Dva programy nemeckej verejnoprávnej televízie ARD a ZDF majú od ranného budíčka do večerných zábavných formátov rozvinutú programovú štruktúru, od spravodajstva cez komentáre, diskusie až po satirické relácie. Požívajú veľkú autoritu. Súvisí to s celkovou rolou verejnoprávnej televízie v Spolkovej republike Nemecko, ktorá je po druhej svetovej vojne strážnym psom demokracie a jej hodnôt a túto svoju pozíciu historicky potvrdzuje aj dnes. Konflikt na Ukrajine v nej vyvolal bezprecedentný spor. Na verejnosť presiakol protokol deväťčlenného laického Poradného zboru (Programm-Beirat), ktorý obsahoval kritiku, aká nemá v dejinách prvého verejnoprávneho programu ARD obdoby.
Protokol vznikol v júni 2014 a odráža situáciu na Ukrajine v tom čase, po voľbe prezidenta Porošenka, ale pred zostrelením civilného boeingu Malaysia Airlines v júli 2014. Pred sprísnenými sankciami, ruskými civilnými a vojenskými konvojmi na východnej Ukrajine, ale aj pred voľbou nového ukrajinského parlamentu a separátnymi voľbami v Donecku a Luhansku. Konflikt na Ukrajine má svoju dynamiku a dosť podstatne zmenil nastavenie nemeckej verejnosti. Text protokolu Poradného zboru ARD treba čítať aj v tejto súvislosti ako jeho časozberný moment.
Kritika Poradného zboru ARD sa týkala „jednostrannosti na úkor Ruska“, „chýbajúcej diferencovanosti ako aj medzerovitosti spravodajstva“, „dojmu predpojatosti“, „nedostatočnosti jednotlivých vysvetlení, potrebných pre utvorenie názoru“ – ako znejú citáty z jeho koženého jazyka. Týkala sa desiatich oblastí: zodpovednosti EÚ a NATO za vznik krízy, vplyvu ukrajinských nacionalistov na Majdan, absencie kritickej analýzy rolí Julie Tymošenkovej a Vitalija Klyčka, jednostranného pripisovania viny za eskaláciu násilia Rusku a exprezidentovi Janukovyčovi. Pre základnú informáciu treba dodať, že šéfredaktor napadnutej ARD Thomas Baumann kritiku „energicky odmietol“.
Toľko fakty, citáty, úvodzovky. K nim treba dodať z nášho pohľadu, že priame spravodajstvo z Majdanu a z východnej Ukrajiny bolo a je nielen neoceniteľným zdrojom informácií, ale aj prejavom osobnej odvahy spravodajcov z miesta činu, čo napokon ocenil aj protokol Poradného zboru.
Osobitnou kapitolou sú však televízne diskusie v ARD a ZDF. Ich základný tón bol až do jesene skôr proruský. K slovu sa dostali najmä veteráni nemeckej východnej politiky, medzi ktorými mal hlavné slovo Egon Bahr, architekt nemecko-nemeckého dialógu spred roka 1989. Na dnešnú mediálnu scénu sa vrátil s predstavou, že okolo Ruska by mala byť nárazníková zóna neutrálnych krajín, čo zaznievalo ako nepriama, ale veľmi jasná kritika bezpečnostného usporiadania dnešnej Európy. Veľmi obozretné a skôr kritické stanoviská však formulovali aj žijúce legendy nemeckej povojnovej politiky a architekti nemeckého zjednotenia Helmut Schmidt, Helmut Kohl a Hans-Dietrich Genscher. Je to pochopiteľné, v ich slovách zaznieva ešte stále hlboká nemecká historická skúsenosť a generačné poučenie z nemeckých katakliziem dvoch svetových vojen dvadsiateho storočia a obozretnosť z čias bipolárneho povojnového usporiadania sveta s veľmocenskou rolou Sovietskeho zväzu.
Kľúčovou otázkou však ostáva, v akých časoch vlastne žijeme. Ak znamená dnešok návrat k mysleniu spred roka 1989, bolo spravodajstvo nemeckej verejnoprávnej televízie „nevyvážené“. Z pohľadu dnešného slobodného sveta je však poctivé a pravdivé. V tom je spor o povahu nemeckej verejnoprávnej televízie bezprecedentný.
Protokol vznikol v júni 2014 a odráža situáciu na Ukrajine v tom čase, po voľbe prezidenta Porošenka, ale pred zostrelením civilného boeingu Malaysia Airlines v júli 2014. Pred sprísnenými sankciami, ruskými civilnými a vojenskými konvojmi na východnej Ukrajine, ale aj pred voľbou nového ukrajinského parlamentu a separátnymi voľbami v Donecku a Luhansku. Konflikt na Ukrajine má svoju dynamiku a dosť podstatne zmenil nastavenie nemeckej verejnosti. Text protokolu Poradného zboru ARD treba čítať aj v tejto súvislosti ako jeho časozberný moment.
Kritika Poradného zboru ARD sa týkala „jednostrannosti na úkor Ruska“, „chýbajúcej diferencovanosti ako aj medzerovitosti spravodajstva“, „dojmu predpojatosti“, „nedostatočnosti jednotlivých vysvetlení, potrebných pre utvorenie názoru“ – ako znejú citáty z jeho koženého jazyka. Týkala sa desiatich oblastí: zodpovednosti EÚ a NATO za vznik krízy, vplyvu ukrajinských nacionalistov na Majdan, absencie kritickej analýzy rolí Julie Tymošenkovej a Vitalija Klyčka, jednostranného pripisovania viny za eskaláciu násilia Rusku a exprezidentovi Janukovyčovi. Pre základnú informáciu treba dodať, že šéfredaktor napadnutej ARD Thomas Baumann kritiku „energicky odmietol“.
Toľko fakty, citáty, úvodzovky. K nim treba dodať z nášho pohľadu, že priame spravodajstvo z Majdanu a z východnej Ukrajiny bolo a je nielen neoceniteľným zdrojom informácií, ale aj prejavom osobnej odvahy spravodajcov z miesta činu, čo napokon ocenil aj protokol Poradného zboru.
Osobitnou kapitolou sú však televízne diskusie v ARD a ZDF. Ich základný tón bol až do jesene skôr proruský. K slovu sa dostali najmä veteráni nemeckej východnej politiky, medzi ktorými mal hlavné slovo Egon Bahr, architekt nemecko-nemeckého dialógu spred roka 1989. Na dnešnú mediálnu scénu sa vrátil s predstavou, že okolo Ruska by mala byť nárazníková zóna neutrálnych krajín, čo zaznievalo ako nepriama, ale veľmi jasná kritika bezpečnostného usporiadania dnešnej Európy. Veľmi obozretné a skôr kritické stanoviská však formulovali aj žijúce legendy nemeckej povojnovej politiky a architekti nemeckého zjednotenia Helmut Schmidt, Helmut Kohl a Hans-Dietrich Genscher. Je to pochopiteľné, v ich slovách zaznieva ešte stále hlboká nemecká historická skúsenosť a generačné poučenie z nemeckých katakliziem dvoch svetových vojen dvadsiateho storočia a obozretnosť z čias bipolárneho povojnového usporiadania sveta s veľmocenskou rolou Sovietskeho zväzu.
Kľúčovou otázkou však ostáva, v akých časoch vlastne žijeme. Ak znamená dnešok návrat k mysleniu spred roka 1989, bolo spravodajstvo nemeckej verejnoprávnej televízie „nevyvážené“. Z pohľadu dnešného slobodného sveta je však poctivé a pravdivé. V tom je spor o povahu nemeckej verejnoprávnej televízie bezprecedentný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.