Ospravedlňujem sa, že som sa vyše šesť týždňov neozval. Bolo to z technických a iných bezpečnostných dôvodov, ktoré som riešil a pre ktoré som nemohol písať. Stále som celý a nažive a vraciam sa, aby som vás mohol informovať o tom, čo sa tu deje. Rozhodol som sa, že začnem tým, že napíšem esej, aby som vysvetlil niekoľko dôležitých vecí z pozadia Mosulu.
.prečo Mosul nebojuje proti ISIS
Otázka znie: Z akých sociálnych skupín sa skladá spoločnosť Mosulu?
Sociálnu štruktúru Mosulu tvoria najmä kmeňové zhromaždenia, ktoré boli po roku 2003, od začiatku operácie Iracká sloboda, schopné získať v meste nesmiernu moc. Kmeňový vplyv bol v meste prítomný už pred vojnou, ešte v časoch baasistického režimu. Saddámovou stratégiou bolo „ruralizovať“ mestské oblasti Mosulu a súčasne kmeňové komunity militarizovať. Americké vojenské jednotky sa pokúsili v meste nastoliť rovnováhu tým, že do vedenia postavili Ghanima Al-Bassa, brata irackého pilota Salima Al-Bassa, ktorého dal Saddám popraviť za zradu a pokus o prevrat. Al-Basso reprezentoval mestskú občiansku komunitu Mosulu, ktorá nemala nijaké väzby na žiadny z kmeňov. Ako sa ukázalo, Al-Basso nebol schopný použiť drastické opatrenia, preto nebol schopný presadiť žiadne zmeny. Viaceré ozbrojené skupiny sa vynorili na scéne a Mosul zostal nepokojným mestom. Niektoré z týchto skupín boli menšie, iné početnejšie. Kmeňové zhromaždenia sa stali liahňou tajných salafistických a džihádistických hnutí, ktoré sa pred 9. aprílom 2003 pripravovali na prevzatie iniciatívy. Ozbrojené skupiny boli pod vplyvom ľudí z vidieka a vidieckych migrantov vrátane veliteľov a vodcov týchto skupín – aj oni vo veľkej väčšine prišli do Mosulu z vidieka. Mestské časti Mosulu tak boli opäť pod rurálnou kontrolou. A tento vzorec trval, až kým mesto neovládli jednotky ISIS. Rurálny blok držal pevný dohľad nad všetkými aspektmi života v meste vrátane dohľadu nad ozbrojenými silami, ale aj sociálnym, administratívnym a politickým vedením mesta.
Mesto ako také zostávalo zraniteľné, na scéne sa objavila takzvaná „vystrašená generácia“. Pod týmto idiómom máme v Mosule na mysli generáciu mladých ľudí, ktorí sa rozhodli nebojovať ani neodporovať spoločenským neduhom a uviazli vo svojej pasivite. Pre občiansku spoločnosť Mosulu to znamenalo niekoľko vecí. V prvom rade neschopnosť čeliť negatívnym dôsledkom, ktoré priniesol vývoj. Mestská spoločnosť jednoducho nebola schopná čokoľvek podniknúť. Vidiečania si ako metódy riešenia problémov zvolili absolútne násilie, z čoho vyplývalo, že kto s nimi nesúhlasí, toho čaká istá smrť.
V meste sa preto presadilo kmeňové riadenie a stalo sa normou. Mosul bol takmer kompletne ruralizovaný.
.šok a hrôza v podaní ISIS
Začalo sa so zavádzaním nových poplatkov. ISIS zaviedla v meste istý druh „dane“, najskôr iba čiastkovo, neskôr na všetkých. Tí, ktorí odmietli zaplatiť, boli zavraždení. A to bez predchádzajúceho varovania. Peniaze boli následne zabavené rodine obete, ktorá vedela, že ak nezaplatí, rozsudok smrti sa bude týkať ďalšieho člena rodiny.
Uvediem jeden pravdivý príbeh: Istý obchodník sa dozvedel, že má do štyridsiatich ôsmich hodín zaplatiť 100-tisíc dolárov. Stanovená doba ubehla a on požiadavku nesplnil. V aute, ktoré patrilo obchodníkovmu synovi, vybuchla nastavená výbušnina. Bolo to akurát počas jeho svadby. Pri výbuchu bezprostredne zahynul obchodníkov syn aj s nevestou. Dotyčný obchodník následne dostal odkaz, že mu zabijú aj druhého syna, ak nezaplatí dvojnásobok pôvodnej sumy. V strachu z ďalšej straty sa podvolil.
Poplatky sa v posledných rokoch vyberali individuálne a niekoľko civilných obyvateľov bolo pritom zavraždených, pretože odmietli platiť. V polovici roku 2013 ISIS vyhlásila zákon, ktorý určil, že každý obchodník musí zaplatiť desať percent z kapitálu a desať percent z mesačného zisku.
Po tom, ako ISIS garantoval stály pohyb peňazí, podobné metódy vydierania začali používať aj príslušníci polície, personál federálnych bezpečnostných jednotiek a členov armády. Bezpečnostné jednotky uvalili poplatky na obchody a služby v mene spravodlivosti a rovnosti: Ak platíte ISIS, prečo by ste nemali platiť nás – príslušníkov armády, policie, a tak ďalej?
Obyvateľstvo čelilo zo strany bezpečnostných jednotiek falošným obvineniam, z čoho títo príslušníci získavali len viac a viac peňazí. A rodiny obetí boli donútené platiť, aby zachránili pred útlakom svojich milovaných a blízkych.
Na koho sa potom ľudia mali obracať? Na armádu, ktorá ich vypaľovala? Alebo na ISIS, ktorá ich vraždila? Tieto udalosti viedli k tomu, že v mysliach civilných obyvateľov vznikol psychologický konflikt, v ktorom boli uväznení medzi Hitlerom a Mussolinim.
Iný pravdivý príbeh. Koncom roku 2013 sa ISIS podarilo zničiť vládny daňový úrad v Ninive a vyhlásili zákon, aby občania platili dane priamo ISIS. Guvernér Asíl al-Nudžajfí proti tomu zasiahol a dokázal zrušiť ovládnutie daňového radu ľuďmi z ISIS tým, že im vyplatil významnú finančnú sumu.
Kto za to všetko nesie zodpovednosť? Väčšina páchateľov boli obyvatelia z Tel Afaru, ktorí sa presťahovali do Mosulu a stali sa súčasťou jadra všetkých operácií ISIS v meste. Mosul sa premenil na labyrint strachu, terorizmu, brutality a neschopnosti, pretože neexistoval nikto, na koho sa bolo možné obrátiť o pomoc, nikto, komu by ste sa mohli sťažovať.
.emigranti z Tel Afaru a ich rola
Tí, čo poznajú Mosul, dobre vedia, čo znamená spojenie „emigranti z Tel Afaru“ alebo urážlivá prezývka „Aafari“. Tým, ktorí nepoznajú Mosul, to treba vysvetliť.
Tel Afar je vidieckou oblasťou v Ninive, ktorá leží asi sedemdesiat kilometrov na západ od Mosulu. Demograficky tu žije turkická väčšina, rovnako sunnitská ako šiítska. S Tel Afarom sú integrované tri menšie lokality: Rabi’a, Zummar, a Al-Iyadtiya. Oblasť a jej predmestia sú pod kontrolou turkménskeho kmeňového poriadku, ktorý sa podobá na jeho arabskú obdobu.
Medzi sunnitskými a šiítskymi obyvateľmi Tel Afaru vypuklo niekoľko konfliktov, ktoré sa dožadovali zásahu celoštátnych alebo medzinárodných jednotiek. V období po roku 2003 Tel Afar zažil radikálnu premenu. Žili tu Turci, telafarskí Arabi, Kurdi a miešanci a objavila sa tu al-Káida.
Vzťahy medzi národnosťami v Tel Afare sú rôzne. Napríklad medzi Kurdmi a Aafarijcami prebiehal dlhý boj, ktorý viedol k tomu, že Aafari vytvorili v regióne proti Kurdom koalíciu s Arabmi. Konflikt s Kurdmi a Jezidmi sa točil najmä okolo oblasti Rabi’a s jej poľnohospodárskymi a inými majetkami. A táto vec sa v poslednom čase stala zdrojom nepokoja medzi Arabmi, Turkménmi, Kurdmi a Jezidmi na západe Iraku.
.mosul a Aafari
Občania centrálneho Mosulu sa na Aafarov pozerajú často zhora, nadradene. Považujú ich – v porovnaní s ostatnými etnickými skupinami – za „nižšiu triedu“, „nižšie etnikum“. Stereotypy, týkajúce sa Aafarov v Mosule sú dobre známe a často sú príčinou ponižujúcich poznámok. Hovorí sa o nich, akoby boli hlupákmi a tupcami, ktorí sú určení len na manuálnu prácu. Tento sentiment bol počas baasistického režimu len ďalej posilňovaný, čiastočne preto, že Aafari nemali vo vláde žiadne zastúpenie. Osobitne vynikali v ťažkej manuálnej práci: v poľnohospodárstve či stavebníctve, z čoho len ďalej vyplývali ďalšie negatívne a ponižujúce obvinenia. Tieto bezohľadné stereotypy vytvorili medzi Aafarmi a obyvateľmi mesta Mosul veľmi intenzívnu a vážnu averziu. Nechce sa mi spomínať na urážlivý vtip, ktorý o Aafaroch povedal Saddám, ale rád by som čo najviac zdôraznil, že Aafari sa medzi inými etnickými skupinami dočkali obrovskej izolácie. Prečo o tom hovorím tak podrobne?
Aby sme pochopili, prečo sa táto skupina stala súčasťou ozbrojených radikálov, musíme pochopiť jej motívy: Je to túžba po pomste voči arogancii, ktorú zažívali v Mosule a pokus rásť na spoločenskom význame mesta, ktoré ich odmietalo. Povaha ich fyzickej konštitúcie a mysle sa zdá tvrdá, nebojácna a bojovná. Ukázali to tým, ako podnikali množstvo smrteľných útokov na irackých vojakov vnútri ich domovov. Videozáznamy možno nájsť na YouTube. Explózie áut, používanie nekonvenčných zbraní, vraždenie nepriateľsky naladených občanov voči ISIS, alebo tých, ktorí odmietali platiť výpalné, sa nemilosrdne opakovali.
V posledných rokoch Aafari začali prichádzať do Mosulu a viditeľným spôsobom vykupovali majetky a firmy. Kúpili tiež niekoľko obchodov v Starom Mosule a tradičné bazáry Sarai a Sarjkhana. Často ponúkali prehnané sumy, ďaleko prevyšujúce reálnu hodnotu, len aby si zaistili kúpenie požadovaných majetkov. Podarilo sa im tiež infiltrovať do tých najluxusnejších prostredí v meste, kde ohrozovali tých, ktorí im nechceli majetky predať.
V Mosule je slovo terorizmus spojené s Aafarmi. Keď človek stretne Aafara prechádzajúceho sa po určitej ulici, musí si byť istý, že sa tu odohrá vražda, výbuch auta, výbuch nekonvenčnej bomby alebo únos. Strach a teror, ktorý zaviedli v meste, spôsobil, že sú hlavnou témou rozhovorov v Mosule. Po tom, ako Mosul padol do rúk ISIS, sa aj oni začali objavovať čoraz viac na verejnosti, pričom pôsobili hrdo a vzpriamene. Teraz, keď sú pri moci, neprejavia žiadne zľutovanie a milosrdenstvo a ani ich nepoznajú. A postupujú podľa plánu svojej pomsty: rabujú a ničia domy a vraždia tých, ku ktorým cítia osobný odpor.
Text vyšiel na blogu Mosul eye 19. septembra tohto roku.
Mosul Eye/
Názov anonymného blogu a facebookového profilu, ktorý prináša aktuálne informácie z mesta Mosul, ktoré je pod vládou organizácie ISIS. Autor píše blog a komentuje aktuálne dianie cez statusy na svojom facebooku, kde v poslednom čase zverejnil aj niekoľko fotografií. „Tento blog bol založený, aby zvyšok sveta informoval o tom, čo sa práve odohráva v Mosule, minútu po minúte. Jeho autorom je nezávislý historik žijúci v Mosule,“ predstavuje svoj cieľ a identitu autor. Na Facebooku píše po anglicky, na blogu anglicky a arabsky. Blog sa nachádza na stránke mosuleye.wordpress.com, ktorá vznikla v júni tohto roku. Autor na nej informoval o dianí v meste, postupe ISIS, bombardovaní či zásobovaní mesta a podobne. Zvláštnu pozornosť venuje vyvracaniu niektorých podľa neho falošných a nepravdivých informácií. Cieľom autora je zásobovať informáciami zahraničné médiá.
.prečo Mosul nebojuje proti ISIS
Otázka znie: Z akých sociálnych skupín sa skladá spoločnosť Mosulu?
Sociálnu štruktúru Mosulu tvoria najmä kmeňové zhromaždenia, ktoré boli po roku 2003, od začiatku operácie Iracká sloboda, schopné získať v meste nesmiernu moc. Kmeňový vplyv bol v meste prítomný už pred vojnou, ešte v časoch baasistického režimu. Saddámovou stratégiou bolo „ruralizovať“ mestské oblasti Mosulu a súčasne kmeňové komunity militarizovať. Americké vojenské jednotky sa pokúsili v meste nastoliť rovnováhu tým, že do vedenia postavili Ghanima Al-Bassa, brata irackého pilota Salima Al-Bassa, ktorého dal Saddám popraviť za zradu a pokus o prevrat. Al-Basso reprezentoval mestskú občiansku komunitu Mosulu, ktorá nemala nijaké väzby na žiadny z kmeňov. Ako sa ukázalo, Al-Basso nebol schopný použiť drastické opatrenia, preto nebol schopný presadiť žiadne zmeny. Viaceré ozbrojené skupiny sa vynorili na scéne a Mosul zostal nepokojným mestom. Niektoré z týchto skupín boli menšie, iné početnejšie. Kmeňové zhromaždenia sa stali liahňou tajných salafistických a džihádistických hnutí, ktoré sa pred 9. aprílom 2003 pripravovali na prevzatie iniciatívy. Ozbrojené skupiny boli pod vplyvom ľudí z vidieka a vidieckych migrantov vrátane veliteľov a vodcov týchto skupín – aj oni vo veľkej väčšine prišli do Mosulu z vidieka. Mestské časti Mosulu tak boli opäť pod rurálnou kontrolou. A tento vzorec trval, až kým mesto neovládli jednotky ISIS. Rurálny blok držal pevný dohľad nad všetkými aspektmi života v meste vrátane dohľadu nad ozbrojenými silami, ale aj sociálnym, administratívnym a politickým vedením mesta.
Mesto ako také zostávalo zraniteľné, na scéne sa objavila takzvaná „vystrašená generácia“. Pod týmto idiómom máme v Mosule na mysli generáciu mladých ľudí, ktorí sa rozhodli nebojovať ani neodporovať spoločenským neduhom a uviazli vo svojej pasivite. Pre občiansku spoločnosť Mosulu to znamenalo niekoľko vecí. V prvom rade neschopnosť čeliť negatívnym dôsledkom, ktoré priniesol vývoj. Mestská spoločnosť jednoducho nebola schopná čokoľvek podniknúť. Vidiečania si ako metódy riešenia problémov zvolili absolútne násilie, z čoho vyplývalo, že kto s nimi nesúhlasí, toho čaká istá smrť.
V meste sa preto presadilo kmeňové riadenie a stalo sa normou. Mosul bol takmer kompletne ruralizovaný.
.šok a hrôza v podaní ISIS
Začalo sa so zavádzaním nových poplatkov. ISIS zaviedla v meste istý druh „dane“, najskôr iba čiastkovo, neskôr na všetkých. Tí, ktorí odmietli zaplatiť, boli zavraždení. A to bez predchádzajúceho varovania. Peniaze boli následne zabavené rodine obete, ktorá vedela, že ak nezaplatí, rozsudok smrti sa bude týkať ďalšieho člena rodiny.
Uvediem jeden pravdivý príbeh: Istý obchodník sa dozvedel, že má do štyridsiatich ôsmich hodín zaplatiť 100-tisíc dolárov. Stanovená doba ubehla a on požiadavku nesplnil. V aute, ktoré patrilo obchodníkovmu synovi, vybuchla nastavená výbušnina. Bolo to akurát počas jeho svadby. Pri výbuchu bezprostredne zahynul obchodníkov syn aj s nevestou. Dotyčný obchodník následne dostal odkaz, že mu zabijú aj druhého syna, ak nezaplatí dvojnásobok pôvodnej sumy. V strachu z ďalšej straty sa podvolil.
Poplatky sa v posledných rokoch vyberali individuálne a niekoľko civilných obyvateľov bolo pritom zavraždených, pretože odmietli platiť. V polovici roku 2013 ISIS vyhlásila zákon, ktorý určil, že každý obchodník musí zaplatiť desať percent z kapitálu a desať percent z mesačného zisku.
Po tom, ako ISIS garantoval stály pohyb peňazí, podobné metódy vydierania začali používať aj príslušníci polície, personál federálnych bezpečnostných jednotiek a členov armády. Bezpečnostné jednotky uvalili poplatky na obchody a služby v mene spravodlivosti a rovnosti: Ak platíte ISIS, prečo by ste nemali platiť nás – príslušníkov armády, policie, a tak ďalej?
Obyvateľstvo čelilo zo strany bezpečnostných jednotiek falošným obvineniam, z čoho títo príslušníci získavali len viac a viac peňazí. A rodiny obetí boli donútené platiť, aby zachránili pred útlakom svojich milovaných a blízkych.
Na koho sa potom ľudia mali obracať? Na armádu, ktorá ich vypaľovala? Alebo na ISIS, ktorá ich vraždila? Tieto udalosti viedli k tomu, že v mysliach civilných obyvateľov vznikol psychologický konflikt, v ktorom boli uväznení medzi Hitlerom a Mussolinim.
Iný pravdivý príbeh. Koncom roku 2013 sa ISIS podarilo zničiť vládny daňový úrad v Ninive a vyhlásili zákon, aby občania platili dane priamo ISIS. Guvernér Asíl al-Nudžajfí proti tomu zasiahol a dokázal zrušiť ovládnutie daňového radu ľuďmi z ISIS tým, že im vyplatil významnú finančnú sumu.
Kto za to všetko nesie zodpovednosť? Väčšina páchateľov boli obyvatelia z Tel Afaru, ktorí sa presťahovali do Mosulu a stali sa súčasťou jadra všetkých operácií ISIS v meste. Mosul sa premenil na labyrint strachu, terorizmu, brutality a neschopnosti, pretože neexistoval nikto, na koho sa bolo možné obrátiť o pomoc, nikto, komu by ste sa mohli sťažovať.
.emigranti z Tel Afaru a ich rola
Tí, čo poznajú Mosul, dobre vedia, čo znamená spojenie „emigranti z Tel Afaru“ alebo urážlivá prezývka „Aafari“. Tým, ktorí nepoznajú Mosul, to treba vysvetliť.
Tel Afar je vidieckou oblasťou v Ninive, ktorá leží asi sedemdesiat kilometrov na západ od Mosulu. Demograficky tu žije turkická väčšina, rovnako sunnitská ako šiítska. S Tel Afarom sú integrované tri menšie lokality: Rabi’a, Zummar, a Al-Iyadtiya. Oblasť a jej predmestia sú pod kontrolou turkménskeho kmeňového poriadku, ktorý sa podobá na jeho arabskú obdobu.
Medzi sunnitskými a šiítskymi obyvateľmi Tel Afaru vypuklo niekoľko konfliktov, ktoré sa dožadovali zásahu celoštátnych alebo medzinárodných jednotiek. V období po roku 2003 Tel Afar zažil radikálnu premenu. Žili tu Turci, telafarskí Arabi, Kurdi a miešanci a objavila sa tu al-Káida.
Vzťahy medzi národnosťami v Tel Afare sú rôzne. Napríklad medzi Kurdmi a Aafarijcami prebiehal dlhý boj, ktorý viedol k tomu, že Aafari vytvorili v regióne proti Kurdom koalíciu s Arabmi. Konflikt s Kurdmi a Jezidmi sa točil najmä okolo oblasti Rabi’a s jej poľnohospodárskymi a inými majetkami. A táto vec sa v poslednom čase stala zdrojom nepokoja medzi Arabmi, Turkménmi, Kurdmi a Jezidmi na západe Iraku.
.mosul a Aafari
Občania centrálneho Mosulu sa na Aafarov pozerajú často zhora, nadradene. Považujú ich – v porovnaní s ostatnými etnickými skupinami – za „nižšiu triedu“, „nižšie etnikum“. Stereotypy, týkajúce sa Aafarov v Mosule sú dobre známe a často sú príčinou ponižujúcich poznámok. Hovorí sa o nich, akoby boli hlupákmi a tupcami, ktorí sú určení len na manuálnu prácu. Tento sentiment bol počas baasistického režimu len ďalej posilňovaný, čiastočne preto, že Aafari nemali vo vláde žiadne zastúpenie. Osobitne vynikali v ťažkej manuálnej práci: v poľnohospodárstve či stavebníctve, z čoho len ďalej vyplývali ďalšie negatívne a ponižujúce obvinenia. Tieto bezohľadné stereotypy vytvorili medzi Aafarmi a obyvateľmi mesta Mosul veľmi intenzívnu a vážnu averziu. Nechce sa mi spomínať na urážlivý vtip, ktorý o Aafaroch povedal Saddám, ale rád by som čo najviac zdôraznil, že Aafari sa medzi inými etnickými skupinami dočkali obrovskej izolácie. Prečo o tom hovorím tak podrobne?
Aby sme pochopili, prečo sa táto skupina stala súčasťou ozbrojených radikálov, musíme pochopiť jej motívy: Je to túžba po pomste voči arogancii, ktorú zažívali v Mosule a pokus rásť na spoločenskom význame mesta, ktoré ich odmietalo. Povaha ich fyzickej konštitúcie a mysle sa zdá tvrdá, nebojácna a bojovná. Ukázali to tým, ako podnikali množstvo smrteľných útokov na irackých vojakov vnútri ich domovov. Videozáznamy možno nájsť na YouTube. Explózie áut, používanie nekonvenčných zbraní, vraždenie nepriateľsky naladených občanov voči ISIS, alebo tých, ktorí odmietali platiť výpalné, sa nemilosrdne opakovali.
V posledných rokoch Aafari začali prichádzať do Mosulu a viditeľným spôsobom vykupovali majetky a firmy. Kúpili tiež niekoľko obchodov v Starom Mosule a tradičné bazáry Sarai a Sarjkhana. Často ponúkali prehnané sumy, ďaleko prevyšujúce reálnu hodnotu, len aby si zaistili kúpenie požadovaných majetkov. Podarilo sa im tiež infiltrovať do tých najluxusnejších prostredí v meste, kde ohrozovali tých, ktorí im nechceli majetky predať.
V Mosule je slovo terorizmus spojené s Aafarmi. Keď človek stretne Aafara prechádzajúceho sa po určitej ulici, musí si byť istý, že sa tu odohrá vražda, výbuch auta, výbuch nekonvenčnej bomby alebo únos. Strach a teror, ktorý zaviedli v meste, spôsobil, že sú hlavnou témou rozhovorov v Mosule. Po tom, ako Mosul padol do rúk ISIS, sa aj oni začali objavovať čoraz viac na verejnosti, pričom pôsobili hrdo a vzpriamene. Teraz, keď sú pri moci, neprejavia žiadne zľutovanie a milosrdenstvo a ani ich nepoznajú. A postupujú podľa plánu svojej pomsty: rabujú a ničia domy a vraždia tých, ku ktorým cítia osobný odpor.
Text vyšiel na blogu Mosul eye 19. septembra tohto roku.
Mosul Eye/
Názov anonymného blogu a facebookového profilu, ktorý prináša aktuálne informácie z mesta Mosul, ktoré je pod vládou organizácie ISIS. Autor píše blog a komentuje aktuálne dianie cez statusy na svojom facebooku, kde v poslednom čase zverejnil aj niekoľko fotografií. „Tento blog bol založený, aby zvyšok sveta informoval o tom, čo sa práve odohráva v Mosule, minútu po minúte. Jeho autorom je nezávislý historik žijúci v Mosule,“ predstavuje svoj cieľ a identitu autor. Na Facebooku píše po anglicky, na blogu anglicky a arabsky. Blog sa nachádza na stránke mosuleye.wordpress.com, ktorá vznikla v júni tohto roku. Autor na nej informoval o dianí v meste, postupe ISIS, bombardovaní či zásobovaní mesta a podobne. Zvláštnu pozornosť venuje vyvracaniu niektorých podľa neho falošných a nepravdivých informácií. Cieľom autora je zásobovať informáciami zahraničné médiá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.