Vyvolávajú a komandujú svojich blízkych a známych, organizujú pre nich pobyty u seba doma, sú neodbytní, až je to podozrivé. Naliehajú, aby rodina prišla, veď sa už tak dlho nevideli! Pod pláštikom organizovania rodinnej návštevy však niekedy dôkladne, inokedy pomenej, skrývajú svoje temné rozkošnícke pohnútky. Okamžite, len čo uondanú a vo vzduchu vytrasenú rodinu vypľuje letisková hala, prihrnie sa náš nešťastník a po úvodných kurtoáziách z neho napokon vypadne, či mu doniesli jeho milovanú Milenu a pravú bryndzu. A je to vonku.
.treska, rožok, horčica
Chuťové spomienky sa jednoducho nedajú oklamať. Sú natoľko silné, a tak pevne nás viažu k domovu, že neraz sú tým najlepším spoločníkom, keď sa nám preukrutne začne cnieť. Stačí si len spomenúť na chuť obyčajnej slovenskej tresky a podaktorým sa okamžite nahrnú slzy do očí... Začnú si dojatí vybavovať tie hrôzostrašné umakartové pulty, pri ktorých sa v starej socialistickej Rybe jedlo na stojáka, kde nad prežúvajúcimi krúžili staré lenivé radiátory a všetko voňalo rybinou až strach. A k treske rožok. Gumený a už sa niekde musel aj trochu drobiť. Kvôli tejto šialenej spomienke si ľudia v cudzine dokonca založili stránku na internete, kde sa v zúfalstve pokúšajú zrekonštruovať recept na slovenskú tresku, no zdá sa, že márne.
Podobné symptómy sa prihrnú, keď začne v zahraničí človek zháňať horčicu. Zdá sa to ako marginálna záležitosť, ale nič nedokáže pohodu pri párkoch zničiť viac ako nevhodná a chuťovo s vaším detstvom absolútne nekorenšpondujúca horčica. Každý národ ju má totiž celkom inú. Buď je príliš štipľavá (Anglicko), alebo príliš kyslá (Francúzsko), a nie a nie nájsť tú čudne hnedú z Liptovského Mikuláša, ktorá je presne taká vyvážená, aby ste si okamžite spomenuli na legendárnu žilinskú vývarovňu U kráľa na Námestí Dukla, kde statné tety v miestnosti ako slíž, plece pri pleci, podávali párky s týmto horčicovým zázrakom a čerstvo strúhaným chrenom.
.trikolórové chrumky, oranžové burizóny
Socializmus nám do pamäti vryl niekoľko takýchto ťažkotonážnych chuťových zážitkov, ktorých sa nedá zbaviť. Jeden môj kamarát si dokonca vypestoval celkom slušnú závislosť od chrumiek. Nie tých novodobých, kdeže! Prosím vás! Tie sú príliš veľké, príliš arašidové, alebo dokonca príliš chrumkavé. Nie. Musia to byť tie klasické v bielom, trikolórou pruhovanom obale. Len čo ich v obchode uvidí, už pri nich stojí a zvažuje, koľko vreciek si dopraje. Potom sedí v kúte, nie je s ním reč, len sa tak jemnučko usmieva, chrúme a chrúme. Niekde vnútri mu ide film, v ktorom je ešte dieťaťom a všetko naokolo je veľké, ohromné a plné tajomstiev.
Podobne to mám ja, keď v obchode natrafím na podlhovasté oranžové vrecko s bielymi pruhmi. Nedokážem odolať a hneď sa mi z ničoho nič zo troje objavia v košíku. Burizóny. Napučané ryžové zrnká bez chuti, ktoré robia okolo seba len neporiadok, no zato sa dajú neuveriteľne pohodlne jesť tak, že si ich nasypete do misky a ako chameleón ľahučké páperové zrnká vyberáte jazykom. Naň sa vám nalepia a chňap! V očiach sa vám zaiskrí dávnymi detskými nezbednosťami a na chvíľu sa človek cíti ako v božom koši. A pritom len prežúva socializmom zužitkovaný starý indický recept na pufovanú ryžu, ktorou sa v Bangladéši možno práve teraz rovnako zadúša rovnako nezbedné dieťa a chameleónsky lepí zrniečka na koniec jazyka.
.autor je scenárista.
Praktické burizóny/
Tento zvláštny ryžový popkorn, ktorý sa povaľoval na pultoch poloprázdnych socialistických predajní, dokázal v osemdesiatych rokoch gazdinky neuveriteľne inšpirovať. Hádzali ho pomaly všade, dobre že ním nezahusťovali polievky. Ryžové burizóny totiž vynikajúco vedeli nadstaviť akúkoľvek masu bez toho, aby ju chuťovo nejako výraznejšie poznačili. Takže ak nebol pred sviatkami cukor, alebo ste len odmietli podľahnúť hystérii a postaviť sa naň do radu, urobili ste griláž z posledného, čo ste doma mali a jej objem ste nadstavili burizónmi. A pozrime sa! Zrazu boli grilážky o čosi ľahšie a lahodnejšie. Tento jednoduchý vynález dokonca vytrval, aj keď už nepotrebujeme nadstavovať objemy, niekde na sviatky vidno griláž s burizónmi aj dnes. Komu sa však nechce prplať s grilážou, stačí si urobiť burizónové guľôčky. Upálime karamel z 300 g cukru, potom doň vlejeme jedno sladené salko plus osminku masla. Vznikne nám krásna mliečno-karamelová hmota, do ktorej pridáme dve vrecká burizónov. Z tejto zmesi potom tvarujeme guľôčky a necháme ich vychladnúť. Následne sa uchýlime kamsi do kúta a chrúmeme a chrúmeme.
.treska, rožok, horčica
Chuťové spomienky sa jednoducho nedajú oklamať. Sú natoľko silné, a tak pevne nás viažu k domovu, že neraz sú tým najlepším spoločníkom, keď sa nám preukrutne začne cnieť. Stačí si len spomenúť na chuť obyčajnej slovenskej tresky a podaktorým sa okamžite nahrnú slzy do očí... Začnú si dojatí vybavovať tie hrôzostrašné umakartové pulty, pri ktorých sa v starej socialistickej Rybe jedlo na stojáka, kde nad prežúvajúcimi krúžili staré lenivé radiátory a všetko voňalo rybinou až strach. A k treske rožok. Gumený a už sa niekde musel aj trochu drobiť. Kvôli tejto šialenej spomienke si ľudia v cudzine dokonca založili stránku na internete, kde sa v zúfalstve pokúšajú zrekonštruovať recept na slovenskú tresku, no zdá sa, že márne.
Podobné symptómy sa prihrnú, keď začne v zahraničí človek zháňať horčicu. Zdá sa to ako marginálna záležitosť, ale nič nedokáže pohodu pri párkoch zničiť viac ako nevhodná a chuťovo s vaším detstvom absolútne nekorenšpondujúca horčica. Každý národ ju má totiž celkom inú. Buď je príliš štipľavá (Anglicko), alebo príliš kyslá (Francúzsko), a nie a nie nájsť tú čudne hnedú z Liptovského Mikuláša, ktorá je presne taká vyvážená, aby ste si okamžite spomenuli na legendárnu žilinskú vývarovňu U kráľa na Námestí Dukla, kde statné tety v miestnosti ako slíž, plece pri pleci, podávali párky s týmto horčicovým zázrakom a čerstvo strúhaným chrenom.
.trikolórové chrumky, oranžové burizóny
Socializmus nám do pamäti vryl niekoľko takýchto ťažkotonážnych chuťových zážitkov, ktorých sa nedá zbaviť. Jeden môj kamarát si dokonca vypestoval celkom slušnú závislosť od chrumiek. Nie tých novodobých, kdeže! Prosím vás! Tie sú príliš veľké, príliš arašidové, alebo dokonca príliš chrumkavé. Nie. Musia to byť tie klasické v bielom, trikolórou pruhovanom obale. Len čo ich v obchode uvidí, už pri nich stojí a zvažuje, koľko vreciek si dopraje. Potom sedí v kúte, nie je s ním reč, len sa tak jemnučko usmieva, chrúme a chrúme. Niekde vnútri mu ide film, v ktorom je ešte dieťaťom a všetko naokolo je veľké, ohromné a plné tajomstiev.
Podobne to mám ja, keď v obchode natrafím na podlhovasté oranžové vrecko s bielymi pruhmi. Nedokážem odolať a hneď sa mi z ničoho nič zo troje objavia v košíku. Burizóny. Napučané ryžové zrnká bez chuti, ktoré robia okolo seba len neporiadok, no zato sa dajú neuveriteľne pohodlne jesť tak, že si ich nasypete do misky a ako chameleón ľahučké páperové zrnká vyberáte jazykom. Naň sa vám nalepia a chňap! V očiach sa vám zaiskrí dávnymi detskými nezbednosťami a na chvíľu sa človek cíti ako v božom koši. A pritom len prežúva socializmom zužitkovaný starý indický recept na pufovanú ryžu, ktorou sa v Bangladéši možno práve teraz rovnako zadúša rovnako nezbedné dieťa a chameleónsky lepí zrniečka na koniec jazyka.
.autor je scenárista.
Praktické burizóny/
Tento zvláštny ryžový popkorn, ktorý sa povaľoval na pultoch poloprázdnych socialistických predajní, dokázal v osemdesiatych rokoch gazdinky neuveriteľne inšpirovať. Hádzali ho pomaly všade, dobre že ním nezahusťovali polievky. Ryžové burizóny totiž vynikajúco vedeli nadstaviť akúkoľvek masu bez toho, aby ju chuťovo nejako výraznejšie poznačili. Takže ak nebol pred sviatkami cukor, alebo ste len odmietli podľahnúť hystérii a postaviť sa naň do radu, urobili ste griláž z posledného, čo ste doma mali a jej objem ste nadstavili burizónmi. A pozrime sa! Zrazu boli grilážky o čosi ľahšie a lahodnejšie. Tento jednoduchý vynález dokonca vytrval, aj keď už nepotrebujeme nadstavovať objemy, niekde na sviatky vidno griláž s burizónmi aj dnes. Komu sa však nechce prplať s grilážou, stačí si urobiť burizónové guľôčky. Upálime karamel z 300 g cukru, potom doň vlejeme jedno sladené salko plus osminku masla. Vznikne nám krásna mliečno-karamelová hmota, do ktorej pridáme dve vrecká burizónov. Z tejto zmesi potom tvarujeme guľôčky a necháme ich vychladnúť. Následne sa uchýlime kamsi do kúta a chrúmeme a chrúmeme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.