstvo administratívne komplikovaných zákonných náležitostí. Záhradné centrum teda teplý vzduch dostane zdarma. No Kupčo, ktorého firma triedi odpad, faktúry posiela elektronicky namiesto papiera a má pred sídlom parkovisko pre bicykle, myslí aj na vzdialenejšiu budúcnosť: „Vždy na letnej dovolenke prepočítavam investičné a prevádzkové náklady elektromobilov na trhu. Ich parametre sa už začínajú blížiť úrovni, kedy bude nákup elektromobilov pre potreby firmy VNET aj ekonomicky opodstatnený.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.