Ak bývate vo Washingtone a vaše živobytie je práca s politickými špičkami, pravdepodobne vám záleží na súkromí. To je zrejme dôvod, ktorý nemenovaného lobistu prilákal na sociálnu sieť Whisper. To je sociálna sieť, ktorá vznikla v roku 2012 s jednou originálnou premisou. Ľudia na nej uverejňujú príspevky anonymne a rozprávajú sa medzi sebou bez toho, aby vedeli, s kým majú česť. Vidia iba obrázok s textom, na ktorý môžu odpovedať iným obrázkom.
Túto sieť ľudia využívajú okrem bežných vecí aj ako platformu na občiansku žurnalistiku a miesto, kde môžu šíriť svoje politické názory v totalitnom režime. Populárna bola napríklad u Iračanov v júni počas ofenzívy ISIS na severe krajiny. Je to vlastne digitálna spovednica, kde môžete vyrozprávať svoje hriechy a tajomstvá.
.falošné súkromie
Problém je, že nie je taká anonymná, ako si mnohí mysleli. Podľa zistení britského Guardianu, ktoré denník publikoval v októbri, firma za aplikáciou sleduje ľudí, vytvára im profily a dáta odovzdáva úradom. V júli, počas Izraelského konfliktu v Gaze, mal Whisper monitorovať vojakov Izraelských obranných síl. „Mali sme 13 alebo 14 vojakov, ktorých sme sledovali – každý príspevok, ktorý pridali,“ cituje Guardian manažéra spoločnosti. Denník sa údajne k informácii dostal počas rokovaní o partnerstve s aplikáciou, keď sa však dozvedel o zneužití súkromia, informácie publikoval.
Rovnako mal byť sledovaný aj washingtonský lobista, ktorého opisujú ako posadnutého sexom. Whisper sleduje jeho polohu a vie, ktoré časti Washigtonu navštívil. „Je to človek, ktorého budeme sledovať po zvyšok jeho života a nikdy sa nedozvie, že je pozorovaný,“ vyjadril sa údajne manažér Whisperu.
.unikajúce dáta
Podobne ako Whisper je na tom aj Snapchat. Mobilný komunikačný nástroj je založený na tom, že každá správa sa po zobrazení vymaže a už sa k nej nikto nedostane. Ako v máji ukázal počítačový forenzný expert Richard Hickman, fotografie v skutočnosti ostávajú naďalej uložené v pamäti telefónu, odkiaľ sa dajú vytiahnuť. Vymažú sa až oveľa neskôr. Čo je horšie, pred mesiacom sa na internet dostalo 200-tisíc fotografií zo Snapchatu, často s erotickým kontextom, ktoré boli určené iba pre jedného človeka. Aj keď firma tvrdí, že ich servery neboli skompromitované a problém nastal u tretích strán, ktoré fungujú ako služby, napájajúce sa na systém Snapchatu, opäť sa ukázalo, že súkromie na internete je na tom ešte horšie, ako sme si mysleli. A to nehovoríme o Celebgate, septembrovom úniku fotografií svetoznámych osobností z platformy iCloud od Apple.
Nestačí byť teda opatrný pri velikánoch ako Facebook a Google, o ktorých je známe, že sú častým terčom tajných služieb. Aj nová generácia sociálnych médií, ktoré sa prezentujú ako osobné, v skutočnosti nie je ani trochu bezpečná. Inak povedané, sledovať vás môžu aj aplikácie, ktoré o sebe tvrdia, že to nerobia. Ako píše portál VentureBeat, toto môže byť veľký problém. „Čo je horšie ako žiadne súkromie? Falošné, nefunkčné ‚súkromné‘ aplikácie.“
.centralizovaný internet
Nemožno sa teda čudovať, že silnejú hlasy volajúce po decentralizácii internetu. Keď internet vznikol, išlo o skupinu prepojených počítačov, vzájomne v egalitárskej spoločnosti – žiadny nemal navrch od druhého. Platilo to aj pri vzniku prvých internetových stránok, z ktorých žiadna nemala príliš silné postavenie. „Web bol navrhnutý tak, že nemá žiadny stred,“ napísal v časopise Wired Tim Berners Lee, 59-ročný britský vedec, ktorý pred 25 rokmi navrhol world wide web. „Každý môže vytvoriť novú webstránku. Keď jedna stránka zlyhá, zbytok webu pokračuje neoslabený.“
Dnes je situácia iná a niekoľko veľkých firiem ovláda veľkú časť internetu. To nie je principiálne zlé, ale znamená to, že spravodajským službám alebo iným zákerným organizáciám stačí, keď sa pripoja na niekoľko firiem a môžu pohodlne sledovať stovky miliónov ľudí.
Google, ktorý prevádzkuje aj YouTube, má v rukách 25 percent internetovej premávky v Severnej Amerike, tvrdí analytická firma Deepfield. Keď mal vyhľadávač minulý rok krátkodobý výpadok, svetová webová premávka sa zmenšila o 40 percent. V špičke má ešte väčšiu silu Netflix, služba na streamovanie videa, ktorá je podľa minuloročného reportu firmy Sandvine zodpovedná až za tretinu večernej internetovej premávky. Facebook je ďalším hráčom, ktorému sa podarilo dosiahnuť prakticky monopol vo svojej oblasti.
.auto alebo MHD
To sa mnohým nepáči. „Niektoré populárne a úspešné služby – vyhľadávače, sociálne siete, e-mail – dosiahli takmer monopolné postavenie na trhu. Aj keď lídri často prinášajú pozitívnu zmenu, musíme byť veľmi obozretní voči koncentrácii moci, keďže tá robí web krehkým,“ píše Berners-Lee. Po otvorenom webe volá aj americká Federálna obchodná komisia, FTC, ktorej sa nepáči, ako veľké sociálne siete a vyhľadávače obchodujú s osobnými údajmi.
Odpoveď, na ktorú ukazujú, je decentralizácia. Keďže história ukazuje, že veľkým firmám na internete sa nedá veľmi dôverovať, prečo si nespravovať vlastné dáta svojpomocne. Jedno z možných riešení ponúka Jacob Cook, 24-ročný programátor žijúci v Kanade. Jeho operačný systém arkOS, založený na linuxovom jadre, je určený pre ľudí, ktorí chcú mať vlastný „cloud“. Operačný systém možno nainštalovať na lacný počítač, ako je napríklad miniatúrny Raspberri Pi za 33 eur, ktorý potom bude slúžiť ako váš osobný server. Doma si ho zapojíte na internet a k svojim dátam môžete pristupovať odkiaľkoľvek bez strachu, že tretia firma zneužije vaše dáta.
„Keď spojíte bezpečnú platformu, ktorú prevádzkujete vo vlastnej réžii, so správne nastaveným šifrovaním, budú špehovanie v štýle NSA a sieťové útoky oveľa náročnejšími a drahšími,“ povedal Cook pre The New Yorker. Hlásia sa aj známejšie firmy. Western Digital, jeden z najväčších výrobcov pevných diskov, pred rokom prišiel na trh so zariadením My Cloud. Človek si ho doma pripojí do zástrčky a využíva ho ako vlastné dátové centrum.
Vo svete, o ktorom snívajú zástancovia decentralizácie, nejestvuje jedna firma à la Dropbox, ktorá sa stará o dáta 300 miliónom používateľov, ale 300 miliónov domácich serverov. Je to síce ekonomicky menej efektívne – podobne ako je menej efektívne chodiť vlastným autom oproti využívaniu hromadnej dopravy – ale používateľ má slobodu a vlastné dáta vo vlastných rukách, čo je pre mnohých neoceniteľné.
.vlastný Facebook
Alternatíva existuje aj pre sociálne siete. Štyria študenti New York University boli znechutení tým, ako fungujú veľké sociálne siete a v roku 2010 sa to rozhodli zmeniť. Svoju myšlienku pomenovali Diaspora, podľa gréckeho slova pre niečo roztrúsené. V Kickstarterovej kampani chceli vyzbierať 10-tisíc dolárov. Napokon získali viac ako 200-tisíc od šiestich tisícov darcov. Na rozdiel od Facebooku či Twitteru mladí programátori neposkytujú službu, ale iba softvér. Sieť nebeží na jednom serveri, ale každý si môže nainštalovať svoj uzol. To znamená, že nad sociálnou sieťou nemá nikto kontrolu – priamu či nepriamu – okrem samotných používateľov. Dokonalá sloboda slova prilákala v auguste aj radikálov z ISIS. Tí boli postupne vyhnaní zo všetkých sociálnych sietí, odišli preto na tú, ktorú nikto nekontroluje.
„Diaspora je kompletne decentralizovaná sieť, ktorá vo svojej podstate pozostáva z veľkého množstva malých serverov, ktoré si vymieňajú príspevky a správy. Neexistuje žiadny centrálny server, a to znamená, že nie je žiadny spôsob, ako by sme mohli manipulovať alebo odstrániť obsah z konkrétneho uzlu v našej sieti. To môže byť jeden z dôvodov, ktorý prilákal aktivistov z ISIS na našu sieť,“ vysvetlili zakladatelia Diaspory v ospravedlňujúcom blogu.
Na ceste k decentralizácií internetu však stojí veľká prekážka. Ľudia si už zvykli na jednoduchosť, s akou sa dá pracovať s Gmailom, Dropboxom či Facebookom a o otvorených a rozptýlených technológiách sa to nedá povedať. To ovplyvňuje aj popularitu týchto služieb. Napríklad Diaspora má podľa štatistík webu Pods.jasonrobinson.me iba 1,1 milióna používateľov. Aktívnych je však iba približne 70-tisíc ľudí (presné čísla nie sú známe, lebo nie každý uzol zverejňuje svoje štatistiky). To, ako sa bude vyvíjať internet ďalej, teda záleží najmä od toho, ako sa posunú technológie a aká bude ochota ľudí podstúpiť zmenu.
.autor je spolupracovník .týždňa
Túto sieť ľudia využívajú okrem bežných vecí aj ako platformu na občiansku žurnalistiku a miesto, kde môžu šíriť svoje politické názory v totalitnom režime. Populárna bola napríklad u Iračanov v júni počas ofenzívy ISIS na severe krajiny. Je to vlastne digitálna spovednica, kde môžete vyrozprávať svoje hriechy a tajomstvá.
.falošné súkromie
Problém je, že nie je taká anonymná, ako si mnohí mysleli. Podľa zistení britského Guardianu, ktoré denník publikoval v októbri, firma za aplikáciou sleduje ľudí, vytvára im profily a dáta odovzdáva úradom. V júli, počas Izraelského konfliktu v Gaze, mal Whisper monitorovať vojakov Izraelských obranných síl. „Mali sme 13 alebo 14 vojakov, ktorých sme sledovali – každý príspevok, ktorý pridali,“ cituje Guardian manažéra spoločnosti. Denník sa údajne k informácii dostal počas rokovaní o partnerstve s aplikáciou, keď sa však dozvedel o zneužití súkromia, informácie publikoval.
Rovnako mal byť sledovaný aj washingtonský lobista, ktorého opisujú ako posadnutého sexom. Whisper sleduje jeho polohu a vie, ktoré časti Washigtonu navštívil. „Je to človek, ktorého budeme sledovať po zvyšok jeho života a nikdy sa nedozvie, že je pozorovaný,“ vyjadril sa údajne manažér Whisperu.
.unikajúce dáta
Podobne ako Whisper je na tom aj Snapchat. Mobilný komunikačný nástroj je založený na tom, že každá správa sa po zobrazení vymaže a už sa k nej nikto nedostane. Ako v máji ukázal počítačový forenzný expert Richard Hickman, fotografie v skutočnosti ostávajú naďalej uložené v pamäti telefónu, odkiaľ sa dajú vytiahnuť. Vymažú sa až oveľa neskôr. Čo je horšie, pred mesiacom sa na internet dostalo 200-tisíc fotografií zo Snapchatu, často s erotickým kontextom, ktoré boli určené iba pre jedného človeka. Aj keď firma tvrdí, že ich servery neboli skompromitované a problém nastal u tretích strán, ktoré fungujú ako služby, napájajúce sa na systém Snapchatu, opäť sa ukázalo, že súkromie na internete je na tom ešte horšie, ako sme si mysleli. A to nehovoríme o Celebgate, septembrovom úniku fotografií svetoznámych osobností z platformy iCloud od Apple.
Nestačí byť teda opatrný pri velikánoch ako Facebook a Google, o ktorých je známe, že sú častým terčom tajných služieb. Aj nová generácia sociálnych médií, ktoré sa prezentujú ako osobné, v skutočnosti nie je ani trochu bezpečná. Inak povedané, sledovať vás môžu aj aplikácie, ktoré o sebe tvrdia, že to nerobia. Ako píše portál VentureBeat, toto môže byť veľký problém. „Čo je horšie ako žiadne súkromie? Falošné, nefunkčné ‚súkromné‘ aplikácie.“
.centralizovaný internet
Nemožno sa teda čudovať, že silnejú hlasy volajúce po decentralizácii internetu. Keď internet vznikol, išlo o skupinu prepojených počítačov, vzájomne v egalitárskej spoločnosti – žiadny nemal navrch od druhého. Platilo to aj pri vzniku prvých internetových stránok, z ktorých žiadna nemala príliš silné postavenie. „Web bol navrhnutý tak, že nemá žiadny stred,“ napísal v časopise Wired Tim Berners Lee, 59-ročný britský vedec, ktorý pred 25 rokmi navrhol world wide web. „Každý môže vytvoriť novú webstránku. Keď jedna stránka zlyhá, zbytok webu pokračuje neoslabený.“
Dnes je situácia iná a niekoľko veľkých firiem ovláda veľkú časť internetu. To nie je principiálne zlé, ale znamená to, že spravodajským službám alebo iným zákerným organizáciám stačí, keď sa pripoja na niekoľko firiem a môžu pohodlne sledovať stovky miliónov ľudí.
Google, ktorý prevádzkuje aj YouTube, má v rukách 25 percent internetovej premávky v Severnej Amerike, tvrdí analytická firma Deepfield. Keď mal vyhľadávač minulý rok krátkodobý výpadok, svetová webová premávka sa zmenšila o 40 percent. V špičke má ešte väčšiu silu Netflix, služba na streamovanie videa, ktorá je podľa minuloročného reportu firmy Sandvine zodpovedná až za tretinu večernej internetovej premávky. Facebook je ďalším hráčom, ktorému sa podarilo dosiahnuť prakticky monopol vo svojej oblasti.
.auto alebo MHD
To sa mnohým nepáči. „Niektoré populárne a úspešné služby – vyhľadávače, sociálne siete, e-mail – dosiahli takmer monopolné postavenie na trhu. Aj keď lídri často prinášajú pozitívnu zmenu, musíme byť veľmi obozretní voči koncentrácii moci, keďže tá robí web krehkým,“ píše Berners-Lee. Po otvorenom webe volá aj americká Federálna obchodná komisia, FTC, ktorej sa nepáči, ako veľké sociálne siete a vyhľadávače obchodujú s osobnými údajmi.
Odpoveď, na ktorú ukazujú, je decentralizácia. Keďže história ukazuje, že veľkým firmám na internete sa nedá veľmi dôverovať, prečo si nespravovať vlastné dáta svojpomocne. Jedno z možných riešení ponúka Jacob Cook, 24-ročný programátor žijúci v Kanade. Jeho operačný systém arkOS, založený na linuxovom jadre, je určený pre ľudí, ktorí chcú mať vlastný „cloud“. Operačný systém možno nainštalovať na lacný počítač, ako je napríklad miniatúrny Raspberri Pi za 33 eur, ktorý potom bude slúžiť ako váš osobný server. Doma si ho zapojíte na internet a k svojim dátam môžete pristupovať odkiaľkoľvek bez strachu, že tretia firma zneužije vaše dáta.
„Keď spojíte bezpečnú platformu, ktorú prevádzkujete vo vlastnej réžii, so správne nastaveným šifrovaním, budú špehovanie v štýle NSA a sieťové útoky oveľa náročnejšími a drahšími,“ povedal Cook pre The New Yorker. Hlásia sa aj známejšie firmy. Western Digital, jeden z najväčších výrobcov pevných diskov, pred rokom prišiel na trh so zariadením My Cloud. Človek si ho doma pripojí do zástrčky a využíva ho ako vlastné dátové centrum.
Vo svete, o ktorom snívajú zástancovia decentralizácie, nejestvuje jedna firma à la Dropbox, ktorá sa stará o dáta 300 miliónom používateľov, ale 300 miliónov domácich serverov. Je to síce ekonomicky menej efektívne – podobne ako je menej efektívne chodiť vlastným autom oproti využívaniu hromadnej dopravy – ale používateľ má slobodu a vlastné dáta vo vlastných rukách, čo je pre mnohých neoceniteľné.
.vlastný Facebook
Alternatíva existuje aj pre sociálne siete. Štyria študenti New York University boli znechutení tým, ako fungujú veľké sociálne siete a v roku 2010 sa to rozhodli zmeniť. Svoju myšlienku pomenovali Diaspora, podľa gréckeho slova pre niečo roztrúsené. V Kickstarterovej kampani chceli vyzbierať 10-tisíc dolárov. Napokon získali viac ako 200-tisíc od šiestich tisícov darcov. Na rozdiel od Facebooku či Twitteru mladí programátori neposkytujú službu, ale iba softvér. Sieť nebeží na jednom serveri, ale každý si môže nainštalovať svoj uzol. To znamená, že nad sociálnou sieťou nemá nikto kontrolu – priamu či nepriamu – okrem samotných používateľov. Dokonalá sloboda slova prilákala v auguste aj radikálov z ISIS. Tí boli postupne vyhnaní zo všetkých sociálnych sietí, odišli preto na tú, ktorú nikto nekontroluje.
„Diaspora je kompletne decentralizovaná sieť, ktorá vo svojej podstate pozostáva z veľkého množstva malých serverov, ktoré si vymieňajú príspevky a správy. Neexistuje žiadny centrálny server, a to znamená, že nie je žiadny spôsob, ako by sme mohli manipulovať alebo odstrániť obsah z konkrétneho uzlu v našej sieti. To môže byť jeden z dôvodov, ktorý prilákal aktivistov z ISIS na našu sieť,“ vysvetlili zakladatelia Diaspory v ospravedlňujúcom blogu.
Na ceste k decentralizácií internetu však stojí veľká prekážka. Ľudia si už zvykli na jednoduchosť, s akou sa dá pracovať s Gmailom, Dropboxom či Facebookom a o otvorených a rozptýlených technológiách sa to nedá povedať. To ovplyvňuje aj popularitu týchto služieb. Napríklad Diaspora má podľa štatistík webu Pods.jasonrobinson.me iba 1,1 milióna používateľov. Aktívnych je však iba približne 70-tisíc ľudí (presné čísla nie sú známe, lebo nie každý uzol zverejňuje svoje štatistiky). To, ako sa bude vyvíjať internet ďalej, teda záleží najmä od toho, ako sa posunú technológie a aká bude ochota ľudí podstúpiť zmenu.
.autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.