Pif, krásny plnofarebný časopis, zabalený v igelite, Pif, podľa psiska, čo sa večne doťahovalo s kocúrom Herkulesom. Pif, plný fantastických komiksov na pokračovanie, Pif gadget komiksový magazín s hračkou. Pif, ktorý sa v Československej socialistickej republike môjho detstva dal kúpiť iba preto, že ho vydávalo nakladateľstvo L´Humanité, tlačový orgán francúzskej komunistickej strany. Nie trójsky kôň, ale celá črieda trójskych koňov, stádo, dostihy. Toto súdruhovia nedomysleli. Pif, samozrejme, nebol jediným kontaktom s úpadkovou (pop)kultúrou zahnívajúceho imperialistického Západu – možno preto ten igelit, aby ho nebolo cítiť – ale bol nesmierne dôležitý. Azda dôležitejší ako ORF, dôležitejší, ako prvé videokazety, šírené prapodivnou výmennou sieťou medzi všetkými, čo už vtedy, na začiatku osemdesiatych rokov, mali doma video.
Prečo dôležitejší? Pre ten darček? Nie, nielen. Pif totiž, bez ohľadu na to, kto ho vydával, predstavoval európsku komiksovú špičku. To sme sa, samozrejme, dozvedeli až neskôr, my, čo nás komiks aj vďaka Pifovi chytil tak pevne, že už nás nikdy nepustil. V Pifovi defilovala celá plejáda francúzskych, belgických, španielskych, portugalských a talianskych komiksových tvorcov. Práve v Pifovi debutoval slávny Corto Maltese Huga Pratta. Tých hrdinov však bolo viac. Rahan, Taranis, Doktor Justice a dalo by sa pokračovať ešte dlho.
Pif skončil o pár rokov po páde železnej opony, na chvíľu sa síce vrátil, ale už to nebolo ono. V každom prípade svoju úlohu splnil, aj vďaka Pifovi nás totiž popkultúra, čo sem po páde železnej opony vtrhla, našla pripravených a v radostnom očakávaní. Ale to už by bolo na iný stĺpček.
Prečo dôležitejší? Pre ten darček? Nie, nielen. Pif totiž, bez ohľadu na to, kto ho vydával, predstavoval európsku komiksovú špičku. To sme sa, samozrejme, dozvedeli až neskôr, my, čo nás komiks aj vďaka Pifovi chytil tak pevne, že už nás nikdy nepustil. V Pifovi defilovala celá plejáda francúzskych, belgických, španielskych, portugalských a talianskych komiksových tvorcov. Práve v Pifovi debutoval slávny Corto Maltese Huga Pratta. Tých hrdinov však bolo viac. Rahan, Taranis, Doktor Justice a dalo by sa pokračovať ešte dlho.
Pif skončil o pár rokov po páde železnej opony, na chvíľu sa síce vrátil, ale už to nebolo ono. V každom prípade svoju úlohu splnil, aj vďaka Pifovi nás totiž popkultúra, čo sem po páde železnej opony vtrhla, našla pripravených a v radostnom očakávaní. Ale to už by bolo na iný stĺpček.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.