.len niekoľko dní ste primátorom hlavného mesta, čo je funkcia takmer na úrovni ministra. Už ste sa s tým nejako zžili?
Zžívam sa.
.čo to je za pocit?
Úľava, radosť, samozrejme pokora i obrovský záväzok.
.prečo úľava?
Je to úľava v zmysle toho dobrého výsledku. Venoval som tomu rok života na úkor mnohých iných vecí.
.na poslednej primátorskej debate v KC Dunaj ma prekvapilo, že Milan Kňažko i Milan Ftáčnik najviac útočili na vás. Myslel som si, že sami seba budú vidieť ako favoritov, a preto budú útočiť jeden na druhého. Mali nejaký tajný prieskum, v ktorom im vyšlo, že vediete? Alebo čím to bolo?
Neviem, no aj ja som bol prekvapený z toho útoku. Čakal som vecnejšie diskusie. Myslím, že išlo skôr o intuitívny pocit ohrozenia z ich strany.
.a vaše prieskumy predpovedali rastúci trend?
Jednoznačne. To bola lavína, ktorá od mája kontinuálne rástla. Začínal som ako nováčik od nuly.
.oficiálny posledný prieskum vás ukazoval ako tretieho. Ako to, že sa to preklopilo?
Tento prieskum práve mojim voličom pomohol, lebo boli sústavne masírovaní protikandidátmi, že nie som nijakou voľbou. A tento prieskum ukázal, že víťazstvo bolo reálne. Bol som síce tretí, no s protikandidátmi akoby v rovnakom pásme.
.voliči sa prestali báť, že by im hlasy vo váš prospech s istotou prepadli. Prečo tá podpora išla hore v posledných mesiacoch práve vám?
Moji konkurenti boli na maxime už od začiatku. Potom im mohla podpora iba klesať. Oni boli známi od začiatku, boli favoritmi. Myslím, že im veľmi poškodili tie politické šachy. Ľudia to prehliadli. A napokon aj to, že sa naše posolstvo podarilo dostať k ľuďom.
.a čo bolo to posolstvo? S čím si ľudia spojili meno Nesrovnal?
To sa musíte opýtať ľudí. Politicky a finančne som bol iba ja nezávislý. A zrejme zavážilo najmä to, že som bol niečo nové. Aj môj životný príbeh, ktorý sme voličovi neustále predkladali. Ľudia chcú normálny manažérsky pohľad, riešiť veci, neschovávať sa, nebyť kariérny politik, mať za sebou výsledky. Od mája som počúval od voličov, že som fajn, ale pýtali sa, ako je to s tými prieskumami. Keď potom prieskumy začali naznačovať možnosť víťazstva, ľuďom to docvaklo: Áno, toto je ten, ktorého chceme, len sme nevedeli, či ho môžeme voliť.
.špekulovalo sa, kto je za Milanom Kňažkom a Milanom Ftáčnikom. Vy ste kamarát s najbohatším českým podnikateľom Petrom Kellnerom, ale nijako to nezarezonovalo.
Na Slovensku je každý s každým kamarát, navyše, Kellner je ďaleko. My sa poznáme z vojny a občas sa niekde stretneme.
.tí iní kandidáti hovorili, že vám to Kellner zaplatil.
Toto si, samozrejme, na mňa vymysleli, práve aby spochybnili nezávislosť ako pilier mojej kampane. Kampaň som si platil sám, stála veľa peňazí, ale napokon som aj veľa zarábal. A na to som trochu doplatil tým, že som bol sám, bez rodiny a na to sa nabalili všemožné zdravotné problémy. Na kampaň som však mal.
.na tej diskusii v KC Dunaj vznikla taká atmosféra, že ak sa ukáže, koľko ste v tom Nemecku zarobili, tak ste akoby podvodník. Vy ste tam tú sumu nepovedali. A ja neviem, či je lepšie povedať „čo vás do toho“ alebo prezradiť to, ale mne by sa zdalo sympatické, keby ste to povedali.
Ono nie je úplne ľahké povedať presnú sumu, lebo počas tých trinástich rokov som zarábal čoraz viac. Ročne to bolo niekedy 500- až 600-tisíc. Potom som si niečo ešte odtiaľ odniesol, takže to boli milióny. Ja som to nemal spočítané, kúpil som za to nehnuteľnosti a investoval som do ich rekonštrukcie. Čiže prvý dôvod je, že to nemám spočítané, druhý, že v tej firme boli aj partneri a je to teda vlastne aj o nich. Bolo by to nefér vzhľadom na konkurenciu a na mravné zásady. Za tie roky ide rádovo o milióny, sú investované, no nie som až taký boháč, hoci na slušný život to stačí.
.profilovali ste sa ako nezávislý. Roky ste boli v meste predsedom klubu SDKÚ a predsedom finančnej komisie. V Bratislave sa ešte v čase, keď ste boli v Nemecku, tradovalo, že to isté, čo HZDS robilo na celoštátnej úrovni, pravica robila na miestnej. Hovorilo sa, že vtedy opozičné pravicové strany tiež musia z niečoho žiť. Táto tradícia cez SDKÚ v Bratislave pokračovala. Ťažko sa verí, že ste boli mimo týchto vecí.
Pre mňa je tiež nepochopiteľné, prečo sa toto SDKÚ v Bratislave stalo. Ja tých ľudí nepoznám, pýtal som sa na to a odpovede, ktoré som dostával, boli v zásade neuspokojivé. Tá bratislavská organizácia bola rozpustená a nanovo to začala stavať Lucia Žitňanská. Ona ma pozvala a to bola pre mňa záruka. Preto som bol v SDKÚ. Za mnou nikto nikdy neprišiel. To, či sa nedohovárali veci medzi inými poslancami, neviem vylúčiť.
.za posledné štyri roky mesto nemalo problémy s fungovaním mestských podnikov, ale skôr s kšeftami. Dá sa o tom takto hovoriť?
Ja som s tým mal problém. Poukazoval som na zmanipulovanú súťaž v Dopravnom podniku. O predraženej poistke, strážnej službe, hovoril som o tom stále. No pokiaľ nie ste primátor, môžete iba vykrikovať. Zámerne som nešiel ani do dozorných rád, aby nikto nemohol povedať, že tam mám svoje hry. V Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bolo osem členov predstavenstva, náš klub nominoval dvoch. No aký to je vplyv pri ôsmich členoch? Ja to chcem robiť úplne inak. Chcem znížiť počet členov predstavenstva a generálni riaditelia pôjdu cez konkurz.
.do akej miery je primátor závislý od zastupiteľstva?
Relatívne dosť. Je to totiž postavené tak, že ide akoby o jeden celok, primátor je výkonná funkcia a zastupiteľstvo akoby zákonodarná. Mestské zastupiteľstvo je silnejšie v tom, že schvaľuje rozpočet, zásadné veci, týkajúce sa dopravy, výstavby, predaje, nájmy. No primátor tomu môže dať ducha, smerovanie a energiu, preto je dôležitý. Rozhoduje napríklad o tom, aké materiály sa na rokovanie zastupiteľstva dostanú. Samozrejme, poslanci môžu robiť primátorovi zle, ale prečo by to robili? Veď ani pánu Ftáčnikovi by tie veci, ktorými sa chválil na bilbordoch, neprechádzali, keby sme za ne nehlasovali.
.ako môžete svoje predstavy ako primátor presadiť? Presviedčaním?
Aj presviedčaním a samozrejme dohodou. Lebo nemá zmysel sa s niekým hádať. No moja skúsenosť je taká, že poslanci neboli nastavení tak, že by chceli zlomyseľne blokovať veci. Nemyslím si, že tam bude nejaká zaujatosť voči mne len preto, že som nezávislý.
.nie preto. No ak budú mať poslanci strán nejaký záujem, tak sa s vami dohodnú len vtedy, ak bude ich záujem naplnený.
Áno, ale na to, aby sa naplnil ich záujem, potrebujú mňa.
.ale keď im nič nedáte, ani oni vám nič neschvália.
Taká zákopová vojna nie je nikomu na prospech. A ja sa nebránim, aby poslanci išli do komisií a pracovali.
.teraz skôr hovorím o finančných záujmoch.
Na to som tam ja nešiel.
.to je jasné, no budete v novej situácii.
Áno, budem v novej situácii. Uvidíme, kto s čím príde. Zatiaľ neprišiel nikto s ničím. Rozumné veci áno, hovadiny nie.
.koľko poslancov je politických?
Zo 45-členného zastupiteľstva je 12 nestraníckych.
.čiže stranícki prevažujú. Je pravda, že komunálna politika je iná, no v niektorých ohľadoch sa až tak nelíši od celoštátnej. Možno ste zachytili už výrok Radoslava Procházku, podľa ktorého ste primátorom vlastne vďaka nemu. Viete o tom?
Áno, dočítal som sa.
.urobil to tak, že najprv nominoval kandidátku, ktorá sa ukázala ako nezvoliteľná, a potom podporil vášho protikandidáta Milana Kňažka. A tým vám vraj pomohol stať sa primátorom.
Áno je to nejaká logika v systéme, no nejde o môj systém. Ja som nezávislý a som tomu rád.
.vy rozumiete tomu výroku?
Nie... Teda, myslím si, že rozumiem, ale vôbec sa tým nepotrebujem zaoberať.
.no ale od takýchto ľudí budete ako primátor závislý.
No dobre, ale kto je primátorom?
.veď to sa celý čas pýtam, či to primátor môže nejako prekonať.
Neviem na to teraz odpovedať. Samozrejme, máte pravdu, že toto nie je hra pre sólového hráča, je to skôr futbal a ten potrebuje tímových hráčov.
.vo veľkej politike často ide o to, že ľudia, ktorí sú zakomplexovaní, sa dostanú do parlamentu a zrazu sa cítia dôležití a držia sa tam zubami-nechtami cez moc, peniaze. Reči o krajine a voličoch sú len povinné jazdy. Tak funguje celoštátny parlament. Deje sa niečo podobné aj na úrovni mesta?
Áno.
.iveta Radičová bola proti korupcii, a ako dopadla? Ako dosiahne primátor, ktorý by chcel robiť veci inak, svoje ciele, ak je takáto mentalita v politike?
Nie všetci sú takíto. Poznám aj čestných, aj schopných ľudí, ktorí nemajú politiku ako životný plán „c“, že keď mi nič nevyšlo, skúsia aspoň toto. Tých je dosť.
.no netvoria väčšinu a v demokracii väčšina rozhoduje.
Malá, odhodlaná, dobre organizovaná skupina dokáže rozhodovať veľké bitky.
.napríklad?
Tieto voľby.
.víťazstvo vo voľbách je jedna vec, no otázka je, či takto niekto úspešne vládol?
Rudolf Kusý v bratislavskom Novom Meste bol nezávislý starosta a darilo sa mu. Rovnako sa darilo napokon aj Milanovi Ftáčnikovi a my sme neboli programovo proti. Politika, v ktorej som veľmi krátko, je o konsenze a kompromisoch. To je zatiaľ moja skúsenosť. Váš scenár vnímam ako hypotetický a dúfam, že sa nesplní.
.som novinár 25 rokov a vyvinulo sa to tak, že je samozrejmé, že všetkým ide o moc a peniaze. To sa nespochybňuje a je vlastne smiešne sa na to pýtať. Ak sme všetci takto nastavení, tak je veľká pravdepodobnosť, že prostredie vyvrhne politika, ktorý sa to bude snažiť zmeniť.
To je pravda. Nie sú takí všetci, to opakujem. Bohužiaľ, vinou predchádzajúceho systému sme si zvykli, že ľudia iné hovoria a iné robia. Komunisti nám tvrdili, že im ide o niečo lepšie, no nešlo. A my túto lož akceptujeme naďalej.
.a teraz čo?
Treba spraviť ten druhý krok a dokončiť revolúciu.
.ale vy predsa nemôžete spraviť revolúciu v poslancoch.
Niekde treba začať. Ja sa pokúšam začínať od seba. V Nemecku 24 rokov po vojne ľuďom došlo, že síce majú voľby, no pri moci sú stále tí istí a vládnu tými istými metódami. Týmto musíme prejsť aj my. Ľudia to chcú, preto ma aj zvolili. Treba začať a musíme sa o to pokúšať. A pokiaľ nás naši mocní susedia nechajú ďalších 25 rokov na pokoji, tak sa nám to podarí. Teraz sme niekde uprostred.
.keď som sa Andreja Ďurkovského raz po voľbách spýtal, či má ambíciu, aby niečo po ňom natrvalo zostalo, povedal, že veľký mestský park. Máte podobnú ambíciu?
Moja ambícia nie je zhmotnená v nejakých veciach. Chcem samozrejme, aby sa začala riešiť systémovo doprava. Chcem, aby tu bolo čisto a bilbordy sa začali odstraňovať, aby bezdomovci upratovali, a tak ďalej. No chcem, aby ľudia mali pocit, že táto voľba mala zmysel a že sa to dá robiť aj inak. Moja vnútorná túžba je dokázať to tým 60 percentám frustrovaných ľudí, ktorí majú pocit, že to nemá zmysel.
.ďurkovskému sa počas jeho prvého obdobia podarilo oživiť korzo. No v centre mesta sídlia inštitúcie, ľudia tam až tak nebývajú a tým pádom ani nejdú večer veľmi von. Je tu málo miest, kde si môžete povedať, že „tam idem“. Nechcem to porovnávať s New Yorkom, no tam si môžete povedať, že idete napríklad do Central Parku alebo na Time Square. Chýbajú tu verejné miesta, kde človek vie, že sa tam vždy niečo deje.
Sú, ja idem takto vždy k Dunaju. Tak ako tento váš pocit systémovo vznikal, bude sa musieť zase aj systémovo odbúravať. Nie sú v centre ľudia, lebo za komunizmu neboli kancelárie. Preto boli na kancelárie premenené byty v centre mesta. Teraz už kancelárske priestory sú, no ľudia sa z centra už odsťahovali. Keby tam aj chceli žiť, nemajú kde parkovať.
.dá sa to nejako zvrátiť?
Musíme to zvrátiť, no kľúčom je doprava. Aby bolo kde zaparkovať a ľudia sa mohli do centra dostať. Ak bývate v Rači, nepôjdete len tak do centra, keď tam nemáte kde parkovať.
.je to ilúzia, aby ľudia v Starom Meste bývali?
Nie, ale treba to riešiť konsenzuálne. Lebo je tu skupina ľudí, ktorí hovoria, že potrebujú mať do jednej otvorené, pretože inak nebude v Bratislave nočný život, nič nezarobia a nebudú ani dane pre mesto. Nad barmi a kaviarňami zase bývajú ľudia, ktorí po desiatej chcú mať svoj pokoj. Samozrejme, tento problém vyriešili inde, vyriešime ho aj my. Buď bude nočný pokoj od desiatej, alebo bude nutné mať odhlučnené priestory. V meste sa musí žiť, pracovať aj obchodovať. Zatiaľ sa tam pracuje a čiastočne obchoduje, ale nežije sa tam. Systémovou chybou bol podpis pod petržalský Aupark. Ten podrezal krk Starému Mestu, keďže vytiahol obchodíky do otrasnej škatule. Keď si chcem kúpiť žiarovku, mám ísť autom do Auparku?
.čo s tým?
Rekonštruujú sa fasády, ulice a pomaly sa do nich vracia život. Bude trvať dvadsať rokov, aby sa Štúrova a Štefánikova stali bratislavským bulvárom.
.sme mesto na najväčšej rieke v Európe. No vôbec to nie je vidieť. V Hamburgu napríklad sú rôzne miesta, kam sa dá ísť k Labe. Ako je mesto spojené s riekou?
Na obranu mesta musím povedať, že Labe pri Hamburgu má úplne iný spád ako Dunaj v Bratislave. Pod Devínom sa rieka veľmi zrýchľuje. Ale máte pravdu, je to nevyužitý potenciál. Poznám ľudí, ktorí sa venujú zvlášť nábrežiam, pretože to sú najcennejšie mestské priestory. My tam máme múrik. Chodník by sa dal ešte zvýšiť o pol metra, aby ľudia videli na Dunaji.
.smerom k Dunaju je otvorený priestor pri Eurovei. Inak je to zabitý potenciál.
Ešte z Petržalky je to pekné a pekný priestor je pri PKO. Tam je to ešte voľné. Eurovea sa k tomu nestavala povýšenecky, a preto to tam ľudia milujú.
.park kultúry a oddychu je dlhoročný problém. Ján Budaj považuje za svoje víťazstvo, že sa PKO nezbúralo. Výsledkom je chátrajúci priestor a ešte prehratý súd, ktorý skonštatoval, že to investor mohol zbúrať. Čo s tým?
Žiaľ, PKO sa stalo predmetom predvolebného boja pred rokmi. Súd skonštatoval, že to patrí investorovi, treba sa s ním dohodnúť. Ale tak, aby sa neopakoval River Park 1. Je dôležité, aby tam zostala kultúra, lebo ľudia chcú, aby to bol pekný verejný priestor.
.milan Ftáčnik mal pravdu v tom, že musel znižovať dlhy mesta. Nie je to tak, že máte zviazané ruky, lebo budete musieť znižovať dlh?
Naozaj ho znížil, ale mechanicky. Vo všeobecnosti sme už pod tou hranicou, keď sa čosi dá robiť. Veľa peňazí budeme potrebovať na spoluúčasť v eurofondoch na most, dopravné systémy, čistotu a cesty. Na to si musíme ušetriť.
.nehrozí, že budete iba prevádzkar?
Chcem byť dobrý prevádzkar, ktorý prevádzku očistí, vyrieši a nastaví na rozvoj do budúcnosti.
.čo sa dá zmeniť nad rámec bežného fungovania bez peňazí?
Čistota je zadarmo. A pozametať až tak veľa nestojí. Ja by som chcel, aby po mne zostalo mesto čistejšie.
.ale to je málo na to, aby som mal pocit, že som rád Bratislavčan.
Potom sa musia nastaviť systémové veci ako doprava.
.na to sú štyri roky dosť?
Nie, ale na ten systém nabehnete. Chcem, aby to bolo nezvratné.
.existuje nápad, ako urobiť z Bratislavy atraktívne mesto pre nás, čo tu bývame?
Napríklad odstránenie bilbordov. Som frustrovaný, keď idem po Drieňovej, Záhradníckej alebo Ružinovskej a nemôžem sa pozrieť na park, na zeleň, lebo mi 120 idiotov strká nejaký produkt. Lavičky alebo odpadkové koše sú malé veci, ktoré veľmi prispievajú k tomu, ako pôsobí celok.
.dám vám príklad z New Yorku. Dlho sa zdalo, že Broadway je príliš kľúčová dopravná tepna, no teraz prišiel nový architekt a dal tam lavičky, pije sa tam káva, je to, ako keby ste zastavili Most SNP. Ľudia tam radi chodia. Máte pre nás niečo prekvapujúce?
Potom to nebude prekvapenie, keď to teraz poviem.
.no dá sa vôbec za súčasných podmienok niečo podobné tvoriť?
Určite. Je tu množstvo tvorivých ľudí, ktorých som postretal aj počas tejto kampane a majú geniálne nápady. Lenže, aby sa niečo také podarilo, potrebujeme finančnú i politickú podporu, aj tých zlých developerov.
.na Námestí SNP sa diala revolúcia. Je to veľké, ale mŕtve námestie. Nikto sa tam nezastaví. Je to normálne?
Normálne to nie je a zrejme to má tiež nejaké hlbšie systémové príčiny. Otázka je, či tam nevrátiť dopravu a nesprejazdniť to. Mňa štve, že chátra budova obchodného domu Dunaj. Moja ambícia je ísť do sveta a ponúknuť to obchodom ako Harrods a ponúknuť im to na dvadsať rokov na prenájom. Problém Námestia SNP súvisí s Kamenným námestím, ktoré treba tiež doriešiť, to zase súvisí so Štúrovou, mostom, Štefánikovou a takto sa to celé spája.
.realisticky, dá sa s tým niečo urobiť?
Áno, vždy sa dá niečo urobiť. Veď napríklad Stará tržnica tiež začala žiť.
.lebo nejakí nadšenci to vymysleli.
Ale je plno iných ľudí, ktorí vedia, čo s Námestím SNP.
.ako to vidíte s Kamenným námestím?
S tými búdkami je to urbanistická púšť. Prior sa mi páči...
...aj mne, až na ten hotel Kyjev.
Ale ten je toho súčasťou.
.ale je prázdny.
Nielen prázdny, ale aj plný azbestu. Môžete ho iba vyhodiť do vzduchu.
.a to nejde?
Je veľa ľudí, ktorí bojujú zato, aby to tam zostalo.
.aké je riešenie?
Investor, ktorému to patrí, chce urobiť nejaký koncept. Tak nech ho spraví a poradia sa o tom investor, občania a mesto.
.sú akoby dva druhy primátorov. Jeden je direktívny. Druhý je benevolentný, necháva všetko na aktivistov, ochranárov, investorov, no výsledkom je, že sám potom mestu žiadnu pečať nevtláča. Vy ste ktorý typ?
Nie som diktátorský typ, lebo mesto je spoločenská dohoda. Sme obec. Nutný je konsenzus, treba všetkých vypočuť, no primátor je ten, ktorý nakoniec rozhodne. A to po porade s hlavným architektom a ďalšími odborníkmi.
.akú šancu majú tvoriví ľudia pri mechanizmoch, akými mesto funguje, vtlačiť mestu nejakú pečať?
Šancu máte takú, akú si vytvoríte. Budeme musieť mať asi nového hlavného architekta. Treba zmeniť veľa vecí od stavebného zákona, zákon o Bratislave a posilniť postavenie stavebného úradu i úrad hlavného architekta Bratislavy.
.ako to presadíte cez Národnú radu?
Budem tam chodiť. Primátor má zákonodarnú iniciatívu vo veciach, ktoré sa týkajú Bratislavy.
.doteraz ste boli advokátom. Čo sa vám zdá na práci primátora zaujímavé?
Že môžem konečne robiť to, o čom päť rokov rozprávam. Uskutočňujete svoje vízie. Môžem ísť po bilbordoch, grafitoch, stanoviť výškovú reguláciu, otvoriť financovanie, v tom je to dobré.
.tešíte sa na to?
Aj sa teším, no cítim zato aj obrovskú zodpovednosť, lebo ľudia majú prirodzene vysoké očakávania.
.za akých okolností budete o štyri roky spokojný so svojou prácou?
Keď si ľudia povedia, že to nebola prázdna voľba. Možno to nebude zhmotnené v nejakom Central Parku alebo v nejakom veľkom kuse železa. No chcel by som, aby ľudia mali pocit, že Bratislava sa rozbehla, mesto sa k nám správa slušne a nerobia sa podvody. Samozrejme, ľudia musia vidieť aj opravené cesty a podobne.
.ako primátor budete vystavený rôznym pokušeniam. Poznám ľudí, ktorí boli normálni, ale moc ich ohlúpila. Akú máte proti niečomu takému brzdu?
Keby som si chcel zarobiť, tak viem, kam mám ísť a čo mám robiť. Zničiť si život a povesť kvôli hovadinám, to nechcem. Nehľadím na to finančne. Život treba viesť užitočne. To je jeho zmysel. Byť užitočný aj sebe – to už som bol. A ostatným. To je aj môj aktívny kresťanský pohľad. Vy musíte ísť a robiť to. A keď sa to nepodarí, tak to robiť naďalej. Mne sa rok nedarilo, bol som outsider, všetci mi hovorili, že na to nemám. A išli sme a tu sme.
.primátor je významná funkcia a môže slúžiť aj ako odrazový mostík do veľkej politiky. Vy ste v Bratislave, v Trenčíne je Rybníček, a takých je viac. Napadla vám niekedy otázka ísť po úspešnej primátorskej dráhe skúsiť niečo spraviť aj so Slovenskom?
Dotkli ste sa širokého trendu s nezávislými kandidátmi a nefungujúcim systémom politických strán. No zastupiteľská demokracia sa nedá robiť bez politických strán. Futbal sa tiež nedá hrať bez družstiev. Nemôžete mať 22 nezávislých hráčov, ani nemôže každý byť kapitán, či dávať góly. Podľa mňa základným problémom je financovanie strán, hoci neviem, ako ho riešiť. V každom prípade, mojím doterajším horizontom je Bratislava.
Ivo Nesrovnal/
Narodil sa v roku 1964 v Bratislave, vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, neskôr absolvoval pobyty na viacerých univerzitách, o. i. Hamburskej univerzite v Nemecku či George Washington University v USA. Pracoval v Slovenskej akadémii vied, v kancelárii prezidenta Václava Havla a viedol pobočku právnickej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Bol členom SDKÚ-DS, v minulom funkčnom období bol poslancom bratislavského zastupiteľstva, predsedom komisie finančnej stratégie a pre správu a podnikanie mesta. Vo voľbách kandidoval ako nezávislý a bol zvolený za primátora hlavného mesta. Je slobodný, má jedno dieťa.
Zžívam sa.
.čo to je za pocit?
Úľava, radosť, samozrejme pokora i obrovský záväzok.
.prečo úľava?
Je to úľava v zmysle toho dobrého výsledku. Venoval som tomu rok života na úkor mnohých iných vecí.
.na poslednej primátorskej debate v KC Dunaj ma prekvapilo, že Milan Kňažko i Milan Ftáčnik najviac útočili na vás. Myslel som si, že sami seba budú vidieť ako favoritov, a preto budú útočiť jeden na druhého. Mali nejaký tajný prieskum, v ktorom im vyšlo, že vediete? Alebo čím to bolo?
Neviem, no aj ja som bol prekvapený z toho útoku. Čakal som vecnejšie diskusie. Myslím, že išlo skôr o intuitívny pocit ohrozenia z ich strany.
.a vaše prieskumy predpovedali rastúci trend?
Jednoznačne. To bola lavína, ktorá od mája kontinuálne rástla. Začínal som ako nováčik od nuly.
.oficiálny posledný prieskum vás ukazoval ako tretieho. Ako to, že sa to preklopilo?
Tento prieskum práve mojim voličom pomohol, lebo boli sústavne masírovaní protikandidátmi, že nie som nijakou voľbou. A tento prieskum ukázal, že víťazstvo bolo reálne. Bol som síce tretí, no s protikandidátmi akoby v rovnakom pásme.
.voliči sa prestali báť, že by im hlasy vo váš prospech s istotou prepadli. Prečo tá podpora išla hore v posledných mesiacoch práve vám?
Moji konkurenti boli na maxime už od začiatku. Potom im mohla podpora iba klesať. Oni boli známi od začiatku, boli favoritmi. Myslím, že im veľmi poškodili tie politické šachy. Ľudia to prehliadli. A napokon aj to, že sa naše posolstvo podarilo dostať k ľuďom.
.a čo bolo to posolstvo? S čím si ľudia spojili meno Nesrovnal?
To sa musíte opýtať ľudí. Politicky a finančne som bol iba ja nezávislý. A zrejme zavážilo najmä to, že som bol niečo nové. Aj môj životný príbeh, ktorý sme voličovi neustále predkladali. Ľudia chcú normálny manažérsky pohľad, riešiť veci, neschovávať sa, nebyť kariérny politik, mať za sebou výsledky. Od mája som počúval od voličov, že som fajn, ale pýtali sa, ako je to s tými prieskumami. Keď potom prieskumy začali naznačovať možnosť víťazstva, ľuďom to docvaklo: Áno, toto je ten, ktorého chceme, len sme nevedeli, či ho môžeme voliť.
.špekulovalo sa, kto je za Milanom Kňažkom a Milanom Ftáčnikom. Vy ste kamarát s najbohatším českým podnikateľom Petrom Kellnerom, ale nijako to nezarezonovalo.
Na Slovensku je každý s každým kamarát, navyše, Kellner je ďaleko. My sa poznáme z vojny a občas sa niekde stretneme.
.tí iní kandidáti hovorili, že vám to Kellner zaplatil.
Toto si, samozrejme, na mňa vymysleli, práve aby spochybnili nezávislosť ako pilier mojej kampane. Kampaň som si platil sám, stála veľa peňazí, ale napokon som aj veľa zarábal. A na to som trochu doplatil tým, že som bol sám, bez rodiny a na to sa nabalili všemožné zdravotné problémy. Na kampaň som však mal.
.na tej diskusii v KC Dunaj vznikla taká atmosféra, že ak sa ukáže, koľko ste v tom Nemecku zarobili, tak ste akoby podvodník. Vy ste tam tú sumu nepovedali. A ja neviem, či je lepšie povedať „čo vás do toho“ alebo prezradiť to, ale mne by sa zdalo sympatické, keby ste to povedali.
Ono nie je úplne ľahké povedať presnú sumu, lebo počas tých trinástich rokov som zarábal čoraz viac. Ročne to bolo niekedy 500- až 600-tisíc. Potom som si niečo ešte odtiaľ odniesol, takže to boli milióny. Ja som to nemal spočítané, kúpil som za to nehnuteľnosti a investoval som do ich rekonštrukcie. Čiže prvý dôvod je, že to nemám spočítané, druhý, že v tej firme boli aj partneri a je to teda vlastne aj o nich. Bolo by to nefér vzhľadom na konkurenciu a na mravné zásady. Za tie roky ide rádovo o milióny, sú investované, no nie som až taký boháč, hoci na slušný život to stačí.
.profilovali ste sa ako nezávislý. Roky ste boli v meste predsedom klubu SDKÚ a predsedom finančnej komisie. V Bratislave sa ešte v čase, keď ste boli v Nemecku, tradovalo, že to isté, čo HZDS robilo na celoštátnej úrovni, pravica robila na miestnej. Hovorilo sa, že vtedy opozičné pravicové strany tiež musia z niečoho žiť. Táto tradícia cez SDKÚ v Bratislave pokračovala. Ťažko sa verí, že ste boli mimo týchto vecí.
Pre mňa je tiež nepochopiteľné, prečo sa toto SDKÚ v Bratislave stalo. Ja tých ľudí nepoznám, pýtal som sa na to a odpovede, ktoré som dostával, boli v zásade neuspokojivé. Tá bratislavská organizácia bola rozpustená a nanovo to začala stavať Lucia Žitňanská. Ona ma pozvala a to bola pre mňa záruka. Preto som bol v SDKÚ. Za mnou nikto nikdy neprišiel. To, či sa nedohovárali veci medzi inými poslancami, neviem vylúčiť.
.za posledné štyri roky mesto nemalo problémy s fungovaním mestských podnikov, ale skôr s kšeftami. Dá sa o tom takto hovoriť?
Ja som s tým mal problém. Poukazoval som na zmanipulovanú súťaž v Dopravnom podniku. O predraženej poistke, strážnej službe, hovoril som o tom stále. No pokiaľ nie ste primátor, môžete iba vykrikovať. Zámerne som nešiel ani do dozorných rád, aby nikto nemohol povedať, že tam mám svoje hry. V Bratislavskej vodárenskej spoločnosti bolo osem členov predstavenstva, náš klub nominoval dvoch. No aký to je vplyv pri ôsmich členoch? Ja to chcem robiť úplne inak. Chcem znížiť počet členov predstavenstva a generálni riaditelia pôjdu cez konkurz.
.do akej miery je primátor závislý od zastupiteľstva?
Relatívne dosť. Je to totiž postavené tak, že ide akoby o jeden celok, primátor je výkonná funkcia a zastupiteľstvo akoby zákonodarná. Mestské zastupiteľstvo je silnejšie v tom, že schvaľuje rozpočet, zásadné veci, týkajúce sa dopravy, výstavby, predaje, nájmy. No primátor tomu môže dať ducha, smerovanie a energiu, preto je dôležitý. Rozhoduje napríklad o tom, aké materiály sa na rokovanie zastupiteľstva dostanú. Samozrejme, poslanci môžu robiť primátorovi zle, ale prečo by to robili? Veď ani pánu Ftáčnikovi by tie veci, ktorými sa chválil na bilbordoch, neprechádzali, keby sme za ne nehlasovali.
.ako môžete svoje predstavy ako primátor presadiť? Presviedčaním?
Aj presviedčaním a samozrejme dohodou. Lebo nemá zmysel sa s niekým hádať. No moja skúsenosť je taká, že poslanci neboli nastavení tak, že by chceli zlomyseľne blokovať veci. Nemyslím si, že tam bude nejaká zaujatosť voči mne len preto, že som nezávislý.
.nie preto. No ak budú mať poslanci strán nejaký záujem, tak sa s vami dohodnú len vtedy, ak bude ich záujem naplnený.
Áno, ale na to, aby sa naplnil ich záujem, potrebujú mňa.
.ale keď im nič nedáte, ani oni vám nič neschvália.
Taká zákopová vojna nie je nikomu na prospech. A ja sa nebránim, aby poslanci išli do komisií a pracovali.
.teraz skôr hovorím o finančných záujmoch.
Na to som tam ja nešiel.
.to je jasné, no budete v novej situácii.
Áno, budem v novej situácii. Uvidíme, kto s čím príde. Zatiaľ neprišiel nikto s ničím. Rozumné veci áno, hovadiny nie.
.koľko poslancov je politických?
Zo 45-členného zastupiteľstva je 12 nestraníckych.
.čiže stranícki prevažujú. Je pravda, že komunálna politika je iná, no v niektorých ohľadoch sa až tak nelíši od celoštátnej. Možno ste zachytili už výrok Radoslava Procházku, podľa ktorého ste primátorom vlastne vďaka nemu. Viete o tom?
Áno, dočítal som sa.
.urobil to tak, že najprv nominoval kandidátku, ktorá sa ukázala ako nezvoliteľná, a potom podporil vášho protikandidáta Milana Kňažka. A tým vám vraj pomohol stať sa primátorom.
Áno je to nejaká logika v systéme, no nejde o môj systém. Ja som nezávislý a som tomu rád.
.vy rozumiete tomu výroku?
Nie... Teda, myslím si, že rozumiem, ale vôbec sa tým nepotrebujem zaoberať.
.no ale od takýchto ľudí budete ako primátor závislý.
No dobre, ale kto je primátorom?
.veď to sa celý čas pýtam, či to primátor môže nejako prekonať.
Neviem na to teraz odpovedať. Samozrejme, máte pravdu, že toto nie je hra pre sólového hráča, je to skôr futbal a ten potrebuje tímových hráčov.
.vo veľkej politike často ide o to, že ľudia, ktorí sú zakomplexovaní, sa dostanú do parlamentu a zrazu sa cítia dôležití a držia sa tam zubami-nechtami cez moc, peniaze. Reči o krajine a voličoch sú len povinné jazdy. Tak funguje celoštátny parlament. Deje sa niečo podobné aj na úrovni mesta?
Áno.
.iveta Radičová bola proti korupcii, a ako dopadla? Ako dosiahne primátor, ktorý by chcel robiť veci inak, svoje ciele, ak je takáto mentalita v politike?
Nie všetci sú takíto. Poznám aj čestných, aj schopných ľudí, ktorí nemajú politiku ako životný plán „c“, že keď mi nič nevyšlo, skúsia aspoň toto. Tých je dosť.
.no netvoria väčšinu a v demokracii väčšina rozhoduje.
Malá, odhodlaná, dobre organizovaná skupina dokáže rozhodovať veľké bitky.
.napríklad?
Tieto voľby.
.víťazstvo vo voľbách je jedna vec, no otázka je, či takto niekto úspešne vládol?
Rudolf Kusý v bratislavskom Novom Meste bol nezávislý starosta a darilo sa mu. Rovnako sa darilo napokon aj Milanovi Ftáčnikovi a my sme neboli programovo proti. Politika, v ktorej som veľmi krátko, je o konsenze a kompromisoch. To je zatiaľ moja skúsenosť. Váš scenár vnímam ako hypotetický a dúfam, že sa nesplní.
.som novinár 25 rokov a vyvinulo sa to tak, že je samozrejmé, že všetkým ide o moc a peniaze. To sa nespochybňuje a je vlastne smiešne sa na to pýtať. Ak sme všetci takto nastavení, tak je veľká pravdepodobnosť, že prostredie vyvrhne politika, ktorý sa to bude snažiť zmeniť.
To je pravda. Nie sú takí všetci, to opakujem. Bohužiaľ, vinou predchádzajúceho systému sme si zvykli, že ľudia iné hovoria a iné robia. Komunisti nám tvrdili, že im ide o niečo lepšie, no nešlo. A my túto lož akceptujeme naďalej.
.a teraz čo?
Treba spraviť ten druhý krok a dokončiť revolúciu.
.ale vy predsa nemôžete spraviť revolúciu v poslancoch.
Niekde treba začať. Ja sa pokúšam začínať od seba. V Nemecku 24 rokov po vojne ľuďom došlo, že síce majú voľby, no pri moci sú stále tí istí a vládnu tými istými metódami. Týmto musíme prejsť aj my. Ľudia to chcú, preto ma aj zvolili. Treba začať a musíme sa o to pokúšať. A pokiaľ nás naši mocní susedia nechajú ďalších 25 rokov na pokoji, tak sa nám to podarí. Teraz sme niekde uprostred.
.keď som sa Andreja Ďurkovského raz po voľbách spýtal, či má ambíciu, aby niečo po ňom natrvalo zostalo, povedal, že veľký mestský park. Máte podobnú ambíciu?
Moja ambícia nie je zhmotnená v nejakých veciach. Chcem samozrejme, aby sa začala riešiť systémovo doprava. Chcem, aby tu bolo čisto a bilbordy sa začali odstraňovať, aby bezdomovci upratovali, a tak ďalej. No chcem, aby ľudia mali pocit, že táto voľba mala zmysel a že sa to dá robiť aj inak. Moja vnútorná túžba je dokázať to tým 60 percentám frustrovaných ľudí, ktorí majú pocit, že to nemá zmysel.
.ďurkovskému sa počas jeho prvého obdobia podarilo oživiť korzo. No v centre mesta sídlia inštitúcie, ľudia tam až tak nebývajú a tým pádom ani nejdú večer veľmi von. Je tu málo miest, kde si môžete povedať, že „tam idem“. Nechcem to porovnávať s New Yorkom, no tam si môžete povedať, že idete napríklad do Central Parku alebo na Time Square. Chýbajú tu verejné miesta, kde človek vie, že sa tam vždy niečo deje.
Sú, ja idem takto vždy k Dunaju. Tak ako tento váš pocit systémovo vznikal, bude sa musieť zase aj systémovo odbúravať. Nie sú v centre ľudia, lebo za komunizmu neboli kancelárie. Preto boli na kancelárie premenené byty v centre mesta. Teraz už kancelárske priestory sú, no ľudia sa z centra už odsťahovali. Keby tam aj chceli žiť, nemajú kde parkovať.
.dá sa to nejako zvrátiť?
Musíme to zvrátiť, no kľúčom je doprava. Aby bolo kde zaparkovať a ľudia sa mohli do centra dostať. Ak bývate v Rači, nepôjdete len tak do centra, keď tam nemáte kde parkovať.
.je to ilúzia, aby ľudia v Starom Meste bývali?
Nie, ale treba to riešiť konsenzuálne. Lebo je tu skupina ľudí, ktorí hovoria, že potrebujú mať do jednej otvorené, pretože inak nebude v Bratislave nočný život, nič nezarobia a nebudú ani dane pre mesto. Nad barmi a kaviarňami zase bývajú ľudia, ktorí po desiatej chcú mať svoj pokoj. Samozrejme, tento problém vyriešili inde, vyriešime ho aj my. Buď bude nočný pokoj od desiatej, alebo bude nutné mať odhlučnené priestory. V meste sa musí žiť, pracovať aj obchodovať. Zatiaľ sa tam pracuje a čiastočne obchoduje, ale nežije sa tam. Systémovou chybou bol podpis pod petržalský Aupark. Ten podrezal krk Starému Mestu, keďže vytiahol obchodíky do otrasnej škatule. Keď si chcem kúpiť žiarovku, mám ísť autom do Auparku?
.čo s tým?
Rekonštruujú sa fasády, ulice a pomaly sa do nich vracia život. Bude trvať dvadsať rokov, aby sa Štúrova a Štefánikova stali bratislavským bulvárom.
.sme mesto na najväčšej rieke v Európe. No vôbec to nie je vidieť. V Hamburgu napríklad sú rôzne miesta, kam sa dá ísť k Labe. Ako je mesto spojené s riekou?
Na obranu mesta musím povedať, že Labe pri Hamburgu má úplne iný spád ako Dunaj v Bratislave. Pod Devínom sa rieka veľmi zrýchľuje. Ale máte pravdu, je to nevyužitý potenciál. Poznám ľudí, ktorí sa venujú zvlášť nábrežiam, pretože to sú najcennejšie mestské priestory. My tam máme múrik. Chodník by sa dal ešte zvýšiť o pol metra, aby ľudia videli na Dunaji.
.smerom k Dunaju je otvorený priestor pri Eurovei. Inak je to zabitý potenciál.
Ešte z Petržalky je to pekné a pekný priestor je pri PKO. Tam je to ešte voľné. Eurovea sa k tomu nestavala povýšenecky, a preto to tam ľudia milujú.
.park kultúry a oddychu je dlhoročný problém. Ján Budaj považuje za svoje víťazstvo, že sa PKO nezbúralo. Výsledkom je chátrajúci priestor a ešte prehratý súd, ktorý skonštatoval, že to investor mohol zbúrať. Čo s tým?
Žiaľ, PKO sa stalo predmetom predvolebného boja pred rokmi. Súd skonštatoval, že to patrí investorovi, treba sa s ním dohodnúť. Ale tak, aby sa neopakoval River Park 1. Je dôležité, aby tam zostala kultúra, lebo ľudia chcú, aby to bol pekný verejný priestor.
.milan Ftáčnik mal pravdu v tom, že musel znižovať dlhy mesta. Nie je to tak, že máte zviazané ruky, lebo budete musieť znižovať dlh?
Naozaj ho znížil, ale mechanicky. Vo všeobecnosti sme už pod tou hranicou, keď sa čosi dá robiť. Veľa peňazí budeme potrebovať na spoluúčasť v eurofondoch na most, dopravné systémy, čistotu a cesty. Na to si musíme ušetriť.
.nehrozí, že budete iba prevádzkar?
Chcem byť dobrý prevádzkar, ktorý prevádzku očistí, vyrieši a nastaví na rozvoj do budúcnosti.
.čo sa dá zmeniť nad rámec bežného fungovania bez peňazí?
Čistota je zadarmo. A pozametať až tak veľa nestojí. Ja by som chcel, aby po mne zostalo mesto čistejšie.
.ale to je málo na to, aby som mal pocit, že som rád Bratislavčan.
Potom sa musia nastaviť systémové veci ako doprava.
.na to sú štyri roky dosť?
Nie, ale na ten systém nabehnete. Chcem, aby to bolo nezvratné.
.existuje nápad, ako urobiť z Bratislavy atraktívne mesto pre nás, čo tu bývame?
Napríklad odstránenie bilbordov. Som frustrovaný, keď idem po Drieňovej, Záhradníckej alebo Ružinovskej a nemôžem sa pozrieť na park, na zeleň, lebo mi 120 idiotov strká nejaký produkt. Lavičky alebo odpadkové koše sú malé veci, ktoré veľmi prispievajú k tomu, ako pôsobí celok.
.dám vám príklad z New Yorku. Dlho sa zdalo, že Broadway je príliš kľúčová dopravná tepna, no teraz prišiel nový architekt a dal tam lavičky, pije sa tam káva, je to, ako keby ste zastavili Most SNP. Ľudia tam radi chodia. Máte pre nás niečo prekvapujúce?
Potom to nebude prekvapenie, keď to teraz poviem.
.no dá sa vôbec za súčasných podmienok niečo podobné tvoriť?
Určite. Je tu množstvo tvorivých ľudí, ktorých som postretal aj počas tejto kampane a majú geniálne nápady. Lenže, aby sa niečo také podarilo, potrebujeme finančnú i politickú podporu, aj tých zlých developerov.
.na Námestí SNP sa diala revolúcia. Je to veľké, ale mŕtve námestie. Nikto sa tam nezastaví. Je to normálne?
Normálne to nie je a zrejme to má tiež nejaké hlbšie systémové príčiny. Otázka je, či tam nevrátiť dopravu a nesprejazdniť to. Mňa štve, že chátra budova obchodného domu Dunaj. Moja ambícia je ísť do sveta a ponúknuť to obchodom ako Harrods a ponúknuť im to na dvadsať rokov na prenájom. Problém Námestia SNP súvisí s Kamenným námestím, ktoré treba tiež doriešiť, to zase súvisí so Štúrovou, mostom, Štefánikovou a takto sa to celé spája.
.realisticky, dá sa s tým niečo urobiť?
Áno, vždy sa dá niečo urobiť. Veď napríklad Stará tržnica tiež začala žiť.
.lebo nejakí nadšenci to vymysleli.
Ale je plno iných ľudí, ktorí vedia, čo s Námestím SNP.
.ako to vidíte s Kamenným námestím?
S tými búdkami je to urbanistická púšť. Prior sa mi páči...
...aj mne, až na ten hotel Kyjev.
Ale ten je toho súčasťou.
.ale je prázdny.
Nielen prázdny, ale aj plný azbestu. Môžete ho iba vyhodiť do vzduchu.
.a to nejde?
Je veľa ľudí, ktorí bojujú zato, aby to tam zostalo.
.aké je riešenie?
Investor, ktorému to patrí, chce urobiť nejaký koncept. Tak nech ho spraví a poradia sa o tom investor, občania a mesto.
.sú akoby dva druhy primátorov. Jeden je direktívny. Druhý je benevolentný, necháva všetko na aktivistov, ochranárov, investorov, no výsledkom je, že sám potom mestu žiadnu pečať nevtláča. Vy ste ktorý typ?
Nie som diktátorský typ, lebo mesto je spoločenská dohoda. Sme obec. Nutný je konsenzus, treba všetkých vypočuť, no primátor je ten, ktorý nakoniec rozhodne. A to po porade s hlavným architektom a ďalšími odborníkmi.
.akú šancu majú tvoriví ľudia pri mechanizmoch, akými mesto funguje, vtlačiť mestu nejakú pečať?
Šancu máte takú, akú si vytvoríte. Budeme musieť mať asi nového hlavného architekta. Treba zmeniť veľa vecí od stavebného zákona, zákon o Bratislave a posilniť postavenie stavebného úradu i úrad hlavného architekta Bratislavy.
.ako to presadíte cez Národnú radu?
Budem tam chodiť. Primátor má zákonodarnú iniciatívu vo veciach, ktoré sa týkajú Bratislavy.
.doteraz ste boli advokátom. Čo sa vám zdá na práci primátora zaujímavé?
Že môžem konečne robiť to, o čom päť rokov rozprávam. Uskutočňujete svoje vízie. Môžem ísť po bilbordoch, grafitoch, stanoviť výškovú reguláciu, otvoriť financovanie, v tom je to dobré.
.tešíte sa na to?
Aj sa teším, no cítim zato aj obrovskú zodpovednosť, lebo ľudia majú prirodzene vysoké očakávania.
.za akých okolností budete o štyri roky spokojný so svojou prácou?
Keď si ľudia povedia, že to nebola prázdna voľba. Možno to nebude zhmotnené v nejakom Central Parku alebo v nejakom veľkom kuse železa. No chcel by som, aby ľudia mali pocit, že Bratislava sa rozbehla, mesto sa k nám správa slušne a nerobia sa podvody. Samozrejme, ľudia musia vidieť aj opravené cesty a podobne.
.ako primátor budete vystavený rôznym pokušeniam. Poznám ľudí, ktorí boli normálni, ale moc ich ohlúpila. Akú máte proti niečomu takému brzdu?
Keby som si chcel zarobiť, tak viem, kam mám ísť a čo mám robiť. Zničiť si život a povesť kvôli hovadinám, to nechcem. Nehľadím na to finančne. Život treba viesť užitočne. To je jeho zmysel. Byť užitočný aj sebe – to už som bol. A ostatným. To je aj môj aktívny kresťanský pohľad. Vy musíte ísť a robiť to. A keď sa to nepodarí, tak to robiť naďalej. Mne sa rok nedarilo, bol som outsider, všetci mi hovorili, že na to nemám. A išli sme a tu sme.
.primátor je významná funkcia a môže slúžiť aj ako odrazový mostík do veľkej politiky. Vy ste v Bratislave, v Trenčíne je Rybníček, a takých je viac. Napadla vám niekedy otázka ísť po úspešnej primátorskej dráhe skúsiť niečo spraviť aj so Slovenskom?
Dotkli ste sa širokého trendu s nezávislými kandidátmi a nefungujúcim systémom politických strán. No zastupiteľská demokracia sa nedá robiť bez politických strán. Futbal sa tiež nedá hrať bez družstiev. Nemôžete mať 22 nezávislých hráčov, ani nemôže každý byť kapitán, či dávať góly. Podľa mňa základným problémom je financovanie strán, hoci neviem, ako ho riešiť. V každom prípade, mojím doterajším horizontom je Bratislava.
Ivo Nesrovnal/
Narodil sa v roku 1964 v Bratislave, vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, neskôr absolvoval pobyty na viacerých univerzitách, o. i. Hamburskej univerzite v Nemecku či George Washington University v USA. Pracoval v Slovenskej akadémii vied, v kancelárii prezidenta Václava Havla a viedol pobočku právnickej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Bol členom SDKÚ-DS, v minulom funkčnom období bol poslancom bratislavského zastupiteľstva, predsedom komisie finančnej stratégie a pre správu a podnikanie mesta. Vo voľbách kandidoval ako nezávislý a bol zvolený za primátora hlavného mesta. Je slobodný, má jedno dieťa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.