 | KINGS OF LEON BECAUSE OF THE TIMES RCA/SONY BMG Toto CD nie je čerstvou novinkou, ale v rebríčkoch najlepších albumov minulého roka bodovalo na popredných priečkach. Kings Of Leon z Nashvillu tvoria súrodenci Followillovci, ktorí ako deti s otcom – kazateľom navštevovali bohoslužby a dlhé cestovanie si krátili počúvaním Neila Younga a Rolling Stones. Dnes koncertujú, napríklad s U2 alebo Bobom Dylanom. Cesta to bola pomerne kľukatá: chvíľu hrali country, v roku 2000 si prizvali bratranca a pustili sa do garážového rocku. Ich aktuálna, tretia platňa Because Of The Times je vari najviac vyzretá, experimentátorská. Začína sa sedemminútovou Knocked Up, realistickým lovesongom v pochmúrnom aranžmáne, neskôr sa ponoríme do tvrdšieho, ale jednoduchého rock’n’rollu s charakteristickým speváckym rozsahom lídra Caleba (Charmer, Fans). Ponurá i romantická americká gitarovka so skvelým zvukom. ●●●●○ .matej Lauko |
 | JAMES TAYLOR ONE MAN BAND UNIVERSAL/HEAR MUSIC (CD + DVD) Kto nepozná tohto amerického pesničkára s výzorom zástupcu riaditeľa CIA, pravdepodobne pozná aspoň jeho piesne ako Fire And Rain či Carolina On My Mind. V 60. rokoch James Taylor začínal ako „one man band“ a hoci sa jeho perfektne intonujúci hlas a zvonivo čistá akustická gitara počúvali viac než dobre, neskôr už väčšinu času hrával a nahrával s podporou kapely plnej skvelých hudobníkov. Občas je však dobré pripomenúť si, odkiaľ človek prišiel, a tak Taylor v Koloniálnom divadle svojho domovského Pittsfieldu usporiadal niekoľko komorných koncertov, kde mu partnera na pódiu robil iba hráč na klávesy Larry Goldings a monštruózny mechanický bubeník veľkosti tkáčskych krosien. Taylor medzi jednotlivými pesničkami bavil publikum spomienkami a premietaním prehistorických obrázkov z čias, „keď ešte ľudia nemali prístup k zrkadlám“. ●●●●○ .martin Chrobák |
 | MILOŠ ŽELEZŇÁK TRIO MILOŠ ŽELEZŇÁK TRIO HEV-HET TUNE/HEVHETIA Napriek tomu, že humenský rodák gitarista Miloš Železňák od polovice 80. rokov šéfoval mnohým zoskupeniam (folková PVC Huba, jazzrockový Tralala band, rockový Keby – kedy), trojica jeho pozoruhodných štúdiových projektov rezonovala len v pomerne úzkom poslucháčskom okruhu. Rovnomenný album jeho tria sa popri tradičnej „železňákovskej“ multižánrovosti vyznačuje rozborením bariér predsa len čiastočne izolovaného hudobného jazyka smerom k otvorenejšej a prístupnejšej komunikácii. Okrem dvojice úzkych spolupracovníkov (Martin Janočko – Róbert Ragan) zapriaha jeden z našich najuniverzálnejších gitaristov aj prvotriedny rytmický tandem Martina Valihoru a Juraja Grigláka. Výsledkom je panoramaticky priestranné elektro-akustické a scofieldovsko-frisellovské pohodové meditovanie s modravým nádychom bluesového fundamentu. ●●●●○ .peter Motyčka |
 | FOO FIGHTERS ECHOES, SILENCE, PATIENCE & GRACE RCA/SONNY BMG Keď Foo Fighters v roku 2005 oslavovali desiate narodeniny, ako darček si pripravili dvojalbum, na ktorom jeden disk tvorili rockové a druhý akustické pesničky. Na albume Echoes, Silence, Patience & Grace je všetko v jednom vreci. Štadiónové hitovky (The Pretender, Let It Die) sa striedajú s krehkými kusmi, akým je klavírna balada Home, kde sa Dave Grohl tvári sťa Paul McCartney, alebo akustická gitarová inštrumentálka Ballad Of The Beaconsfield Miners. Tá vznikla na počesť zasypaných tasmánskych baníkov, ktorí si vyžiadali nahrávky Foo Fighters, aby si nimi mohli krátiť čakanie na záchranu. Neuveriteľný príbeh? Ako celá kariéra Dave Grohla, ktorý sa z nenápadného bubeníka drsnej Nirvany premenil na hitmakera, prezývaného „najmilší rocker“. Lenže keď je niečo príliš milé, už to nie je veľmi rockerské – a taký je aj nový album Foo Fighters. ●●●○○ .vladislav Gális |
 | RICHARD MÜLLER KONCERT 44/SONY BMG Richard Müller nikdy nebol klasický rockový či popový spevák. Jeho typickou črtou je hra s textom, ktorá má v istom zmysle bližšie k prejavu folkového pesničkára, šansoniéra, prípadne spievajúceho herca či recitátora. Počuť to aj na dvojalbume s lakonickým názvom Koncert, ktorý je pripomienkou turné z roku 2005, keď Müllera sprevádzali muzikantské esá Omar Hakim, Hiram Bullock, Will Lee, Clifford Carter a Mike Caffrey. Menšiu časť repertoáru tvorili skladby z vtedy aktuálneho Müllerovho albumu 44 a väčšiu hity z celej jeho kariéry. Je poučné vypočuť si, ako sa americkí profíci vyrovnali s takými na Slovensku ohratými kusmi ako Nebude to také ľahké, drahá, Tlaková níž alebo Po schodoch. Pri porovnávaní je však zaujímavé aj zistenie, že v hanbe nezostali ani verzie, aké na koncertoch kedysi s Müllerom hrávali Andrej Šeban a spol. ●●●○○ .vladislav Gális |
 | DRUHÁ STRANA DUO HIP-HOP.SK/EMI Holé hlavy, psy, maska na tvári... Človek by sa pri prvom pohľade na niektoré hiphopové kapely mohol domnievať, že má do činenia s extrémistickým komandom. Ale žiadne strachy – duo Druhá strana tvorí starý známy Miky Mora (nositeľ metaforickej nepriestrelnej vesty) a jeho komplic Moloch Vlavo (kam rapperi chodia na tie pseudonymy?). Produkujú petržalský pouličný rap, čo je už samostatný subžáner slovenského hiphopu. Takže valivé temné beaty a tvrdé texty – album je tradične nevhodný do 18 rokov, a keby niekomu nebolo jasné prečo, varovanie na obale upresňuje, že „obsahuje vulgárne výrazové prostriedky“. Sú tu aj prekvapenia – najpríjemnejšia je trúbka Ľubora „Umelca“ Priehradníka v tracku Deti sa nemajú de hrať. No čo, aj rapperi majú sociálne cítenie, nielen starí páni z Katapultu, ktorí sa kedysi pýtali: „A co děti? Mají si kde hrát?“ ●●○○○ .vladislav Gális |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.