Pred bratislavským hotelom Devín postáva skupinka mladých hipsterov. „Dáme to,” zvolá jeden z nich. V tej chvíli zrejme nikto netuší, že ústredný slogan predvolebnej kampane Iva Nesrovnala sa o niekoľko hodín stane realitou. „Stretnutia s ľuďmi ukázali, že Bratislavčania majú svoje mesto radi,” hovorí trochu naučene Nesrovnal, akoby stále bežala kampaň. Na otázku, kto zo štábu Milana Kňažka mu dal ponuku na viceprimátora, ak sa vzdá kandidatúry v jeho prospech, odpovedá vyhýbavo. Hodinu po zatvorení volebných miestností si ešte netrúfa odhadnúť volebný výsledok. „Vyhral som vo Vrakuni, inde neviem.” Nesrovnal tvrdí, že kampaň si financoval sám, stála asi 140-tisíc eur. Dlhé roky bol advokátom v Nemecku, svoj majetok odhaduje asi na tri milióny eur. Nebudú to vyhodené peniaze, ak v súboji o post primátora prehrá? „Určite nie. Ja som dal totiž peniaze do toho, čomu verím.”
Hotel Devín, kde vyhral na jar prezidentské voľby Andrej Kiska, sa zapĺňa len veľmi pomaly. Ani atmosféra v ničom nepripomína Kiskovu spanilú jazdu. Nevidno žiadne známe tváre – okolo desiatej registrujeme len Martina Marušku, bývalého hovorcu premiéra Mikuláša Dzurindu. „U Kňažka už otvárajú šampanské,” povie zrazu ktosi z novinárov, takže sa zdvíhame a vyrážame do ulíc. Spolu s Markízou a televíziou JOJ blúdime nočnou Bratislavou, pretože nevieme nájsť Kňažkov volebný stan. Pred vchodom do budovy narazíme na Petra Papanka, bývalého hovorcu Ivana Mikloša. Keď sa ho odľahčene pýtame, či si nemohli vybrať lepšie miesto, s úsmevom odpovedá: „To preto, aby ste nás vy investigatívci nenašli.” Vnútri už sedí Milan Kňažko, spolu s hercom Matejom Landlom pozerajú kvalifikačný futbalový zápas medzi Slovenskom a Macedónskom.
„O akú ďalšiu funkciu sa budete uchádzať, keď dnes prehráte?” pýta sa Kňažka kolegyňa z Projektu N. „Ja nejdem po funkciách. Funkcia je len nástrojom na uskutočnenie zmeny,” odpovedá zatiaľ s pokojom Kňažko. Pred zverejnením prvých výsledkov žartuje s novinármi aj s prichádzajúcimi hosťami. „V Jarovciach vediem,” hovorí Zuzane Ťapákovej, bývalej riaditeľke televízie Markíza. Veľkému záujmu fotografov a televíznych kamier sa teší aj spisovateľ Ľubomír Feldek. Krátko pred polnocou vydáva agentúra SITA správu, že v Bratislave vedie Nesrovnal pred Ftáčnikom. Kňažko začína byť nervózny, žoviálnosť a dobrá nálada je preč. Viacerí novinári sa presúvajú späť k Nesrovnalovi. Pred odchodom z Kňažkovho štábu nám padne zrak na knihu jeho rozhovorov s Jánom Štrasserom – Nosím v sebe mnohé jazvy. Táto bude zrejme bolieť dlho, keďže prišla krátko pred 25. výročím novembra 1989: zdá sa, že jeden z lídrov revolúcie definitívne odchádza do minulosti.
Keď sa vrátime do hotela Devína, atmosféra v stane Iva Nesrovnala je napätá. Vo vzduchu cítiť prekvapenie. „Ešte pred niekoľkými mesiacmi ho nikto nepoznal, na začiatku nevedel povedať štyri súvislé vety. Má však za sebou úspešný príbeh aj účinnú kampaň na sociálnych sieťach. Je tiež dobré, že sa odstrihol od SDKÚ,” hovorí o Nesrovnalovi jeden z jeho ľudí. Krátko pred jednou hodinou v noci je rozhodnuté. „Je to pán. Dali sme to,” vykrikujú mladí hipsteri. Dojatý a zjavne zaskočený Nesrovnal poďakuje Bratislavčanom aj rodine a stratí sa v útrobách hotela Devín. V tomto hoteli sa rodia budúci volební víťazi.
Hotel Devín, kde vyhral na jar prezidentské voľby Andrej Kiska, sa zapĺňa len veľmi pomaly. Ani atmosféra v ničom nepripomína Kiskovu spanilú jazdu. Nevidno žiadne známe tváre – okolo desiatej registrujeme len Martina Marušku, bývalého hovorcu premiéra Mikuláša Dzurindu. „U Kňažka už otvárajú šampanské,” povie zrazu ktosi z novinárov, takže sa zdvíhame a vyrážame do ulíc. Spolu s Markízou a televíziou JOJ blúdime nočnou Bratislavou, pretože nevieme nájsť Kňažkov volebný stan. Pred vchodom do budovy narazíme na Petra Papanka, bývalého hovorcu Ivana Mikloša. Keď sa ho odľahčene pýtame, či si nemohli vybrať lepšie miesto, s úsmevom odpovedá: „To preto, aby ste nás vy investigatívci nenašli.” Vnútri už sedí Milan Kňažko, spolu s hercom Matejom Landlom pozerajú kvalifikačný futbalový zápas medzi Slovenskom a Macedónskom.
„O akú ďalšiu funkciu sa budete uchádzať, keď dnes prehráte?” pýta sa Kňažka kolegyňa z Projektu N. „Ja nejdem po funkciách. Funkcia je len nástrojom na uskutočnenie zmeny,” odpovedá zatiaľ s pokojom Kňažko. Pred zverejnením prvých výsledkov žartuje s novinármi aj s prichádzajúcimi hosťami. „V Jarovciach vediem,” hovorí Zuzane Ťapákovej, bývalej riaditeľke televízie Markíza. Veľkému záujmu fotografov a televíznych kamier sa teší aj spisovateľ Ľubomír Feldek. Krátko pred polnocou vydáva agentúra SITA správu, že v Bratislave vedie Nesrovnal pred Ftáčnikom. Kňažko začína byť nervózny, žoviálnosť a dobrá nálada je preč. Viacerí novinári sa presúvajú späť k Nesrovnalovi. Pred odchodom z Kňažkovho štábu nám padne zrak na knihu jeho rozhovorov s Jánom Štrasserom – Nosím v sebe mnohé jazvy. Táto bude zrejme bolieť dlho, keďže prišla krátko pred 25. výročím novembra 1989: zdá sa, že jeden z lídrov revolúcie definitívne odchádza do minulosti.
Keď sa vrátime do hotela Devína, atmosféra v stane Iva Nesrovnala je napätá. Vo vzduchu cítiť prekvapenie. „Ešte pred niekoľkými mesiacmi ho nikto nepoznal, na začiatku nevedel povedať štyri súvislé vety. Má však za sebou úspešný príbeh aj účinnú kampaň na sociálnych sieťach. Je tiež dobré, že sa odstrihol od SDKÚ,” hovorí o Nesrovnalovi jeden z jeho ľudí. Krátko pred jednou hodinou v noci je rozhodnuté. „Je to pán. Dali sme to,” vykrikujú mladí hipsteri. Dojatý a zjavne zaskočený Nesrovnal poďakuje Bratislavčanom aj rodine a stratí sa v útrobách hotela Devín. V tomto hoteli sa rodia budúci volební víťazi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.