Takmer štyri percentá HDP ročne štát stratí na daňových únikoch. Miloslav Karaffa tieto čísla dobre pozná. Efektívnemu výberu daní sa venuje už dlho. Nie je totiž spokojný so zvláštnym podnikateľským prostredím v našej krajine. „Ak podnikáte poctivo, po čase máte dve možnosti – uchýliť sa k podvodom, alebo skončiť.“ Napriek tomu, že registračné pokladnice nevyvolávajú medzi podnikateľmi nadšenie, pán Karaffa je presvedčený, že by ju mal mať každý podnikateľ.
.frustrovaní daňovníci
Podľa Miloslava Karaffu existujú tri skupiny podnikateľov. Tí, ktorí dane platia, potom tí, ktorí neplatia a nakoniec tí, ktorí zaplatené dane ukradnú. Jestvuje už toľko druhov podvodov, že daňový kontrolór sa v tom nemá šancu vyznať. Ak vás vôbec navštívi. „Podľa štatistík je pravdepodobné, že dostanete daňovú kontrolu raz za desať rokov,“ hovorí Karaffa. „Ak firma nevytŕča, a nie je nikomu podozrivá, má šancu na inšpekciu dokonca iba raz za päťdesiat rokov.“ V systéme daňovej kontroly podľa pána Karaffu panuje nespravodlivosť. „Hneď, ako sa vám začne dariť, môžete mať zrazu aj niekoľko inšpekcií. My sme ich mali napríklad štyri naraz.“
Daňoví kontrolóri môžu byť niekedy úplatní, policajti sa v problematike až tak nevyznajú, a tak pravdepodobnosť, že čierny biznis bude odhalený, je podľa Karaffu asi 0,1 percenta. Rozhodol sa s tým teda niečo urobiť. V roku 2010 predložil Ministerstvu financií návrh na elektronický systém kontroly, ktorý nepreveruje už iba náhodne vybrané subjekty. „Je to počítačový systém, ktorý dozerá na každý subjekt online. Dnešný výpočtový systém je taký veľký, že dokáže spracovať dáta celej ekonomiky a na druhý deň ich vyhodnotiť.“ Podľa pána Karaffu to funguje ako akýsi antivírusový systém. Program dokáže sledovať tisíce vzorcov správania sa subjektov a vyhľadať to, čo je podozrivé. „Kontrolóri by tak nemuseli chodiť zbytočne do firiem, ktoré sú v poriadku a frustrovať ich. Ale tam, kde by systém našiel pochybenie, by prišli hneď na druhý deň.“
Miloslav Karaffa je presvedčený, že tento systém by po mesiaci prestal byť represívnym a stal sa preventívnym. A práve o podnikateľské prostredie, kde funguje preventívna kontrola, by sa malo podľa neho Slovensko snažiť. Od začiatku tohto roka tento systém funguje v Maďarsku, kde má firma zatiaľ pozitívne ohlasy. Na Slovensku sa však s podporou vlády nestretol. Pán Karaffa tento systém vláde ponúkal už od roku 2002, neskôr už aj s podporou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorá systém pozitívne prijala. Vládu však návrh nezaujal, argumentovala najmä zaťažením pre podnikateľa – zariadenie na takúto kontrolu by si každý musel zaobstarať na vlastné náklady. Pán Karaffa systém pred troma rokmi predstavil aj v Bruseli, kde zaujal najmä fakt, že ak by systém odchytil 10 percent podvodov, vedel by si na seba zarobiť. „Ani to však nestačilo, aby nás vláda začala brať vážne.“
.malí pokladnice nechcú
„V Maďarsku vláda získala peniaze z eurofondov, aby prispela malým podnikateľom na pokladnice,“ hovorí pán Karaffa na otázku nevôle malých podnikateľov. Štátu sa takáto investícia rýchlo vráti. Tiež tvrdí, že riešenie online počítačovej kontroly by podnikateľom ušetrilo náklady. Keďže by ani neumožnila nesprávnu platbu či fakturáciu, fungovala by ako akýsi daňový poradca, ktorých si malí obchodníci nemôžu dovoliť. Odňala by tiež bremeno náhodných daňových kontrol, keďže by preverovala len tie podozrivé transakcie. Pre poctivého podnikateľa by tak znamenala daňové poradenstvo. „Samotné pokladnice predsa fungujú už od 19. storočia. Je to stroj, ktorý je určený na to, aby obchodníkovi pomáhal.“ Registračné pokladnice sú na Slovensku povinné od roku 1994. Firma Elcom začala biznis s pokladničnými systémami už v roku 1991, o rok na to sa však stala jedným z poradcov Ministerstva financií pri príprave zákona o registračných pokladniciach. Je ním až dodnes. Pán Karaffa si ale uvedomuje frustráciu podnikateľov z ustavične sa meniacich zákonov, ktoré ich nútia pokladnice inovovať. „Najhoršie to bolo v čase prechodu z koruny na euro. Vtedy sa systémy niekoľkokrát menili. My sme našim zákazníkom umožnili len výmenu softvéru, nemuseli si tak zbytočne nakupovať nové pokladnice.“ Negatívne vnímanie daniarov je podľa neho chybou ľudského faktoru. „Aj oni sú len ľudia, v celej daňovej problematike sa mnoho z nich nevyzná až tak dokonale a zákony si často interpretujú po svojom.“ Pán Karaffa tak opäť argumentuje online systémom, ktorý by dokázal akúkoľvek zmenu v zákone rozposlať cez noc do zariadení ako aktualizáciu systému. Bezplatne. Za výbornú daňovú kontrolu však považuje spotrebiteľa. „Vziať si účtenku je skvelou príležitosťou, ako môže obyčajný človek spravovať veci verejné.“
Zdá sa samozrejmé, že pán Karaffa ako podnikateľ presadzuje, aby bol jeho výrobok povinný zo zákona a on vykázal zisk. „Bolo by to také jednoduché, ak by zákon nariadil, aby si každý kúpil pokladnice od našej firmy,“ hovorí pán Karaffa, no dodáva, že o každého zákazníka bojuje s konkurenciou. Je však v jeho profesionálnom záujme, aby podnikateľské prostredie na Slovensku prialo poctivým. „Niekedy sa čudujem, že sa ešte robí poctivý biznis. Smerujeme totiž k tomu, že sa to naozaj neoplatí.“ Otázka preňho teda neznie, či pokladnice áno, alebo nie. Otázka znie, ako čo najviac zefektívniť výber daní. A poctivých daňovníkov odbremeniť.
.frustrovaní daňovníci
Podľa Miloslava Karaffu existujú tri skupiny podnikateľov. Tí, ktorí dane platia, potom tí, ktorí neplatia a nakoniec tí, ktorí zaplatené dane ukradnú. Jestvuje už toľko druhov podvodov, že daňový kontrolór sa v tom nemá šancu vyznať. Ak vás vôbec navštívi. „Podľa štatistík je pravdepodobné, že dostanete daňovú kontrolu raz za desať rokov,“ hovorí Karaffa. „Ak firma nevytŕča, a nie je nikomu podozrivá, má šancu na inšpekciu dokonca iba raz za päťdesiat rokov.“ V systéme daňovej kontroly podľa pána Karaffu panuje nespravodlivosť. „Hneď, ako sa vám začne dariť, môžete mať zrazu aj niekoľko inšpekcií. My sme ich mali napríklad štyri naraz.“
Daňoví kontrolóri môžu byť niekedy úplatní, policajti sa v problematike až tak nevyznajú, a tak pravdepodobnosť, že čierny biznis bude odhalený, je podľa Karaffu asi 0,1 percenta. Rozhodol sa s tým teda niečo urobiť. V roku 2010 predložil Ministerstvu financií návrh na elektronický systém kontroly, ktorý nepreveruje už iba náhodne vybrané subjekty. „Je to počítačový systém, ktorý dozerá na každý subjekt online. Dnešný výpočtový systém je taký veľký, že dokáže spracovať dáta celej ekonomiky a na druhý deň ich vyhodnotiť.“ Podľa pána Karaffu to funguje ako akýsi antivírusový systém. Program dokáže sledovať tisíce vzorcov správania sa subjektov a vyhľadať to, čo je podozrivé. „Kontrolóri by tak nemuseli chodiť zbytočne do firiem, ktoré sú v poriadku a frustrovať ich. Ale tam, kde by systém našiel pochybenie, by prišli hneď na druhý deň.“
Miloslav Karaffa je presvedčený, že tento systém by po mesiaci prestal byť represívnym a stal sa preventívnym. A práve o podnikateľské prostredie, kde funguje preventívna kontrola, by sa malo podľa neho Slovensko snažiť. Od začiatku tohto roka tento systém funguje v Maďarsku, kde má firma zatiaľ pozitívne ohlasy. Na Slovensku sa však s podporou vlády nestretol. Pán Karaffa tento systém vláde ponúkal už od roku 2002, neskôr už aj s podporou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorá systém pozitívne prijala. Vládu však návrh nezaujal, argumentovala najmä zaťažením pre podnikateľa – zariadenie na takúto kontrolu by si každý musel zaobstarať na vlastné náklady. Pán Karaffa systém pred troma rokmi predstavil aj v Bruseli, kde zaujal najmä fakt, že ak by systém odchytil 10 percent podvodov, vedel by si na seba zarobiť. „Ani to však nestačilo, aby nás vláda začala brať vážne.“
.malí pokladnice nechcú
„V Maďarsku vláda získala peniaze z eurofondov, aby prispela malým podnikateľom na pokladnice,“ hovorí pán Karaffa na otázku nevôle malých podnikateľov. Štátu sa takáto investícia rýchlo vráti. Tiež tvrdí, že riešenie online počítačovej kontroly by podnikateľom ušetrilo náklady. Keďže by ani neumožnila nesprávnu platbu či fakturáciu, fungovala by ako akýsi daňový poradca, ktorých si malí obchodníci nemôžu dovoliť. Odňala by tiež bremeno náhodných daňových kontrol, keďže by preverovala len tie podozrivé transakcie. Pre poctivého podnikateľa by tak znamenala daňové poradenstvo. „Samotné pokladnice predsa fungujú už od 19. storočia. Je to stroj, ktorý je určený na to, aby obchodníkovi pomáhal.“ Registračné pokladnice sú na Slovensku povinné od roku 1994. Firma Elcom začala biznis s pokladničnými systémami už v roku 1991, o rok na to sa však stala jedným z poradcov Ministerstva financií pri príprave zákona o registračných pokladniciach. Je ním až dodnes. Pán Karaffa si ale uvedomuje frustráciu podnikateľov z ustavične sa meniacich zákonov, ktoré ich nútia pokladnice inovovať. „Najhoršie to bolo v čase prechodu z koruny na euro. Vtedy sa systémy niekoľkokrát menili. My sme našim zákazníkom umožnili len výmenu softvéru, nemuseli si tak zbytočne nakupovať nové pokladnice.“ Negatívne vnímanie daniarov je podľa neho chybou ľudského faktoru. „Aj oni sú len ľudia, v celej daňovej problematike sa mnoho z nich nevyzná až tak dokonale a zákony si často interpretujú po svojom.“ Pán Karaffa tak opäť argumentuje online systémom, ktorý by dokázal akúkoľvek zmenu v zákone rozposlať cez noc do zariadení ako aktualizáciu systému. Bezplatne. Za výbornú daňovú kontrolu však považuje spotrebiteľa. „Vziať si účtenku je skvelou príležitosťou, ako môže obyčajný človek spravovať veci verejné.“
Zdá sa samozrejmé, že pán Karaffa ako podnikateľ presadzuje, aby bol jeho výrobok povinný zo zákona a on vykázal zisk. „Bolo by to také jednoduché, ak by zákon nariadil, aby si každý kúpil pokladnice od našej firmy,“ hovorí pán Karaffa, no dodáva, že o každého zákazníka bojuje s konkurenciou. Je však v jeho profesionálnom záujme, aby podnikateľské prostredie na Slovensku prialo poctivým. „Niekedy sa čudujem, že sa ešte robí poctivý biznis. Smerujeme totiž k tomu, že sa to naozaj neoplatí.“ Otázka preňho teda neznie, či pokladnice áno, alebo nie. Otázka znie, ako čo najviac zefektívniť výber daní. A poctivých daňovníkov odbremeniť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.