Komunizmus sa už dusil vlastným chvostom. V každej rodine bol jeden spiaci komunista – proformálny. Hovoriť dnes, že strieľať komunistov v roku ´89 by bolo najlepšie riešenie je naozaj dosť radikálne. Asi ako postrieľať dnes všetkých konformistov. Zaujímavé, že tento refrén spievajú takmer všetci. A je tu aj refrén nový. Martin M. Šimečka si vo svojom obsiahlom článku v Projekte N sype popol na hlavu za seba a všetkých novembrových intelektuálov okolo VPN za to, že v správnom čase neprevzali moc a nevyužili historickú príležitosť zmeniť krajinu. Článok má zdanlivo pokorný, sebakritický tón, ale v skutočnosti z neho trčí nafúkanosť a sebapreceňovanie. Vychádza z falošnej premisy, že národ by sa nechal viesť svojimi múdrymi intelektuálmi, keby sa tí chopili moci. Ktorý národ? Slovenský? Tak ako vzniklo evolúciou to isté oko na dvesto možných spôsobov, môžeme dať ruku do ohňa za to, že národnými vášňami zmietaní „proléti“ Slovenska by ich vyvrhli jedným vrhom ako perlorodka! Šimečka preceňuje vlastnú rolu a zároveň zhadzuje všetko podstatné, čo urobili ľudia Novembra aj v chaose sebe vlastnom. Toto je falošný refrén. A v konečnom dôsledku len nahráva populárnym novembrovým konšpirátorom, ktorými sa to tu len hemží. Milý pán Šimečka! Ak k nám nevtrhnú vetry z východu, dnes môže každý biely dvadsaťročný Slovák sochám na Námestí SNP nohy bozkávať. Zatiaľ hrozí len to, že štvrtý článok ústavy nahradí ten o posvätnosti manželského zväzku, a to sa dá prežiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.