Donedávna druhý najsilnejší muž v Smere zvykol o sebe hovoriť ako o humanistovi, filozofovi a estétovi. Rád sa stretával s ľavicovými intelektuálmi ako Miroslav Marcelli či Peter Michalovič, cez ktorých sa snažil demonštrovať, že nie je obyčajný politik, ale patrí k elite. Napokon, filozofiu a estetiku Paška aj vyštudoval: no keďže to bolo ešte za komunizmu, kostrou tohto typu vzdelávania bola marxisticko-leninská ideológia. Paška bol aj predsedom fakultného výboru SZM: napriek tomu vraj nepatril k študentom, ktorí by sa otvorene hlásili k politike strany. Podľa jeho spolužiaka z UK v Bratislave, ktorého oslovil denník SME, sa dokonca na vysokú školu dostal až na druhýkrát.
Dôvodom malo byť odstavenie jeho otca po čistkách v roku 1969. „Bol vrcholový manažér slovenských železníc, pracoval na federálnom ministerstve. Nemohol som ísť na školu, robil som šoféra, robotníka,“ tvrdí Paška. Neskôr pracoval v Krajskom osvetovom stredisku aj na Obvodnom národnom výbore v Košiciach: tam ho zastihol aj november 1989. A hoci Paška nebol členom KSS, za dnes už legendárny výrok, že počas Nežnej revolúcie kachličkoval kúpeľňu, si vyslúžil nálepku ortodoxného komunistu. „Kádrový profil“ si nevylepšil ani vtedy, keď nechal osadiť na nádvorí Bratislavského hradu sochu Svätopluka. Jej autorom bol totiž prominentný socialistický sochár Ján Kulich.
.oligarcha Široký
V 90. rokoch začal Paška podnikať, no pokým nebol v politike, v rezorte zdravotníctva sa mu veľmi nedarilo. Jedna z jeho firiem (Fakon) skončila v konkurze: s dlhom voči Slovenskej konsolidačnej banke za vyše 114 miliónov korún. Do verejného života vstúpil Paška v decembri 1999 ako jeden zo zakladajúcich členov Smeru. Dokopy ich bolo 34, viacerí z nich boli previazaní s mecenášmi strany. „Politiku Smeru významne ovplyvňujú Vladimír Poór, Ivan Kiňo, Ján Gabriel, Jozef Brhel či Fedor Flašík. Títo ľudia stáli pri zrode Smeru, ktorý bol pre nich vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách 2002 nedostalo do vlády,“ povedal .týždňu v októbri 2005 poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš.
Spolu s nimi sa neskôr presadil aj Juraj Široký. Spomínaní podnikatelia dostali za desiatky miliónov korún, ktoré investovali do Smeru v čase jeho vzniku, miesta na kandidátke a prísľub štátnych zákaziek: samozrejme, za predpokladu, že Ficova strana bude vo vláde. V roku 2006 dokonca obsadili ich ľudia prvých 25 miest kandidátky Smeru, pričom Paška bol v strane od začiatku vnímaný ako človek oligarchu Širokého. Keď sa stal neskôr Paška predsedom parlamentu, svojmu dobrodincovi sa odvďačil tak, ako sa patrí: Širokého firma Váhostav dostala zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu za desiatky miliónov eur.
Podpredseda Smeru Paška sa aj po vstupe do politiky profiloval ako expert na zdravotníctvo. Ako opozičný politik bol vo Ficovej strane tieňovým ministrom tohto rezortu, pričom tvrdo kritizoval najmä reformy Rudolfa Zajaca. Jeden z najostrejších sporov sa týkal oddlžovania zdravotníckych firiem cez štátnu akciovú spoločnosť Veriteľ. Strana Smer to vtedy označila za „najväčší tunel zdravotníctva v histórii“. Aj podľa Pašku vyvolala kauza Veriteľ „obrovskú mieru nedôvery“. „Pravicová vláda zrealizovala najväčšie znárodnenie po roku 1948," tvrdil Paška. Časopis .týždeň pritom v roku 2005 zistil, že oddlženie cez Veriteľa využil aj samotný Paška: pohľadávky jeho firiem za vyše 40 miliónov korún dokonca uhradil štát medzi prvými.
.zlaté časy
Keď to vyšlo najavo, Paška viditeľne ubral plyn: „Vďakabohu za peniaze, ktoré sa do systému cez Veriteľa dostali.“ Skutočné „mäso“ však prišlo až s prvou vládou Roberta Fica. Paška bol síce formálne šéfom parlamentu, no už vtedy sa v kuloároch intenzívne špekulovalo, že v skutočnosti je nekorunovaným kráľom slovenského zdravotníctva. Inými slovami, že bez jeho súhlasu sa v tomto rezorte nepredá ani ihla. Týždenník Trend už v roku 2007 upozornil na predražené nákupy zdravotníckej techniky, ktoré sa často realizovali priamo. A profitovala z toho aj firma Neomad blízka Paškovi: s jej majiteľom Dušanom Machom sedel v orgánoch štyroch firiem. Paškov sused z košického Mestského parku Mach bol aj súčasťou skupiny Medical Group, ktorá stojí za škandálom s predraženým CT v piešťanskej nemocnici.
Aj tejto firme sa darilo najmä vtedy, keď bol Paška vo verejných funkciách: napríklad v rokoch 2006 – 2010, keď svoj obrat zdesaťnásobila. Počas vlády Ivety Radičovej išla prudko dolu, no vlani už získala zákazky asi za 100 miliónov eur. Kombinácia exaktných dát a Paškov spôsob komunikácie – vyhraj voľby a môžeš všetko – napokon viedla k najväčšej demonštrácii od kauzy Gorila. Od zverejnenia tohto spisu je totiž časť verejnosti citlivejšia na evidentné zlodejiny: škandál s CT bol len povestnou poslednou kvapkou. Aj preto sa na Námestí SNP v Bratislave zišli tisícky ľudí, ktorí vyzvali Pašku, aby odstúpil z funkcie šéfa parlamentu. Stovky Košičanov protestovali aj pred jeho domom. Rýchlo sa však ukázalo, že vyvodenie politickej zodpovednosti nestačí. „Paška, do basy,“ kričal nahnevaný dav na ďalšom veľkom mítingu.
Táto požiadavka frustrovanej ulice, ktorej už začalo prekážať, že za dvadsať rokov nebol na Slovensku odsúdený žiadny významný verejný činiteľ, však s najväčšou pravdepodobnosťou splnená nebude. Na preukázanie korupcie – ako jedného z motívov v kauze piešťanského CT – totiž chýbajú dôkazy. Reálnejšie sa preto javí porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku: trestné oznámenie v tejto veci už podal predseda NOVY Daniel Lipšic. Ani z tohto oblaku však zrejme nezaprší, hoci generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého ľudia budú prípad preverovať, nepatrí k Paškovým ľuďom. Ten presadzoval do čela prokuratúry skôr Mikuláša Gardeckého. Čižnár je totiž až príliš zviazaný s Ficom, takže Paška sa obával, že by ho mohli cez Generálnu prokuratúru – vzhľadom na jeho spôsob podnikania – držať nakrátko.
.krytie prokuratúry
Paškovi však evidentne nič nehrozí: Čižnár za 17 mesiacov, odkedy je vo funkcii, nedotiahol ani neotvoril žiadnu kauzu s politickým pozadím. A už vôbec nie takú, do ktorej by bol namočený vrcholový funkcionár Smeru. Od začiatku sa sústreďuje skôr na prípady, kde môže ľahko získať priazeň širšej verejnosti (bitka v nitrianskom bare Mariatchi, domáce násilie). Na tvrdší zákrok voči ľuďom ako Paška by musel mať súhlas Roberta Fica, čo je však v tejto chvíli nepredstaviteľné. Trestné stíhanie bývalého šéfa parlamentu, ktorý má v politike ešte stále veľký vplyv, by totiž mohlo viesť k nekontrolovaným procesom v Smere. V strane, ktorá funguje ako akciová spoločnosť (hlas podobný Ficovi, sponzorská zmluva s podnikateľom Blaškom), má každý na každého nejakú rozbušku: ak by ich začali navzájom odpaľovať, zničilo by to všetkých.
Paškovi navyše kryje chrbát špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého úrad sa zaoberá aj trestnými činmi ústavných činiteľov. Bol to práve Paška, kto v Smere presadil, že Kováčik sa stal v máji 2014 tretíkrát po sebe špeciálnym prokurátorom. Spomedzi troch najsilnejších mužov v Smere je totiž najviac zraniteľný práve Paška: Robert Fico má pod kontrolou GP a SIS, Robert Kaliňák vnútro a obranu. Aj prokurátor Kováčik sa svojmu dobrodincovi odvďačil tak, ako sa patrí: konkrétne v kauze hokejistu Miroslava Šatana, kde zastavil viacero trestných stíhaní ľudí blízkych Paškovi (.týždeň č. 15/2011). Výsledkom je, že bývalý hráč NHL a kapitán slovenskej reprezentácie zrejme príde o 140 miliónov korún, ktoré investoval do projektu golfového areálu vo Veľkom Bieli.
Polícia začala kauzu preverovať v roku 2008 – pre podozrenia z podvodu, krátenia daní, poistného a korupcie, do ktorých mali byť zapletení vtedajší obchodní partneri Miroslava Šatana. Podnikatelia Miroslav Guman a Libor Červenka ho totiž chceli zo spomínaného projektu vytlačiť. Podľa vyšetrovateľov to plánovali urobiť cez účelovo založenú anglickú firmu Balram Finance Ltd. Londýn: polícia odhadla výšku škody na 320 miliónov korún. Vyšetrovatelia zabezpečili aj dôkazy, že Guman, Červenka a spol. korumpovali riaditeľku pozemkového úradu v Senci, starostu aj niektorých poslancov Veľkého Bielu. V priebehu pátracej akcie však došlo k úniku informácií v prospech Gumana: v rodine vyšetrovateľky Martiny Babacsovej, ktorá sa prípadom tiež zaoberala, dokonca zhoreli dve autá.
.čudné kontakty
Prokurátor Kováčik mal však na celú kauzu iný názor – v decembri 2009 vydal pokyn, aby boli všetky trestné stíhania Paškových ľudí zastavené. Neexistuje síce priamy dôkaz, že Kováčik to urobil po dohode s vtedajším šéfom parlamentu: Paškove kontakty s Gumanom však vzbudzujú oprávnené pochybnosti. V minulosti spolu viackrát telefonovali, podľa zistení .týždňa navštevoval Guman Pašku aj priamo v budove parlamentu: dvakrát v roku 2006, dvakrát v roku 2008 a trikrát v roku 2009. „Pán Vagovič, povedzte mi, o čo vám ide. Od vás človek nič dobré čakať nemôže,“ reagoval podráždene Paška, keď sme sa ho pýtali na jeho kontakty s Gumanom.
„Poznáme sa niekoľko rokov, občas sa stretávame. Pravdepodobne sme sa zoznámili cez chlapcov v Bratislave.“
Paškov známy Guman sa viackrát spomína aj v spise Gorila: „Miroslav Guman dlhodobo spolupracuje a udržiava priateľský vzťah s Martinom Babiarom, ktorý v SR reprezentuje záujmy ukrajinských skupín organizovaného zločinu.“ Je až neuveriteľné, ako sa mohol stať politik s takým maslom na hlave, aké má Paška, opakovane druhým najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Ten Paška, ktorý nebol veľmi obľúbený ani medzi vlastnými straníkmi, pričom v arogancii voči opozícii, novinárom aj tretiemu sektoru občas prekonal aj Roberta Fica. Napriek tomu nie je čo oslavovať: Paška síce odchádza, jeho spôsoby však zostali. A to nielen v zdravotníctve, ale napríklad aj pri výstavbe diaľnic, kde roky dominuje Juraj Široký. Oligarcha, ktorý vymyslel politika Pašku.
Dôvodom malo byť odstavenie jeho otca po čistkách v roku 1969. „Bol vrcholový manažér slovenských železníc, pracoval na federálnom ministerstve. Nemohol som ísť na školu, robil som šoféra, robotníka,“ tvrdí Paška. Neskôr pracoval v Krajskom osvetovom stredisku aj na Obvodnom národnom výbore v Košiciach: tam ho zastihol aj november 1989. A hoci Paška nebol členom KSS, za dnes už legendárny výrok, že počas Nežnej revolúcie kachličkoval kúpeľňu, si vyslúžil nálepku ortodoxného komunistu. „Kádrový profil“ si nevylepšil ani vtedy, keď nechal osadiť na nádvorí Bratislavského hradu sochu Svätopluka. Jej autorom bol totiž prominentný socialistický sochár Ján Kulich.
.oligarcha Široký
V 90. rokoch začal Paška podnikať, no pokým nebol v politike, v rezorte zdravotníctva sa mu veľmi nedarilo. Jedna z jeho firiem (Fakon) skončila v konkurze: s dlhom voči Slovenskej konsolidačnej banke za vyše 114 miliónov korún. Do verejného života vstúpil Paška v decembri 1999 ako jeden zo zakladajúcich členov Smeru. Dokopy ich bolo 34, viacerí z nich boli previazaní s mecenášmi strany. „Politiku Smeru významne ovplyvňujú Vladimír Poór, Ivan Kiňo, Ján Gabriel, Jozef Brhel či Fedor Flašík. Títo ľudia stáli pri zrode Smeru, ktorý bol pre nich vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách 2002 nedostalo do vlády,“ povedal .týždňu v októbri 2005 poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš.
Spolu s nimi sa neskôr presadil aj Juraj Široký. Spomínaní podnikatelia dostali za desiatky miliónov korún, ktoré investovali do Smeru v čase jeho vzniku, miesta na kandidátke a prísľub štátnych zákaziek: samozrejme, za predpokladu, že Ficova strana bude vo vláde. V roku 2006 dokonca obsadili ich ľudia prvých 25 miest kandidátky Smeru, pričom Paška bol v strane od začiatku vnímaný ako človek oligarchu Širokého. Keď sa stal neskôr Paška predsedom parlamentu, svojmu dobrodincovi sa odvďačil tak, ako sa patrí: Širokého firma Váhostav dostala zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hradu za desiatky miliónov eur.
Podpredseda Smeru Paška sa aj po vstupe do politiky profiloval ako expert na zdravotníctvo. Ako opozičný politik bol vo Ficovej strane tieňovým ministrom tohto rezortu, pričom tvrdo kritizoval najmä reformy Rudolfa Zajaca. Jeden z najostrejších sporov sa týkal oddlžovania zdravotníckych firiem cez štátnu akciovú spoločnosť Veriteľ. Strana Smer to vtedy označila za „najväčší tunel zdravotníctva v histórii“. Aj podľa Pašku vyvolala kauza Veriteľ „obrovskú mieru nedôvery“. „Pravicová vláda zrealizovala najväčšie znárodnenie po roku 1948," tvrdil Paška. Časopis .týždeň pritom v roku 2005 zistil, že oddlženie cez Veriteľa využil aj samotný Paška: pohľadávky jeho firiem za vyše 40 miliónov korún dokonca uhradil štát medzi prvými.
.zlaté časy
Keď to vyšlo najavo, Paška viditeľne ubral plyn: „Vďakabohu za peniaze, ktoré sa do systému cez Veriteľa dostali.“ Skutočné „mäso“ však prišlo až s prvou vládou Roberta Fica. Paška bol síce formálne šéfom parlamentu, no už vtedy sa v kuloároch intenzívne špekulovalo, že v skutočnosti je nekorunovaným kráľom slovenského zdravotníctva. Inými slovami, že bez jeho súhlasu sa v tomto rezorte nepredá ani ihla. Týždenník Trend už v roku 2007 upozornil na predražené nákupy zdravotníckej techniky, ktoré sa často realizovali priamo. A profitovala z toho aj firma Neomad blízka Paškovi: s jej majiteľom Dušanom Machom sedel v orgánoch štyroch firiem. Paškov sused z košického Mestského parku Mach bol aj súčasťou skupiny Medical Group, ktorá stojí za škandálom s predraženým CT v piešťanskej nemocnici.
Aj tejto firme sa darilo najmä vtedy, keď bol Paška vo verejných funkciách: napríklad v rokoch 2006 – 2010, keď svoj obrat zdesaťnásobila. Počas vlády Ivety Radičovej išla prudko dolu, no vlani už získala zákazky asi za 100 miliónov eur. Kombinácia exaktných dát a Paškov spôsob komunikácie – vyhraj voľby a môžeš všetko – napokon viedla k najväčšej demonštrácii od kauzy Gorila. Od zverejnenia tohto spisu je totiž časť verejnosti citlivejšia na evidentné zlodejiny: škandál s CT bol len povestnou poslednou kvapkou. Aj preto sa na Námestí SNP v Bratislave zišli tisícky ľudí, ktorí vyzvali Pašku, aby odstúpil z funkcie šéfa parlamentu. Stovky Košičanov protestovali aj pred jeho domom. Rýchlo sa však ukázalo, že vyvodenie politickej zodpovednosti nestačí. „Paška, do basy,“ kričal nahnevaný dav na ďalšom veľkom mítingu.
Táto požiadavka frustrovanej ulice, ktorej už začalo prekážať, že za dvadsať rokov nebol na Slovensku odsúdený žiadny významný verejný činiteľ, však s najväčšou pravdepodobnosťou splnená nebude. Na preukázanie korupcie – ako jedného z motívov v kauze piešťanského CT – totiž chýbajú dôkazy. Reálnejšie sa preto javí porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku: trestné oznámenie v tejto veci už podal predseda NOVY Daniel Lipšic. Ani z tohto oblaku však zrejme nezaprší, hoci generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého ľudia budú prípad preverovať, nepatrí k Paškovým ľuďom. Ten presadzoval do čela prokuratúry skôr Mikuláša Gardeckého. Čižnár je totiž až príliš zviazaný s Ficom, takže Paška sa obával, že by ho mohli cez Generálnu prokuratúru – vzhľadom na jeho spôsob podnikania – držať nakrátko.
.krytie prokuratúry
Paškovi však evidentne nič nehrozí: Čižnár za 17 mesiacov, odkedy je vo funkcii, nedotiahol ani neotvoril žiadnu kauzu s politickým pozadím. A už vôbec nie takú, do ktorej by bol namočený vrcholový funkcionár Smeru. Od začiatku sa sústreďuje skôr na prípady, kde môže ľahko získať priazeň širšej verejnosti (bitka v nitrianskom bare Mariatchi, domáce násilie). Na tvrdší zákrok voči ľuďom ako Paška by musel mať súhlas Roberta Fica, čo je však v tejto chvíli nepredstaviteľné. Trestné stíhanie bývalého šéfa parlamentu, ktorý má v politike ešte stále veľký vplyv, by totiž mohlo viesť k nekontrolovaným procesom v Smere. V strane, ktorá funguje ako akciová spoločnosť (hlas podobný Ficovi, sponzorská zmluva s podnikateľom Blaškom), má každý na každého nejakú rozbušku: ak by ich začali navzájom odpaľovať, zničilo by to všetkých.
Paškovi navyše kryje chrbát špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorého úrad sa zaoberá aj trestnými činmi ústavných činiteľov. Bol to práve Paška, kto v Smere presadil, že Kováčik sa stal v máji 2014 tretíkrát po sebe špeciálnym prokurátorom. Spomedzi troch najsilnejších mužov v Smere je totiž najviac zraniteľný práve Paška: Robert Fico má pod kontrolou GP a SIS, Robert Kaliňák vnútro a obranu. Aj prokurátor Kováčik sa svojmu dobrodincovi odvďačil tak, ako sa patrí: konkrétne v kauze hokejistu Miroslava Šatana, kde zastavil viacero trestných stíhaní ľudí blízkych Paškovi (.týždeň č. 15/2011). Výsledkom je, že bývalý hráč NHL a kapitán slovenskej reprezentácie zrejme príde o 140 miliónov korún, ktoré investoval do projektu golfového areálu vo Veľkom Bieli.
Polícia začala kauzu preverovať v roku 2008 – pre podozrenia z podvodu, krátenia daní, poistného a korupcie, do ktorých mali byť zapletení vtedajší obchodní partneri Miroslava Šatana. Podnikatelia Miroslav Guman a Libor Červenka ho totiž chceli zo spomínaného projektu vytlačiť. Podľa vyšetrovateľov to plánovali urobiť cez účelovo založenú anglickú firmu Balram Finance Ltd. Londýn: polícia odhadla výšku škody na 320 miliónov korún. Vyšetrovatelia zabezpečili aj dôkazy, že Guman, Červenka a spol. korumpovali riaditeľku pozemkového úradu v Senci, starostu aj niektorých poslancov Veľkého Bielu. V priebehu pátracej akcie však došlo k úniku informácií v prospech Gumana: v rodine vyšetrovateľky Martiny Babacsovej, ktorá sa prípadom tiež zaoberala, dokonca zhoreli dve autá.
.čudné kontakty
Prokurátor Kováčik mal však na celú kauzu iný názor – v decembri 2009 vydal pokyn, aby boli všetky trestné stíhania Paškových ľudí zastavené. Neexistuje síce priamy dôkaz, že Kováčik to urobil po dohode s vtedajším šéfom parlamentu: Paškove kontakty s Gumanom však vzbudzujú oprávnené pochybnosti. V minulosti spolu viackrát telefonovali, podľa zistení .týždňa navštevoval Guman Pašku aj priamo v budove parlamentu: dvakrát v roku 2006, dvakrát v roku 2008 a trikrát v roku 2009. „Pán Vagovič, povedzte mi, o čo vám ide. Od vás človek nič dobré čakať nemôže,“ reagoval podráždene Paška, keď sme sa ho pýtali na jeho kontakty s Gumanom.
„Poznáme sa niekoľko rokov, občas sa stretávame. Pravdepodobne sme sa zoznámili cez chlapcov v Bratislave.“
Paškov známy Guman sa viackrát spomína aj v spise Gorila: „Miroslav Guman dlhodobo spolupracuje a udržiava priateľský vzťah s Martinom Babiarom, ktorý v SR reprezentuje záujmy ukrajinských skupín organizovaného zločinu.“ Je až neuveriteľné, ako sa mohol stať politik s takým maslom na hlave, aké má Paška, opakovane druhým najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Ten Paška, ktorý nebol veľmi obľúbený ani medzi vlastnými straníkmi, pričom v arogancii voči opozícii, novinárom aj tretiemu sektoru občas prekonal aj Roberta Fica. Napriek tomu nie je čo oslavovať: Paška síce odchádza, jeho spôsoby však zostali. A to nielen v zdravotníctve, ale napríklad aj pri výstavbe diaľnic, kde roky dominuje Juraj Široký. Oligarcha, ktorý vymyslel politika Pašku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.