.ako vzniklo vyhlásenie začínajúce sa slovami „Nemôžete všetko”, ktoré ste prečítali v Slovenskom národnom divadle?
V piatok sme boli na demonštrácii na Námestí SNP. Tam sa sa stretli s Vladom Talianom, s mojimi kolegami, s Alexandrom Bártom, Henrietou Mičkovicovou, so Shootym. Keď sa to skončilo, hovorili sme si, že by bolo dobré, keby to nejako pokračovalo, keby sa to rozšírilo ďalej. Určite to zaujíma viac ľudí, len ich treba nejakým spôsobom osloviť a vtiahnuť do toho. Tak vznikol tento nápad. Vlado Talian povedal, že by niečo napísal, oslovil Zuzanu Wienk a napísali text, ktorý mi poslali. Ja som v ňom ešte niečo doplnil. V tom texte hovoríme, že sa pridávame k zdravotníkom a žiadame odstúpenie Pavla Pašku. Tak to vzniklo.
.v sobotu ste normálne prišli pred predstavením do divadla a kolegom povedali o tomto vyhlásení. Ako zareagovali?
Povedali, že to je dobrý nápad. My sme v štúdiu hrali v ten večer Polnočnú omšu, hore vo Veľkej sále hrali Bál. Ja som to oznámil kolegom dole v štúdiu, Alexander Bárta zase tým, čo účinkovali v Bále. Prečítali si to a všetci s vyhlásením aj s jeho prečítaním po predstavení súhlasili.
.neboli niektorí opatrnejší? Teda, že áno, súhlasíme, ale radšej to v divadle nečítajme?
Nie. Všetci súhlasili.
.aká bola reakcia ľudí v divadle, keď ste to po Polnočnej omši prečítali?
Zatlieskali a ja som povedal, že bude pokračovať diskusia, že kto chce, nech sa po krátkej prestávke vráti do sály. Nejakí ľudia sa vrátili, ale diskutovalo sa o inscenácii, nie o vyhlásení.
.čiže dalo by sa povedať, že to diváci prijali.
Myslím, že áno. Po predstavení prišli za mnou aj ľudia z nášho divadla, napríklad kostymérky a tiež to vyhlásenie podporili.
.vo Veľkej sále Činohry to vyhlásenie nakoniec nezaznelo. Hovorí sa, že generálny riaditeľ SND to odporučil radšej nečítať, keďže medzi divákmi sedel aj minister kultúry Maďarič.
Nebol som pritom, takže neviem presne povedať, ako to prebehlo, ale bolo to približne v tom duchu. Krátko pred koncom predstavenia, keď Ňusi (Alexander Bárta – pozn. red.) vyšiel von zo scény, toto mu oznámili.
.to sa udialo v sobotu, dnes, keď sa rozprávame, je streda. Dostala sa k vám odvtedy nejaká reakcia z vedenia divadla?
Nie. Nikto z vedenia to so mnou neriešil.
.pár hodín po zverejnení vášho vyhlásenia Pavol Paška odstúpil. Máte pocit, že vec je vybavená a ide sa ďalej?
Nemáme. Bolo by veľmi ľahké hodiť to teraz za hlavu. Ale podstatné je to, aby boli braní na zodpovednosť ľudia, ktorí to zapríčinili. Pritom toto je len jedna z káuz, ktorá zhodou okolností vyšla na povrch. Takýchto vecí sa udialo oveľa viac. Keby zostalo len pri Paškovom odstúpení, bol by to signál pre všetkých podvodníkov, že takéto veci môžu pokojne robiť ďalej. To najhoršie, čo sa im môže stať, je, že budú odvolaní zo svojich postov. Preto je dôležité, aby to pokračovalo a aby boli zodpovední potrestaní. To, že niekto odstúpi zo svojej funkcie a bude si ďalej užívať svoje ťažko zarobené milióny, to predsa nie je žiadny trest.
.od novembra 1989 sa niečo podobné – teda verejné vystúpenie divadelníkov – udialo teraz len druhýkrát. Generálny riaditeľ SND Marián Chudovský povedal Projektu N, že vyhlásenia k „politickým záležitostiam” majú v divadle miesto len v „závažných situáciách ako november 1989”. Máte pocit, že teraz k takejto „závažnej situácii” došlo?
Myslíme si, že áno. Je to reťazová reakcia. Od tohto sa odvíja veľa ďalších vecí. Je pravdepodobné, že podobné veci sa dejú aj v iných oblastiach, napríklad v stavebníctve alebo pri verejnom obstarávaní. Ide o to, ako je nastavený celý systém. My žiadame, aby parlament prijal zákony, ktoré by možnosti takéhoto postupovania znemožnil, alebo aspoň výrazne obmedzil.
.je zaujímavé, že pre hercov je zaujímanie postojov k verejným záležitostiam prirodzené aj 25 rokov po novembri 1989.
Pokiaľ chcem žiť v tejto krajine, nemôže mi to byť ľahostajné. Mne to nikto neprikazuje, nikto ma neriadi. Dosť často sa pohybujem v zahraničí a vidím, že občianska spoločnosť je tam aktívnejšia ako tu u nás. Veľakrát ma dokáže aj rozčúliť, keď niekto hovorí „Načo pôjdem voliť, veď tým nič nezmením.” To je presne to, k čomu chcú politici dohnať ľudí: aby takto reagovali. To je pre nich najvýhodnejšie.
.myslíte si, že ľudia, ktorí sú zodpovední za túto konkrétnu kauzu, teda za predražený nákup CT-čka, budú za to niekedy skutočne potrestaní?
Treba robiť všetko preto, aby títo ľudia potrestaní boli. Či sa nám to podarí, to už neviem. Ale treba preto urobiť všetko.
.napriek všetkým týmto kauzám nepatríte medzi ľudí, ktorí sú z toho, čo sa tu za posledných 25 rokov udialo, sklamaní...
Veď aj to, čo sa teraz deje, je možné len preto, lebo máme slobodu: môžeme sa stretnúť na námestí, píšu o tom noviny, dúfam, že aj tento tlak verejnosti prinútil Pašku odstúpiť. Takéto a ešte horšie kauzy sa diali napríklad aj v deväťdesiatych rokoch a neudialo sa nič. Zdá sa, že postupnými krokmi sa spoločnosť predsa len mení. Bohužiaľ, k tej zmene nedôjde za dva-tri roky. Trvá to dlhšie. Ľudia nie sú hlúpi a nedajú si kašľať na vlastnú hlavu. Politici sa máločoho boja viac než hnevu ľudí v uliciach. Kyjevský Majdan je veľký príklad a výstraha: ľuďom môžu raz prasknúť nervy a budú ich mať každý pred svojím domom a nebude sa to končiť len nejakými heslami a transparentmi. Prajeme si, samozrejme, aby k tomu nedošlo. Ale tá hrozba tu je a oni jej rozumejú.
V piatok sme boli na demonštrácii na Námestí SNP. Tam sa sa stretli s Vladom Talianom, s mojimi kolegami, s Alexandrom Bártom, Henrietou Mičkovicovou, so Shootym. Keď sa to skončilo, hovorili sme si, že by bolo dobré, keby to nejako pokračovalo, keby sa to rozšírilo ďalej. Určite to zaujíma viac ľudí, len ich treba nejakým spôsobom osloviť a vtiahnuť do toho. Tak vznikol tento nápad. Vlado Talian povedal, že by niečo napísal, oslovil Zuzanu Wienk a napísali text, ktorý mi poslali. Ja som v ňom ešte niečo doplnil. V tom texte hovoríme, že sa pridávame k zdravotníkom a žiadame odstúpenie Pavla Pašku. Tak to vzniklo.
.v sobotu ste normálne prišli pred predstavením do divadla a kolegom povedali o tomto vyhlásení. Ako zareagovali?
Povedali, že to je dobrý nápad. My sme v štúdiu hrali v ten večer Polnočnú omšu, hore vo Veľkej sále hrali Bál. Ja som to oznámil kolegom dole v štúdiu, Alexander Bárta zase tým, čo účinkovali v Bále. Prečítali si to a všetci s vyhlásením aj s jeho prečítaním po predstavení súhlasili.
.neboli niektorí opatrnejší? Teda, že áno, súhlasíme, ale radšej to v divadle nečítajme?
Nie. Všetci súhlasili.
.aká bola reakcia ľudí v divadle, keď ste to po Polnočnej omši prečítali?
Zatlieskali a ja som povedal, že bude pokračovať diskusia, že kto chce, nech sa po krátkej prestávke vráti do sály. Nejakí ľudia sa vrátili, ale diskutovalo sa o inscenácii, nie o vyhlásení.
.čiže dalo by sa povedať, že to diváci prijali.
Myslím, že áno. Po predstavení prišli za mnou aj ľudia z nášho divadla, napríklad kostymérky a tiež to vyhlásenie podporili.
.vo Veľkej sále Činohry to vyhlásenie nakoniec nezaznelo. Hovorí sa, že generálny riaditeľ SND to odporučil radšej nečítať, keďže medzi divákmi sedel aj minister kultúry Maďarič.
Nebol som pritom, takže neviem presne povedať, ako to prebehlo, ale bolo to približne v tom duchu. Krátko pred koncom predstavenia, keď Ňusi (Alexander Bárta – pozn. red.) vyšiel von zo scény, toto mu oznámili.
.to sa udialo v sobotu, dnes, keď sa rozprávame, je streda. Dostala sa k vám odvtedy nejaká reakcia z vedenia divadla?
Nie. Nikto z vedenia to so mnou neriešil.
.pár hodín po zverejnení vášho vyhlásenia Pavol Paška odstúpil. Máte pocit, že vec je vybavená a ide sa ďalej?
Nemáme. Bolo by veľmi ľahké hodiť to teraz za hlavu. Ale podstatné je to, aby boli braní na zodpovednosť ľudia, ktorí to zapríčinili. Pritom toto je len jedna z káuz, ktorá zhodou okolností vyšla na povrch. Takýchto vecí sa udialo oveľa viac. Keby zostalo len pri Paškovom odstúpení, bol by to signál pre všetkých podvodníkov, že takéto veci môžu pokojne robiť ďalej. To najhoršie, čo sa im môže stať, je, že budú odvolaní zo svojich postov. Preto je dôležité, aby to pokračovalo a aby boli zodpovední potrestaní. To, že niekto odstúpi zo svojej funkcie a bude si ďalej užívať svoje ťažko zarobené milióny, to predsa nie je žiadny trest.
.od novembra 1989 sa niečo podobné – teda verejné vystúpenie divadelníkov – udialo teraz len druhýkrát. Generálny riaditeľ SND Marián Chudovský povedal Projektu N, že vyhlásenia k „politickým záležitostiam” majú v divadle miesto len v „závažných situáciách ako november 1989”. Máte pocit, že teraz k takejto „závažnej situácii” došlo?
Myslíme si, že áno. Je to reťazová reakcia. Od tohto sa odvíja veľa ďalších vecí. Je pravdepodobné, že podobné veci sa dejú aj v iných oblastiach, napríklad v stavebníctve alebo pri verejnom obstarávaní. Ide o to, ako je nastavený celý systém. My žiadame, aby parlament prijal zákony, ktoré by možnosti takéhoto postupovania znemožnil, alebo aspoň výrazne obmedzil.
.je zaujímavé, že pre hercov je zaujímanie postojov k verejným záležitostiam prirodzené aj 25 rokov po novembri 1989.
Pokiaľ chcem žiť v tejto krajine, nemôže mi to byť ľahostajné. Mne to nikto neprikazuje, nikto ma neriadi. Dosť často sa pohybujem v zahraničí a vidím, že občianska spoločnosť je tam aktívnejšia ako tu u nás. Veľakrát ma dokáže aj rozčúliť, keď niekto hovorí „Načo pôjdem voliť, veď tým nič nezmením.” To je presne to, k čomu chcú politici dohnať ľudí: aby takto reagovali. To je pre nich najvýhodnejšie.
.myslíte si, že ľudia, ktorí sú zodpovední za túto konkrétnu kauzu, teda za predražený nákup CT-čka, budú za to niekedy skutočne potrestaní?
Treba robiť všetko preto, aby títo ľudia potrestaní boli. Či sa nám to podarí, to už neviem. Ale treba preto urobiť všetko.
.napriek všetkým týmto kauzám nepatríte medzi ľudí, ktorí sú z toho, čo sa tu za posledných 25 rokov udialo, sklamaní...
Veď aj to, čo sa teraz deje, je možné len preto, lebo máme slobodu: môžeme sa stretnúť na námestí, píšu o tom noviny, dúfam, že aj tento tlak verejnosti prinútil Pašku odstúpiť. Takéto a ešte horšie kauzy sa diali napríklad aj v deväťdesiatych rokoch a neudialo sa nič. Zdá sa, že postupnými krokmi sa spoločnosť predsa len mení. Bohužiaľ, k tej zmene nedôjde za dva-tri roky. Trvá to dlhšie. Ľudia nie sú hlúpi a nedajú si kašľať na vlastnú hlavu. Politici sa máločoho boja viac než hnevu ľudí v uliciach. Kyjevský Majdan je veľký príklad a výstraha: ľuďom môžu raz prasknúť nervy a budú ich mať každý pred svojím domom a nebude sa to končiť len nejakými heslami a transparentmi. Prajeme si, samozrejme, aby k tomu nedošlo. Ale tá hrozba tu je a oni jej rozumejú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.