Nákup počítačovej tomografie pre piešťanskú nemocnicu zďaleka nie je výnimočná epizódka slovenského zdravotníctva. Už letmý pohľad do zoznamu čerstvýh zmlúv presvedčí, že podivný obchodný medzičlánok je v zdravotníctve systémový jav. Reč je o modeli, v ktorom netransparentná sprostredkovateľ dodá komplikované a drahé zariadenie od svetového výrobcu, hoci iné nemocnice nakupujú priamo a za výrazne lepších podmienok. Nazvime to priekupníctvo.
Ďalšou firmou, na ktorú sa hodí tento opis, je napríklad Ad Rem z Dunajskej Stredy. Približne za posledný rok uzatvorila so štátnymi zdravotníckymi zariadeniami tri zmluvy v celkovej hodnote vyše tri a pol milióna eur, niektoré sú ešte čerstvé. Zakaždým pritom ide o prístroje firmy Siemens. Prístroje od iných výrobcov dodávajú zas iné firmy podobného zamerania.
Firmy typu Ad Rem sú vo veľkých tendroch úspešnejšie ako svetové koncerny. Ad Rem pritom vlastní jeden človek. Netreba sa dať pomýliť tým, že Dunajská Streda je ďaleko od Košíc, aj Ad Rem má známosti v biznis skupine Pavla Pašku. Majiteľ Ad Remu je zverolekár, čo znamená, že časť svojej mladosti strávil na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Podobne ako ďalší človek, ktorého možno vídať v okolí Pavla Pašku. Ide o Juraja Šuttu, ktorému sa pripisuje manažérsky vplyv na zdravotnícke aktivity košickej skupiny. Tento typ priekupníctva je do očí bijúci preto, že dodať, nainštalovať a servisovať magnetickú rezonanciu, počítačovú tomografiu či lineárne urýchľovače je komplikovaná operácia. Vyžaduje aj stavebné úpravy v nemocniciach. Preto sú zmluvy postavené tak, že za inštaláciu, servis aj technickú dodávku nesie zodpovednosť svetový výrobca, no zmluvy podpisuje a peniaze inkasuje priekupník.
Takto to bolo aj v piešťanskej nemocnici. V prvom tendri, kde vysúťažili zariadenie na CT približne za milión eur, sa mal prístroj kúpiť priamo od firmy, ktorá vyhrala v tendri – teda od Siemensu. Po zrušení tohto nákupu už uspel priekupník – Medical Group s prístrojom od Philipsu, a cena bola o 600 000 eur vyššia.
Zdá sa, že aktivita podivných priekupníckych firiem je závislá od sociálnodemokratickej vlády. Ako pred časom upozornila Transparency International Slovensko (TIS), možno si všimnúť výraznú koreláciu medzi úspešnosťou netransparentných firiem registrovaných v zahraničí a Ficovými vládami.
.CT je vedľajšie
Piešťanské CT tak nie je zvlášť výnimočný prípad podivného zdravotníckeho biznisu. No keďže žiadny z doteraz medializovaných prípadov nevzbudil rozruch, museli byť aktéri tohto biznisu prekvapení, aké dôsledky to nakoniec malo. A to má Medical Group aktivity, ktoré stoja za výrazne väčšiu pozornosť. Dodávka prístrojov je pre firmu v zásade len bokovka. Zatiaľ čo opoziční poslanci volajú po prieskume ďalších kontraktov Medical Groupu v nemocniciach, základ jej biznisu je v obchode s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. A jej najzaujímavejším obchodným partnerom je štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Len za posledné dva roky uzavrela Medical Group nové zmluvy s VšZP za vyše päťdesiat miliónov eur na dodávky liekov a zdravotníckych pomôcok. Niektoré lieky totiž poisťovne nakupujú centrálne, napríklad onkologické. Medical Group robí takto mnohomiliónový biznis, pričom sa ako výhodný dodávateľ v minulosti veľmi neosvedčil. Boli zdokumentované prípady, keď zariadeniam dodávala firms lieky so stopercentnou prirážkou. Prvá z aktivít Medical Groupu, ktorá by mala byť prekontrolovaná, je preto jej biznis so štátnou zdravotnou poisťovňou.
V takomto kontexte výrazne získava na váhe funkcia riaditeľa VšZP. Konečnú zodpovednosť za tieto kontrakty totiž nesie on. Neprekvapí, že predtým, ako zasadol do riaditeľskej stoličky, pôsobil vo VšZP ako jej šéf pre východné Slovensko, a to už v čase prvej Ficovej vlády, keď bola riaditeľkou poisťovne Zuzana Zvolenská.
Riaditeľ VšZP je pritom aj významná mocenská pozícia. Keďže uzatvára dohody s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, teda s ambulanciami či poliklinikami, má veľký vply na to, kto zostane na trhu. Priestor pre neštandardné dohody a odmeny je tu preto veľký.
.ďalšia schéma, ďalší Paška
V zdravotníctve môžu politicky krytí špekulanti inkasovať aj inak, než len cez priekupnícke dodávky. Ide o eurofondy určené nemocniciam. Tu možno nájsť tiež niekoľko osvedčených firiem, ktoré sú stále veľmi aktívne.
Pohľad do čerstvých zmlúv v zdravotníctve nesklame. Len pred pár dňami uzavrela firma Pro Tender zmluvu so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb za osemdesiattisíc eur. Pro Tender ja zaujímavý tým, že ako kontaktnú osobu uvádza Branislava Pašku, synovca Pavla Pašku. Pro Tender ako službu ponúka zorganizovanie verejného obstarávania, jeho klientami sú okrem inštitúcií v zdravotníctve napríklad aj ministerstvá či Slovenský hydrometeorologický ústav. Hoci sú zaujímavé už tieto zákazky na zorganizovanie tendrov pre verejné inštitúcie, to nie je ten hlavný dôvod, pre ktorý je firma spojená s menom Paška zaujímavá.
Zaujímavejšie je, ako veľmi je Pro Tender obľúbený v zdravotníckych inštitúciách, ktoré chcú eurofondy. Získať eurofondy v zdravotníctve totiž vôbec nie je hra na istotu. Vychádza to tak, že uspeje len každý štvrtý žiadateľ. Preto je zvláštna náhoda, že tí, čo uspejú, sa následne najčastejšie obracajú práve na firmu Pro Tender, aby pre nich vysúťažila firmy, ktoré napokon zákazku hradenú z eurofondov zrealizujú. Nadväzná kuriozita je, že keď TIS spočítala výsledky obstarávaní v eurofondových zákazkách, zistil, že najviac z nich vyťažil Váhostav Juraja Širokého.
O to viac kričí, že ani takéto úspechy Váhostavu nestačili na to, aby sa udržal ako ekonomicky zdravá firma. Dnes čelí reštrukturalizácii, jeho dodávatelia, väčšinou malé firmy a živnostníci, tak prídu o veľkú časť peňazí, ktoré im firma dlhuje.
.iné možnosti
Slovenské zdravotníctvo ponúka aj veľa ďalších špekulatívnych možností, ku ktorým však treba asistenciu verejných úradov. Veľmi zaujímavý biznisový fenomén vznikol pri vývoze liekov zo Slovenska. Ceny liekov sú totiž regulované, a to tak, že nemôžu byť drahšie, ako je priemerná cena v troch najlacnejších krajinách Európskej únie. To otvorilo dvere pre nákup liekov za tunajšie ceny a ich export do krajín, kde sú drahšie. Nazýva sa to reexport. Slovenská lekárnická komora odhaduje, že až tretina lekární objednáva niektoré lieky len preto, aby ich predala obchodníkom, ktorí ich vyvezú do drahších krajín.
Najväčší význam má reexport pri drahých liekoch, kde aj malý objem znamená veľkú sumu. V dôsledku toho na našom trhu začali chýbať špecifické onkolieky či lieky na schizofréniu. Na Slovensku sa reexportu liekov venuje asi päťdesiat firiem. Keďže kritériá na distribúciu sú pomerne striktné, aj v týchto špekulatívnych obchodoch sú opäť najaktívnejšie firmy so silným politickým krytím.
Ďalšou firmou, na ktorú sa hodí tento opis, je napríklad Ad Rem z Dunajskej Stredy. Približne za posledný rok uzatvorila so štátnymi zdravotníckymi zariadeniami tri zmluvy v celkovej hodnote vyše tri a pol milióna eur, niektoré sú ešte čerstvé. Zakaždým pritom ide o prístroje firmy Siemens. Prístroje od iných výrobcov dodávajú zas iné firmy podobného zamerania.
Firmy typu Ad Rem sú vo veľkých tendroch úspešnejšie ako svetové koncerny. Ad Rem pritom vlastní jeden človek. Netreba sa dať pomýliť tým, že Dunajská Streda je ďaleko od Košíc, aj Ad Rem má známosti v biznis skupine Pavla Pašku. Majiteľ Ad Remu je zverolekár, čo znamená, že časť svojej mladosti strávil na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Podobne ako ďalší človek, ktorého možno vídať v okolí Pavla Pašku. Ide o Juraja Šuttu, ktorému sa pripisuje manažérsky vplyv na zdravotnícke aktivity košickej skupiny. Tento typ priekupníctva je do očí bijúci preto, že dodať, nainštalovať a servisovať magnetickú rezonanciu, počítačovú tomografiu či lineárne urýchľovače je komplikovaná operácia. Vyžaduje aj stavebné úpravy v nemocniciach. Preto sú zmluvy postavené tak, že za inštaláciu, servis aj technickú dodávku nesie zodpovednosť svetový výrobca, no zmluvy podpisuje a peniaze inkasuje priekupník.
Takto to bolo aj v piešťanskej nemocnici. V prvom tendri, kde vysúťažili zariadenie na CT približne za milión eur, sa mal prístroj kúpiť priamo od firmy, ktorá vyhrala v tendri – teda od Siemensu. Po zrušení tohto nákupu už uspel priekupník – Medical Group s prístrojom od Philipsu, a cena bola o 600 000 eur vyššia.
Zdá sa, že aktivita podivných priekupníckych firiem je závislá od sociálnodemokratickej vlády. Ako pred časom upozornila Transparency International Slovensko (TIS), možno si všimnúť výraznú koreláciu medzi úspešnosťou netransparentných firiem registrovaných v zahraničí a Ficovými vládami.
.CT je vedľajšie
Piešťanské CT tak nie je zvlášť výnimočný prípad podivného zdravotníckeho biznisu. No keďže žiadny z doteraz medializovaných prípadov nevzbudil rozruch, museli byť aktéri tohto biznisu prekvapení, aké dôsledky to nakoniec malo. A to má Medical Group aktivity, ktoré stoja za výrazne väčšiu pozornosť. Dodávka prístrojov je pre firmu v zásade len bokovka. Zatiaľ čo opoziční poslanci volajú po prieskume ďalších kontraktov Medical Groupu v nemocniciach, základ jej biznisu je v obchode s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. A jej najzaujímavejším obchodným partnerom je štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Len za posledné dva roky uzavrela Medical Group nové zmluvy s VšZP za vyše päťdesiat miliónov eur na dodávky liekov a zdravotníckych pomôcok. Niektoré lieky totiž poisťovne nakupujú centrálne, napríklad onkologické. Medical Group robí takto mnohomiliónový biznis, pričom sa ako výhodný dodávateľ v minulosti veľmi neosvedčil. Boli zdokumentované prípady, keď zariadeniam dodávala firms lieky so stopercentnou prirážkou. Prvá z aktivít Medical Groupu, ktorá by mala byť prekontrolovaná, je preto jej biznis so štátnou zdravotnou poisťovňou.
V takomto kontexte výrazne získava na váhe funkcia riaditeľa VšZP. Konečnú zodpovednosť za tieto kontrakty totiž nesie on. Neprekvapí, že predtým, ako zasadol do riaditeľskej stoličky, pôsobil vo VšZP ako jej šéf pre východné Slovensko, a to už v čase prvej Ficovej vlády, keď bola riaditeľkou poisťovne Zuzana Zvolenská.
Riaditeľ VšZP je pritom aj významná mocenská pozícia. Keďže uzatvára dohody s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, teda s ambulanciami či poliklinikami, má veľký vply na to, kto zostane na trhu. Priestor pre neštandardné dohody a odmeny je tu preto veľký.
.ďalšia schéma, ďalší Paška
V zdravotníctve môžu politicky krytí špekulanti inkasovať aj inak, než len cez priekupnícke dodávky. Ide o eurofondy určené nemocniciam. Tu možno nájsť tiež niekoľko osvedčených firiem, ktoré sú stále veľmi aktívne.
Pohľad do čerstvých zmlúv v zdravotníctve nesklame. Len pred pár dňami uzavrela firma Pro Tender zmluvu so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb za osemdesiattisíc eur. Pro Tender ja zaujímavý tým, že ako kontaktnú osobu uvádza Branislava Pašku, synovca Pavla Pašku. Pro Tender ako službu ponúka zorganizovanie verejného obstarávania, jeho klientami sú okrem inštitúcií v zdravotníctve napríklad aj ministerstvá či Slovenský hydrometeorologický ústav. Hoci sú zaujímavé už tieto zákazky na zorganizovanie tendrov pre verejné inštitúcie, to nie je ten hlavný dôvod, pre ktorý je firma spojená s menom Paška zaujímavá.
Zaujímavejšie je, ako veľmi je Pro Tender obľúbený v zdravotníckych inštitúciách, ktoré chcú eurofondy. Získať eurofondy v zdravotníctve totiž vôbec nie je hra na istotu. Vychádza to tak, že uspeje len každý štvrtý žiadateľ. Preto je zvláštna náhoda, že tí, čo uspejú, sa následne najčastejšie obracajú práve na firmu Pro Tender, aby pre nich vysúťažila firmy, ktoré napokon zákazku hradenú z eurofondov zrealizujú. Nadväzná kuriozita je, že keď TIS spočítala výsledky obstarávaní v eurofondových zákazkách, zistil, že najviac z nich vyťažil Váhostav Juraja Širokého.
O to viac kričí, že ani takéto úspechy Váhostavu nestačili na to, aby sa udržal ako ekonomicky zdravá firma. Dnes čelí reštrukturalizácii, jeho dodávatelia, väčšinou malé firmy a živnostníci, tak prídu o veľkú časť peňazí, ktoré im firma dlhuje.
.iné možnosti
Slovenské zdravotníctvo ponúka aj veľa ďalších špekulatívnych možností, ku ktorým však treba asistenciu verejných úradov. Veľmi zaujímavý biznisový fenomén vznikol pri vývoze liekov zo Slovenska. Ceny liekov sú totiž regulované, a to tak, že nemôžu byť drahšie, ako je priemerná cena v troch najlacnejších krajinách Európskej únie. To otvorilo dvere pre nákup liekov za tunajšie ceny a ich export do krajín, kde sú drahšie. Nazýva sa to reexport. Slovenská lekárnická komora odhaduje, že až tretina lekární objednáva niektoré lieky len preto, aby ich predala obchodníkom, ktorí ich vyvezú do drahších krajín.
Najväčší význam má reexport pri drahých liekoch, kde aj malý objem znamená veľkú sumu. V dôsledku toho na našom trhu začali chýbať špecifické onkolieky či lieky na schizofréniu. Na Slovensku sa reexportu liekov venuje asi päťdesiat firiem. Keďže kritériá na distribúciu sú pomerne striktné, aj v týchto špekulatívnych obchodoch sú opäť najaktívnejšie firmy so silným politickým krytím.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.