Každý rok sa na ňom, popri halde iných, stálych stánkov, vyskytne nejaká nová labužnícka hviezda, ktorá zažiari tak silno, že tisícky maškrtných ľudí sa denne zaslepene vychystajú, nasadnú na metro či double decker, vystúpia pri London Bridge a spustia sa pod železničný viadukt, kde ich čaká najstarší trh vo Veľkej Británii. Tam sa už, úplne opití vôňami a chuťami, pustia do hľadania diamantu, o ktorom pejú ódy všetky vrabce na streche, teda presnejšie – všetci kuchári v celoštátnych televíziách.
.kozia zmrzlina a šišky
Keď sme sa trhom s manželkou a sesternicou túlali minulý rok, bola takýmto hitom kozia zmrzlina. Vystáli sme si poctivo rad, aký býva u nás iba 31. marca pred daňovým úradom, ale ten kokosovo-kozí zázrak s čili stál veru za to.
Tento rok sú vyhlásenou pochúťkou šišky, ktoré priamo na Borough markete pripravuje istý pekár. Stačilo, aby v telke Tom Kerridge, šéfkuchár s tromi michelinskými hviezdičkami, oznámil, že úplne najlepšie šišky predávajú na Borough markete a bum. Na druhý deň sa okolo pekára tlačili stovky ľudí a tlačia sa tam dodnes.
Je to bizarný obrázok. Okolo obyčajného dreveného stánku postávajú ľudia, v rukách sa im chvejú rozjedené šišky, na tvári sú celí zababraní od karamelovej, vanilkovej, čokoládovej alebo lieskovcovo-mandľovej plnky a v očiach majú zvláštny extatický výraz barokových sôch. Vystáli sme si teda na tú nefalšovanú drogu rad a stalo sa nám to isté. Ibaže nás zo slastného kŕča pravidelne vyrušovali otázky rozrušených okoloidúcich, kde sa dajú kúpiť také parádne šišky.
.weisswurst a salted beef sandwich
Ak je človek v Londýne a je okolo obeda poblíž London Bridge či najvyššieho londýnskeho mrakodrapu Shard (v prekade črep), na Borough market sa naozaj oplatí ísť najesť. Už pri vchode od metra vás privítajú tie najvyladenejšie weisswursty, aké som kedy jedol. No treba si nechať miesto aj pre iné, rafinovanejšie pochutiny, na ktoré sa na Borough market vyslovene chodí.
Priamo v jeho srdci sa nachádza mäsiarstvo, kde vám pred očami porciujú polky vyzretého hovädzieho a naboku, pri malom okienku, sa kľukatí podozrivo dlhý had. Netreba lamentovať. Keď sa človek postaví na jeho koniec, nebude čakať dlho. Predavačom ide ich salted beef sandwich naozaj od ruky. Na poriadne hrubý krajec ražného chleba natrú tenkú vrstvu preukrutne pálivej, žltej anglickej horčice, na ňu poukladajú tenučké plátky nakladaných uhoriek a navrch ako zápästie hrubú vrstvu 6 hodín vareného, v soli naloženého hovädzieho, roztrhaného na tenučké vlákna. Sendvič uzavrú druhým krajcom a môžeme jesť. Nič sa nedrolí, nič nevapká, len v ústach sa nástojčivo prevaľuje intenzívne blaho.
Keď človek doje, už na neho z francúzskeho kútika plného syrov a vín pokrikuje kuchár, aby ochutnal jeho hamburger z kačacieho rillettes alebo mu z talianskeho Giuseppe máva nakrájanou salsicciou z oslieho mäsa s hubami.
.bradatí baristi v Monmouth
Nemôže sa, skrátka, stať, aby ste z trhu nevyšli dosýta najedení a najnovšie aj poriadne zababraní od spomínaných šišiek. Po dezerte sa treba poobzerať po dobrej káve, a to by nebol starý dobrý tisícročný Borough, aby neponúkol aj z tohto to najlepšie. Od roku 2001 stojí na konci trhu kaviareň Monmouth, matka všetkých súčasných brew barov, coffee housov, coffee shopov a workshopov. Baristi tam mali brady ešte skôr, ako to začalo byť vôbec trendy.
Rad je síce dlhý a striedajú sa v ňom vysokopostavení manažéri v drahých kašmírových oblekoch s miestnymi celebritami a dohabanými hipstermi. No stáť v ňom na najlepšiu kávu v Londýne sa skutočne vyplatí. Možno v ňom budete drobčiť s nejakým ďalším Shakespearom, tak ako s ním stáli na Borough markete v rade na prepelice jeho spolupútnici pred päťsto rokmi.
.autor je scenárista.
Ako na slovenské trhy/
Starodávny Borough market má striktné pravidlá a pod svoju strechu nepustí nikoho, kto nespĺňa prísne kritériá. Predovšetkým ide o čerstvosť a autenticitu ponúkaného tovaru. Na našich tržniciach takéto obmedzenia nemáme, preto je nanajvýš dôležité vedieť, ako sa v nich orientovať, aby človek nakúpil skutočnú kvalitu, a nie rýchlený španielsky dovoz. Jednoduchým kritériom je predovšetkým veľkosť a rôznorodosť. No v tomto prípade ide o negatívum. Keď vidíme trhovníka, ktorý ponúka neuveriteľne široký sortiment, môžeme si byť istí, že ide len o priekupníka, a nie autentického predajcu, ktorý vyložený tovar aj dopestoval. Darmo má napísané na tabuľkách „slovenské paradajky slaďučké“. Nedajme sa oklamať. Najmä, ak ich predáva v decembri. Poctivý predajca sa vždy špecializuje a je vždy sezónny. Ponúka vám síce štyri-päť druhov sortimentu, no najvyššej kvality. Viac druhov totiž vypestovať nedokáže. Nikdy nie je naškodu na tovar sa dôkladne povypytovať. Predajca vám určite bude vedieť o zelenine či ovocí, ktoré dopestoval, povedať toho oveľa viac ako priekupník. A u takých, čo vám vedia povedať svoj príbeh, treba aj nakupovať.
.kozia zmrzlina a šišky
Keď sme sa trhom s manželkou a sesternicou túlali minulý rok, bola takýmto hitom kozia zmrzlina. Vystáli sme si poctivo rad, aký býva u nás iba 31. marca pred daňovým úradom, ale ten kokosovo-kozí zázrak s čili stál veru za to.
Tento rok sú vyhlásenou pochúťkou šišky, ktoré priamo na Borough markete pripravuje istý pekár. Stačilo, aby v telke Tom Kerridge, šéfkuchár s tromi michelinskými hviezdičkami, oznámil, že úplne najlepšie šišky predávajú na Borough markete a bum. Na druhý deň sa okolo pekára tlačili stovky ľudí a tlačia sa tam dodnes.
Je to bizarný obrázok. Okolo obyčajného dreveného stánku postávajú ľudia, v rukách sa im chvejú rozjedené šišky, na tvári sú celí zababraní od karamelovej, vanilkovej, čokoládovej alebo lieskovcovo-mandľovej plnky a v očiach majú zvláštny extatický výraz barokových sôch. Vystáli sme si teda na tú nefalšovanú drogu rad a stalo sa nám to isté. Ibaže nás zo slastného kŕča pravidelne vyrušovali otázky rozrušených okoloidúcich, kde sa dajú kúpiť také parádne šišky.
.weisswurst a salted beef sandwich
Ak je človek v Londýne a je okolo obeda poblíž London Bridge či najvyššieho londýnskeho mrakodrapu Shard (v prekade črep), na Borough market sa naozaj oplatí ísť najesť. Už pri vchode od metra vás privítajú tie najvyladenejšie weisswursty, aké som kedy jedol. No treba si nechať miesto aj pre iné, rafinovanejšie pochutiny, na ktoré sa na Borough market vyslovene chodí.
Priamo v jeho srdci sa nachádza mäsiarstvo, kde vám pred očami porciujú polky vyzretého hovädzieho a naboku, pri malom okienku, sa kľukatí podozrivo dlhý had. Netreba lamentovať. Keď sa človek postaví na jeho koniec, nebude čakať dlho. Predavačom ide ich salted beef sandwich naozaj od ruky. Na poriadne hrubý krajec ražného chleba natrú tenkú vrstvu preukrutne pálivej, žltej anglickej horčice, na ňu poukladajú tenučké plátky nakladaných uhoriek a navrch ako zápästie hrubú vrstvu 6 hodín vareného, v soli naloženého hovädzieho, roztrhaného na tenučké vlákna. Sendvič uzavrú druhým krajcom a môžeme jesť. Nič sa nedrolí, nič nevapká, len v ústach sa nástojčivo prevaľuje intenzívne blaho.
Keď človek doje, už na neho z francúzskeho kútika plného syrov a vín pokrikuje kuchár, aby ochutnal jeho hamburger z kačacieho rillettes alebo mu z talianskeho Giuseppe máva nakrájanou salsicciou z oslieho mäsa s hubami.
.bradatí baristi v Monmouth
Nemôže sa, skrátka, stať, aby ste z trhu nevyšli dosýta najedení a najnovšie aj poriadne zababraní od spomínaných šišiek. Po dezerte sa treba poobzerať po dobrej káve, a to by nebol starý dobrý tisícročný Borough, aby neponúkol aj z tohto to najlepšie. Od roku 2001 stojí na konci trhu kaviareň Monmouth, matka všetkých súčasných brew barov, coffee housov, coffee shopov a workshopov. Baristi tam mali brady ešte skôr, ako to začalo byť vôbec trendy.
Rad je síce dlhý a striedajú sa v ňom vysokopostavení manažéri v drahých kašmírových oblekoch s miestnymi celebritami a dohabanými hipstermi. No stáť v ňom na najlepšiu kávu v Londýne sa skutočne vyplatí. Možno v ňom budete drobčiť s nejakým ďalším Shakespearom, tak ako s ním stáli na Borough markete v rade na prepelice jeho spolupútnici pred päťsto rokmi.
.autor je scenárista.
Ako na slovenské trhy/
Starodávny Borough market má striktné pravidlá a pod svoju strechu nepustí nikoho, kto nespĺňa prísne kritériá. Predovšetkým ide o čerstvosť a autenticitu ponúkaného tovaru. Na našich tržniciach takéto obmedzenia nemáme, preto je nanajvýš dôležité vedieť, ako sa v nich orientovať, aby človek nakúpil skutočnú kvalitu, a nie rýchlený španielsky dovoz. Jednoduchým kritériom je predovšetkým veľkosť a rôznorodosť. No v tomto prípade ide o negatívum. Keď vidíme trhovníka, ktorý ponúka neuveriteľne široký sortiment, môžeme si byť istí, že ide len o priekupníka, a nie autentického predajcu, ktorý vyložený tovar aj dopestoval. Darmo má napísané na tabuľkách „slovenské paradajky slaďučké“. Nedajme sa oklamať. Najmä, ak ich predáva v decembri. Poctivý predajca sa vždy špecializuje a je vždy sezónny. Ponúka vám síce štyri-päť druhov sortimentu, no najvyššej kvality. Viac druhov totiž vypestovať nedokáže. Nikdy nie je naškodu na tovar sa dôkladne povypytovať. Predajca vám určite bude vedieť o zelenine či ovocí, ktoré dopestoval, povedať toho oveľa viac ako priekupník. A u takých, čo vám vedia povedať svoj príbeh, treba aj nakupovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.